Doggerland

Mapa zobrazujúca hypotetický rozsah Doggerlandu (cca 10 000 rokov pred Kr.), ktorý spájal Veľkú Britániu a kontinentálnu Európu

Doggerland bola oblasť pevniny, ktorá je dnes ponorená pod hladinou Severného mora a ktorá spájala Britániu s kontinentálnou Európou. Bola zaplavená stúpajúcou hladinou mora približne 6500 - 6200 rokov pred naším letopočtom. Podľa geologických prieskumov sa zaplavená pevnina rozprestierala sa od dnešného východného pobrežia Veľkej Británie až po dnešné Holandsko, západné pobrežie Nemecka a dánsky polostrov Jutsko. V období mezolitu bol pravdepodobne bohatým biotopom s ľudskými obydliami, hoci stúpajúca hladina mora ho pred jeho konečným zatopením postupne zredukovala na nízko položené ostrovy. Tie zmizli pravdepodobne po cunami spôsobenom zosuvom Storegga. Doggerland bol pomenovaný podľa Dogger Bank, ktorý zasa dostal meno podľa holandských rybárskych lodí zo 17. storočia, nazývaných dogger.

Archeologický potenciál oblasti bol prvýkrát identifikovaný začiatkom 20. storočia a záujem o ňu sa zintenzívnil v roku 1931, keď rybársky trauler operujúci východne od rieky Wash vytiahol ostnatý parohový hrot, ktorý bol následne datovaný do obdobia, keď bola oblasť tundrou. Plavidlá odvtedy vytiahli pozostatky mamutov, levov a iných zvierat a niekoľko prehistorických nástrojov a zbraní.

Od roku 2020 medzinárodné tímy pokračujú v dvojročnom výskume podmorskej krajiny Doggerlandu s využitím nových a tradičných archeo-geofyzikálnych techník, počítačovej simulácie a molekulárnej biológie. Získané dôkazy umožňujú študovať minulé prostredie, ekologické zmeny a prechod človeka od lovecko-zberačských spoločenstiev k poľnohospodárskym.

Utvorenie

Až do stredného pleistocénu bola Veľká Británia polostrovom Európy, spojeným mohutnou kriedovou Weald-Artoisovou antiklinálou cez Calaiskú úžinu. Počas anglického zaľadnenia, približne pred 450 000 rokmi, ľadová pokrývka vyplnila veľkú časť Severného mora, pričom v južnej časti sa nachádzalo veľké proglaciálne jazero napájané Rýnom, Šeldou a Temžou. Katastrofické preliatie tohto jazera vyhĺbilo kanál cez antiklinálu, čo viedlo k vzniku rieky Channel, ktorá odvádzala spojené vody Rýna, Šeldy a Temže do Atlantiku. Tým sa pravdepodobne vytvorila možnosť izolácie Veľkej Británie od kontinentu v obdobiach vysokej hladiny mora, hoci niektorí vedci tvrdia, že k definitívnemu zlomu došlo až po preliatí druhého ľadovcového jazera počas zaľadnenia MIS8 alebo MIS6, približne pred 340 000 alebo 240 000 rokmi.

Počas posledného zaľadnenia posledného glaciálneho maxima, ktoré sa skončilo približne pred 18 000 rokmi, bolo Severné more a veľká časť Britských ostrovov pokrytá ľadovcom a hladina mora bola približne o 120 m nižšia. Neskôr sa podnebie oteplilo a počas posledného glaciálneho maxima, približne 12 000 rokov pred naším letopočtom, Veľkú Britániu, ako aj veľkú časť Severného mora a Lamanšského prielivu, tvorila nízko položená tundra.

Dôkazy, vrátane obrysov súčasného morského dna, naznačujú, že po prvej hlavnej dobe ľadovej sa rozvodie medzi Severným morom a Lamanšským prielivom tiahlo skôr na východ od Východného Anglicka a potom na juhovýchod k Hoek van Holland než cez Calaiskú úžinu. Seina, Temža, Meuse, Scheldt a Rýn sa spojili a tiekli na západ pozdĺž Lamanšského prielivu ako široká pomalá rieka, kým nakoniec dosiahli Atlantický oceán. Približne 10 000 rokov pred Kr. mala severne orientovaná pobrežná oblasť Doggerlandu pobrežie tvorené lagúnami, slanými močiarovými jazerami, bahennými nánosmi a plážami, ako aj vnútrozemskými potokmi, riekami, močiarovými nánosmi a jazerami. V období mezolitu to mohol byť najbohatší lovecký, rybársky a rybársky revír v Európe.

