Davidov
| Davidov | |
| obec | |
 Obec zo Slanských vrchov
| |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Kraj | Prešovský kraj |
| Okres | Vranov nad Topľou |
| Región | Horný Zemplín |
| Nadmorská výška | 197 m n. m. |
| Súradnice | 48°49′34″S 21°37′56″V / 48,826111°S 21,632222°V |
| Rozloha | 16,79 km² (1 679 ha) [1] |
| Obyvateľstvo | 774 (31. 12. 2023) [2] |
| Hustota | 46,1 obyv./km² |
| Prvá pís. zmienka | 1361 |
| Starosta | Jozef Vaľko[3] (SMER-SD, HLAS-SD) |
| PSČ | 093 03 (pošta Vranov nad Topľou 3) |
| ŠÚJ | 544159 |
| EČV (do r. 2022) | VT |
| Tel. predvoľba | +421-57 |
| Adresa obecného úradu |
Obecný úrad 09303 Davidov |
| E-mailová adresa | ocudavidov@stonline.sk |
| Telefón | 057/4497160 |
  Poloha obce na Slovensku
| |
 Interaktívna mapa obce
| |
| Wikimedia Commons: Davidov | |
| Webová stránka: davidov.sk | |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | |
Davidov je obec na Slovensku v okrese Vranov nad Topľou.
Polohopis
[upraviť | upraviť zdroj]Davidov je obec, ktorá leží na severozápade Východoslovenskej nížiny v Podslanskej pahorkatine, rozčlenenej potokom Olšava. Západnú časť chotára tvoria strmé zalesnené východné svahy Slanských vrchov, východná časť je odlesnená. Nadmorská výška je 197 m.
Názov
[upraviť | upraviť zdroj]Vývin názvu obce
[upraviť | upraviť zdroj]Obec vystupovala pod rôznymi názvami: Dauihaza, Dauidwagasa, Dewith, Dawidow, Dávidowce a Davidov.
V maďarských prameňoch sa vyskytuje pod názvom Dauiduagasa alebo Dávidvágása, v preklade do slovenského jazyka znamená Davidova Poruba.
Tento maďarský názov jednoznačne svedčí, že dedinu založili usadlíci so šoltýsom Dávidom podľa zákupného práva.[4]
Dejiny
[upraviť | upraviť zdroj]Vlastníci obce
[upraviť | upraviť zdroj]Kráľ Žigmund listinou zo dňa 29. mája 1410 potvrdil vlastníctvo Ladislava Rozgoniho, ktorý od roku 1327 viedol spor o majetok v Davidove s Nekcheyovcami. Z obsahu mandátu výplýva, že obec existovala už pred rokom 1327. Na žiadosť Ladislava kráľ potvrdil vlastníctvo, t. j. panstvo Čičva ako aj donačnú listinu kráľa Štefana. Za preukázané verné služby svojim panovníkom – kráľovi Ľudovítovi, kráľovnej Alžbete a kráľovnej Márii – kráľ Žigmund daroval šľachticom Rozgoniovcom 52 obcí aj s príslušenstvom v Zemplínskej stolici, medzi nimi aj polovicu Davidova.
Šóšovci
[upraviť | upraviť zdroj]Šóšovci používali prídomok „Sóvári“ a mali tu majetky už v roku 1438. Sóvári Šóšovci pravdepodobne mali spoločného predka s Čapiovcami zo Sečovskej Polianky, boli potomkami slávneho Šimona Mic-bána. Neskôr sa dostali do nemilosti svojich panovníkov a ich majetky boli pridelené rodinám Cudar a Rozgoni. V súpise patrila obec pod vranovské panstvo, ako majiteľ bol uvedený podžupan Šarišskej stolice Štefan Šóš. V súpise šľachticov bol medzi vlastníkov zaevidovaný Imrich a Pavol Šóš.
Tárczayovci
[upraviť | upraviť zdroj]Bol to pradávny rod v Šarišskej župe, jeho zakladateľom bol Comes Rudiger. Rudigerova manželka bola dvornou dámou kráľovnej Gertrúdy a jej brat Adolf bol spišským prepoštom. Pred rokom 1490 sa ako jeden z majiteľov Davidova spomínal hlavný župan Zemplínskej stolice Ján Tárczay. V roku 1505 získal od kráľa Matiáša grófsky titul, kedy bol veliteľom jeho hradu v Brucku.
Čireovci
[upraviť | upraviť zdroj]V roku 1493 boli spolu s Tarczayovcami aj Kapiovci a Čireovci zemepánmi obce. O rode Čireovcov len toľko, že bol to starý rod, ktorého mužská vetva vymrela Barnabášom. Jeho dcéra Alžbeta sa vydala za Ákoša Čapiho. Za zakladateľa rodu bol považovaný Cyril, ktorý používal prídomok „Álmosdi“. Pri vpáde Tatárov sa zničila donačná listina o ich majetku. Vlastníctvo pre Cyrila potvrdil kráľ Štefan V. novou donačnou listinou. Čireovci pochádzali z rodu Marout.
