Preskočiť na obsah

Elektrická jednotka 420.95

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
ČSD 420.95
EMU 89.0
Elektrická jednotka rady 420.95 na stanici Štrbské Pleso
Elektrická jednotka rady 420.95 na stanici Štrbské Pleso
Prevádzkové parametre
Maximálna rýchlosť50 km/h
Trvalý výkon320 kW
Usporiadanie pojazduBo' Bo' Bo' Bo'
Rozchod1 000 mm
Hmotnosť47,4 t
Dĺžka cez nárazníky37 534 mm
Šírka2 650 mm
Výška3 485 mm
Priemer kolies700 mm
Cestujúci a služby
Miest na sedenie120 + 14
Celkový počet cestujúcich290
Vozňová trieda2
Občerstvenienie
Prístup pre imobilných cestujúcichnie
Preprava cestovných batožínáno
Výrobné údaje
VýrobcaVagónka Tatra Smíchov
PrevádzkovateľŽSR
Rok výroby1962,1968-1970
Počet vyrobených kusov18
V prevádzke v období1

Elektrická jednotka 420.95 je úzkorozchodná elektrická jednotka, ktorá sa používala na tratiach Tatranských elektrických železníc v rokoch 19672003.

Dve jednotky 420.95 v stanici Štrbské Pleso

Potreba výroby nových moderných jednotiek pre Tatranské elektrické železnice sa prejavila pri prípravách na usporiadanie majstrovstiev sveta v lyžovaní v roku 1970, pretože vtedajšie jednotky neboli už kapacitne ani technicky postačujúce.

Prvý prototyp EMU 89.0001 vyrobila v roku 1965 smíchovská ČKD Tatra, ktorá vyrábala električky. Cena prototypu bola 890 050 Kčs a od polovice apríla roku 1965 sa začali s nimi testovacie jazdy. Po približne polročnom testovaní bol prototyp prevezený späť do Prahy, kde do neho boli dosadené nové kompresory a uskutočnené drobné úpravy napríklad na vykurovaní. Do pravidelnej prevádzky sa prvý prototyp dostal 5. mája 1967.

V poradí druhá jednotka so sériovým číslom 0002 bola dodaná v januári roku 1969 a v rýchlom slede za ňou nasledovalo ďalších dvanásť jednotiek s číslami 0003–0014. Zostávajúce štyri jednotky 00150018 boli dodané v priebehu roka 1970. V začiatkoch svojej prevádzky mali jednotky problémy s izoláciou medzi jednotlivými časťami jednotky a s gumovou izoláciou strechy. Vrátane prototypu bolo vyrobených spolu 18 kusov.

Počas preznačovania hnacích vozidiel v roku 1988 boli jednotky z radu EMU 89.0 preznačené na rad 420.95.

Rad 420.95 bol v Tatrách prevádzkovaný až do rokov 2001 – 2003, kedy začal byť postupne nahrádzaný modernými jednotkami radu 425.95. V súčasnosti sa v rušňovom depe Poprad nachádzajú dve jednotky starého radu, konkrétne 420.953 a 420.959 v starostlivosti klubu Veterán klub železníc Poprad o.z., určené pre muzeálne účely.

Vlastnosti

[upraviť | upraviť zdroj]
Interiér jednotky

Celá koncepcia jednotky vychádza z vtedajších električiek radov T a K. Jednotka sa skladá z troch oceľových článkov, ktoré sú kĺbovo spojené do jedného prechodného celku. Kĺby nesú Jakobsove podvozky. Dvere sú umiestnené po oboch stranách krajných článkov. V jednom z krajných článkov je umiestnený batožinový priestor. Celá jednotka ponúka 134 miest na sedenie (32 (+7 sklopných) + 48 + 40 (+ 7 sklopných)) a 156 miest na státie. Sedenie je na rozdiel od prototypu 2+2 proti sebe na plastikovaných sedačkách. Trakčné motory s výkonom 320 kW sú umiestnené v podvozkoch. Jednotka má rozchod 1 000 mm. Pantografové zberače sú umiestnené nad krajnými podvozkami.

Literatúra

[upraviť | upraviť zdroj]
  • BOREK, Vladislav. Elektrické jednotky EMU 89.0. 1. vyd. Praha : Corona, 2006. 245 s. ISBN 80-86116-36-0.

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]