Jeden veľký riečny systém zistený 3D seizmickým prieskumom, ktorý sa uskutočnil v rámci birminghamského projektu "North Sea Palaeolandscapes Project", odvodňoval juhovýchodnú časť pahorkatiny Dogger Bank do východného konca jazera Outer Silver Pit. Bola pomenovaná Shotton River podľa birminghamského geológa Fredericka Williama Shottona.

Zmiznutie

Červená čiara označuje Dogger Bank, ktorý je pravdepodobne morénou vytvorenou v pleistocéne.

Keď sa na konci posledného ľadového obdobia súčasnej doby ľadovej roztopil ľad, hladina morí stúpla a pevnina sa začala nakláňať v dôsledku izostatickej úpravy, pretože obrovská váha ľadu sa zmenšila. Doggerland sa nakoniec ponoril pod hladinu a približne do roku 6500 pred Kr. odrezal pôvodne Britský polostrov od európskej pevniny. Dogger Bank, vyvýšenina Doggerlandu, zostala ostrovom najmenej do roku 5000 pred Kr. V súčasnosti sa predpokladá, že medzi kľúčové etapy patril postupný vývoj veľkého prílivového zálivu medzi východným Anglickom a Dogger Bank do roku 9000 pred Kr. a následný rýchly vzostup morskej hladiny, ktorý viedol k tomu, že sa Dogger Bank stal ostrovom a Británia sa fyzicky oddelila od kontinentu.

Nedávna hypotéza predpokladá, že okolo roku 6200 pred Kr. bola veľká časť zostávajúcej pobrežnej pevniny zaplavená cunami, ktorú spôsobil podmorský zosuv pôdy pri pobreží Nórska známy ako zosuv Storegga. To naznačuje, "že cunami zo zosuvu Storegga by malo katastrofálny vplyv na súčasné pobrežné mezolitické obyvateľstvo ... Británia sa definitívne oddelila od kontinentu a z kultúrneho hľadiska tamojší mezolit ide svojou vlastnou cestou." Štúdia publikovaná v roku 2014 naznačila, že jediné zvyšky Doggerlandu v čase zosuvu Storegga boli nízko položené ostrovy, ale podporila názor, že oblasť bola opustená približne v rovnakom čase ako sa vyskytlo cunami.

Iný názor predpokladá, že cunami Storegga zdevastovala Doggerland, ale potom sa vrátila späť do mora a neskôr sa jazero Agassiz (v Severnej Amerike) pretrhlo, čím sa uvoľnilo toľko sladkej vody, že hladina mora sa v priebehu približne dvoch rokov zdvihla a zaplavila veľkú časť Doggerlandu a z Veľkej Británie urobila ostrov. Rozdiel v rozložení rozbitých mušlí medzi nižšie položenými a vysoko položenými časťami oblasti tiež naznačuje prežitie pevniny po cunami zo zosuvu Storegga.

Objavenie a archeologický prieskum

Krajinné prvky raného holocénu zmapované v rámci projektu North Sea Palaeolandscapes

Existencia územia, ktoré je dnes známe ako Doggerland, bola potvrdená koncom 19. storočia. H. G. Wells sa o tomto pojme zmienil v knihe Príbeh z doby kamennej (1897), ktorej dej sa odohráva v "časoch, keď sa dalo ísť suchou nohou z Francúzska (ako ho nazývame teraz) do Anglicka a keď široká a pomalá Temža tiekla cez jeho močiare, aby sa stretla so svojím otcom Rýnom a tiekla širokou a rovnou krajinou, ktorá je v týchto dňoch pod vodou a ktorú poznáme pod menom Severné more. ... Bolo to pred päťdesiattisíc rokmi, päťdesiattisíc rokov, ak je počítanie geológov správne." Zdá sa však, že väčšina tohto diania sa odohrávala v dnešnom Surrey a Kente, ale tiahla sa až po Doggerland.