Almášiovci
[upraviť | upraviť zdroj]Davidov patril v roku 1715 pod panstvo Szerencs. Jedna štvrtina panstva patrila Juliane Rákócziovej, sestre Františka II. Rákociho. Neskôr vlastníctvo prešlo na plukovníka Tomáša Sirmaia, ktorý dal celý majetok previesť na rodinu Almášiovú, ktorá získala aj obec Davidov. Grófsky titul pre rod získal Ignác Almáši od panovníčky Márie Terézie. V roku 1760-1772 mal okrem iných vlastníkov tu majetky Michal Almáši, ktorý bol veľkým mecenášom katolíckej církvi. Známy bol aj tým, že založil dom útulku pre chudobných.
Pintérovci
[upraviť | upraviť zdroj]Zemplínsky rod, ktorý do šľachtického stavu povýšil kráľ Ferdinand III. V súpise zemplínskych šľachticov sa ako majiteľ Davidova spomínal Anton a Martin Pintér. Martin Pintér bol hlavným notárom Zemplínskej stolice. Jeho dcéra Anna sa vydala za Antona Sirmaia, ktorý bol kráľovským radcom, známym historikom a spisovateľom.
Hadik-Barkóciovci
[upraviť | upraviť zdroj]V roku 1890 boli vlastníkmi obce Hadik-Barkóczyovci. Títo dali zmapovať svoj majetok. V roku 1863 sa v obci spomína dvojkolesový mlyn. V staršej literatúre sa uvádza jednokolesový mlyn. V inventárnom súpise Barkóczyovcov sa v Davidove uvádza krčma a drevená hájovňa, ktorá pozostávala z dvoch izieb, kuchyne a komory. Mala 6 okien a 4 dvere. Barkóczyovci boli vášnivými poľovníkmi a usporiadavali veľkolepé poľovačky na jelene a vodné vtáctvo.
Kultúra a zaujímavosti
[upraviť | upraviť zdroj]Pamiatky
[upraviť | upraviť zdroj]- Gréckokatolícky kostol Nanebovstúpenia Pána, jednoloďová modernistická stavba s polygonálnym ukončením presbytéria a vežou tvoriacou súčasť jej hmoty, z roku 1921. Stojí na mieste staršej stavby z roku 1780, ktorej časť muriva mohla byť inkorporovaná do hmoty súčasného chrámu. Výrazne upravované bolo priečelie chrámu po druhej svetovej vojne. V interiéri sa nachádza železobetónový kazetový strop a baldachýnový oltár z roku 1921.[5] Ikonostas je moderný doplnok. Fasády chrámu sú členené atypickými oknami ukončenýmmi motívom trojlístka so šambránou. Veža je ukončená barokovou helmicou s laternou.
Ocenenia
[upraviť | upraviť zdroj]Minister obrany SR Peter Gajdoš v roku 2020 obec ocenil „Pamätnou medailou k 75. výročiu Slovenského národného povstania a skončenia druhej svetovej vojny“[6] ako obec, vypálenú počas druhej svetovej vojny.[7][8]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
- ↑ Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2024-03-28, [cit. 2024-04-10]. Dostupné online.
- ↑ Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2022-10-30. Dostupné online.
- ↑ ULIČNÝ, Ferdinand. Dejiny osídlenia Zemplínskej župy. Vyd. 1. Michalovce : Zemplínska spoločnosť, 2001. 760 s. ISBN 80-968579-1-6. S. 118 – 120.
- ↑ Davidov - Chrám Nanebovstúpenia Pána [online]. Pamiatky na Slovensku, rev. 2022-07-05. Dostupné online.
- ↑ Pamätná medaila k 75. výročiu Slovenského národného povstania a skončenia druhej svetovej vojny [online]. Bratislava: Vojenský historický ústav, 2019, [cit. 2023-04-21]. Dostupné online.
- ↑ Starostovia z miest a obcí, ktoré boli vypálené počas 2. svetovej vojny si prevzali ocenenia [online]. Bratislava: Ministerstvo obrany SR, 2020-01-23, [cit. 2023-04-21]. Dostupné online.
- ↑ Zoznam vypálených miest a obcí [online]. Bratislava: Ministerstvo obrany SR, 2023-04-18, [cit. 2023-04-21]. Poskytnuté v zmysle zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám. Dostupné online.
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Davidov
Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]Zdroje
[upraviť | upraviť zdroj]SPŠH Košice Zdroj, z ktorého (pôvodne) čiastočne čerpal tento článok