Diaľnica M1 (Maďarsko)
_Otszogletu_kek_tabla.svg) | |
   | |
| Diaľnica M1 | |
|---|---|
 | |
| Základné údaje | |
| Správca | Állami Autópálya Kezelő Zrt. (štát) |
| Výstavba | 1964-1996 |
| Celková dĺžka | 172 km |
| v prevádzke | 172 km |
| Štát |  Maďarsko
|
| Župa | Budapešť, Peštianska župa Stoličnobelehradská župa Komárňansko-ostrihomská župa Rábsko-mošonsko-šopronská župa |
| Rozšírenia | 3+3: 7 km |
| Výjazdy | 26 (v prevádzke) |
| Križovatky | 4 (v prevádzke) |
 | |
| M0 pri obci Kisigmánd | |
| Objekty na trase | |
|
| |
,_StVO_1992.svg){kind=small}
Diaľnica M1 (maď. Autópálya M1, M1-es autópálya) je 172 kilometrov dlhá diaľnica v Maďarsku, ktorá začína v hlavnom meste Budapešť a pokračuje západným smerom cez mestá Tatabánya a Győr až na rakúsku štátnu hranicu pri obci Hegyeshalom. Po celej dĺžke diaľnice je vedená európska cesta 60 a na úseku Budapešť-Levél (medzi križovatkami s M0 a M15) aj E65 a E75.
Diaľnica M1 patrí medzi najstaršie v krajine - jej výstavba sa začala v roku 1964. Po vyše tridsiatich rokoch, v roku 1996, bol dokončený posledný chýbajúci úsek pri pohraničnej obci Hegyeshalom. Úsek medzi Győrom a rakúskou hranicou, ktorý bol postavený v prvej polovici 90. rokov bol prvým, ktorý bol financovaný pomocou súkromného kapitálu.
Význam diaľnice výrazne vzrástol po páde železnej opony a v súčasnosti patrí medzi najvyťaženejšie v krajine. Priemerná denná hustota dopravy na M1 sa pri Budapešti pohybuje okolo 100 tisíc vozidiel, pri Győre je to približne 30 tisíc vozidiel[1][2].
História
[upraviť | upraviť zdroj]Výstavba diaľnice M1 začala v roku 1964 pri budapeštianskom predmestí Törökbálint. Išlo o 12 km dlhý úsek, ktorý je spoločný pre diaľnice M1 a M7. V polovičnom profile ho sprejazdnili v roku 1977 a úplne bol dokončený o rok neskôr.
Ešte v roku 1975 bol otvorený úsek medzi Tatabányou a obcou Kisbér v polovičnom profile a v roku 1977 bol tento úsek predĺžený až po Győr. V roku 1979 bol v polovičnom profile sprejazdnený štvorkilometrový úsek medzi križovatkami s M7 a M0. Dobudovaný bol až o dva roky.
V roku 1982 otvorili úsek medzi obcou Bicske a mestom Tatabánya. Medzitým sa začal budovať úsek Budapešť-Tatabánya a takisto aj druhý profil už skôr otvoreného úseku Tatabánya-Győr. Výstavba prebiehala počas celých 80. rokov, avšak kopletne dobudovať diaľnicu medzi hlavným mestom a Győrom sa podarilo až po páde socializmu v roku 1990.
Po zmene režimu však tempo výstavby upadlo, najmä kvôli finančným ťažkostiam spôsobeným prechodom z príkazovej na trhovú ekonomiku. Začal sa teda hľadať vhodný súkromný investor, ktorý by dobudoval diaľnicu až na rakúske hranice. 13. apríla 1993 bola podpísaná zmluva medzi štátom a súkromným investorom, ktorý založil spoločnosť Első Magyar Koncessziós Autópálya Rt. (ELMKA). Táto spoločnosť sa zaviazala postaviť 65 kilometrov diaľnice a získala právo prevádzkovať tento úsek po dobu 35 rokov. V roku 1995 bol dokončený obchvat mesta Győr (24 km) a o rok neskôr aj zvyšok cesty po Hegyeshalom.
Spoločnosť začala prevádzkovať túto časť diaľnice, avšak odozva zo strany tlače a verejnosti bola negatívna, najmä kvôli neprimerane vysokému mýtu. Maďarský automotoklub v roku 1998 zažaloval spoločnosť ELMKA za neprimerané poplatky a tento súd sa mu podarilo vyhrať. ELMKA však aj napriek rozhodnutiu súdu poplatky neznížila[3][4].
Vyhrotená situácia prinútila vtedajšiu vládu odkúpiť späť koncesionárske právo od spoločnosti ELMKA a znížiť tým poplatky za diaľnicu[5]. Spoločnoť ELMKA následne ukončila svoju činnosť a v roku 2001 zanikla[6].
Štátna spoločnosť Nemzeti Infrastruktúra Fejlesztő Zrt. v roku 2010 vyhlásila verejné obstarávanie na rozšírenie diaľnice M1 na tri jazdné pruhy v oboch smeroch na úseku medzi križovatkou s M7 (12. km) a výjazdom do mesta Tata (67. km)[7].
Hlavné križovatky
[upraviť | upraviť zdroj]| Dôležité diaľničné križovatky na diaľnici M1 | ||||
|---|---|---|---|---|
 |
 |
(12) | Budaörs | v prevádzke |
 |
|
(16) | Törökbálint | v prevádzke |
 |
|
(107) | Győr-Iparterület | v prevádzke |
 |
 |
(129) | Győr-nyugat | v pláne |
 |
|
(162) | Mosonmagyaróvár-dél | v pláne |
 |
|
(166) | Levél | v prevádzke |
Galéria
[upraviť | upraviť zdroj]
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Diaľnica M1 (Maďarsko)
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Bezpečnosť na diaľniciach [online]. autopalya.hu, 2007-11-15, [cit. 2010-08-20]. Dostupné online. (maďarsky)
- ↑ Charakteristika Rábsko-mošonsko-šopronskej župy [online]. www.euroregio.sk, [cit. 2010-08-20]. Dostupné online. (maďarsky)[nefunkčný odkaz]
- ↑ "Neviem, či to máme oslavovať, či nie" [online]. Autó2 Magazin, 1999-08-21, [cit. 2010-08-20]. Dostupné online. Archivované 2008-06-11 z originálu. (maďarsky)
- ↑ Čakanie vlády [online]. FigyelőNet, 2008. Dostupné online. (maďarsky)
- ↑ Deväť forintov za kilometer na celej dĺžke M1 [online]. [origo].hu, 1999-04-16, [cit. 2010-08-20]. Dostupné online. Archivované 2008-06-08 z originálu. (maďarsky)
- ↑ Anomálie mýta na M1 a M3 [online]. www.vezess.hu, 2001-07-24, [cit. 2010-08-20]. Dostupné online. (maďarsky)
- ↑ Rozšírenie M1 [online]. www.vg.hu, 2010-07-27, [cit. 2010-08-20]. Dostupné online. Archivované 2015-06-01 z originálu. (maďarsky)