Pozostatky rastlín vynesených na povrch z Dogger Bank skúmal v roku 1913 Clement Reid a našli sa aj pozostatky zvierat a opracované kremene z obdobia neolitu. O archeologickom potenciáli tejto oblasti hovoril anatóm Sir Arthur Keith vo svojej knihe The Antiquity of Man z roku 1915. V roku 1931 trauler Colinda pri rybolove v blízkosti Ower Bank, 40 km východne od Norfolku, vytiahol hrudu rašeliny. V rašeline sa našiel ostnatý parohový hrot, pravdepodobne používaný ako harpúna alebo rybársky oštep, dlhý 220 mm, ktorý pochádzal z obdobia medzi 4 000 a 10 000 rokmi pred Kr., keď sa v oblasti nachádzala tundra.

Záujem o túto oblasť oživila v 90. rokoch 20. storočia Bryony Colesová, ktorá ju pomenovala "Doggerland" "podľa veľkých brehov v južnej časti Severného mora" - a vytvorila špekulatívne mapy tejto oblasti. Hoci uznala, že súčasný reliéf dna južnej časti Severného mora nie je spoľahlivým vodítkom pre topografiu Doggerlandu, táto topografia sa nedávno začala rekonštruovať pomocou údajov zo seizmických prieskumov získaných pri ťažbe ropy. V rokoch 2003 až 2007 tím z Birminghamskej univerzity pod vedením Vincea Gaffneyho a Kena Thomsona zmapoval približne 23 000 km2 krajiny raného holocénu pomocou seizmických údajov, ktoré na výskum poskytla spoločnosť Petroleum Geo-Services v rámci práce na projekte Birminghamskej univerzity North Sea Palaeolandscapes Project. Výsledky tejto štúdie boli publikované ako odborná monografia a populárna kniha o histórii a archeológii Doggerlandu: "The Spines" pre systém dún nad širokou riekou "Shotton River", vyvýšeninu "Dogger Bank", kotlinu medzi dvoma obrovskými piesočnými brehmi nazývanú "The Outer Silver Pit".

V materiáli vykopanom z Middeldiepu, asi 16 km od pobrežia Zeelandu v Holandsku, bol nájdený fragment lebky neandertálca, datovaný na viac ako 40 000 rokov. Je vystavený v Leidene od roku 2009. V marci 2010 bolo oznámené, že uznanie potenciálneho archeologického významu tejto oblasti by mohlo ovplyvniť budúci rozvoj veterných elektrární na mori. V roku 2019 poskytla kremenná šupina čiastočne pokrytá brezovým dechtom, vyťažená pri pobreží Holandska, cenné poznatky o neandertálskej technológii a kognitívnej evolúcii.

V roku 2012 boli výsledky štúdia Doggerlandu univerzitami v Birminghame, St Andrews, Dundee a Aberdeene, vrátane prieskumov artefaktov, vystavené na letnej výstave Kráľovskej spoločnosti v Londýne. Richard Bates z univerzity v St Andrews povedal:

„

Roky sme špekulovali o existencii stratenej zeme na základe kostí, ktoré vykopali rybári v celom Severnom mori, ale až počnúc spoluprácou s ropnými spoločnosťami v posledných rokoch sa nám podarilo znovu rekonštruovať, ako táto stratená zem vyzerala ... Teraz sme schopní modelovať jej flóru a faunu, vytvoriť si obraz o dávnych ľuďoch, ktorí tam žili, a začať chápať niektoré dramatické udalosti, ktoré následne zmenili túto krajinu, vrátane zdvihnutia hladiny mora a ničivej vlny cunami.

“

Od roku 2015 pokračuje projekt "Stratené hranice Európy" Bradfordskej univerzity v mapovaní prehistorickej krajiny Doggerlandu a tieto údaje využíva na riadenie programu rozsiahlych vývrtov morských paleokanálov. Sedimenty z jadier poskytli sedimentárnu DNA, ako aj konvenčné environmentálne údaje, ktoré sa použijú v rozsiahlom programe počítačového modelovania, ktorý replikuje kolonizáciu ponorenej krajiny.

V roku 2019 tím vedcov z Bradfordskej univerzity a Gentskej univerzity našiel na morskom dne 40 km od pobrežia Cromeru v Norfolku v hĺbke 32 m kladivový kremeň, ktorý by mohol poukazovať na existenciu prehistorických osád.

Staroveké artefakty našli plážoví robotníci v materiáli, ktorý bol v roku 2012 vyťažený z morského dna 13 km od pobrežia a rozprestretý na holandskej pláži ako opatrenie na ochranu pobrežia.

Referencie

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Doggerland na anglickej Wikipédii (číslo revízie nebolo určené).