Fotografovanie

Fotografovanie je spoločenská, umelecká, vedecká i technická disciplína, zaoberajúca sa zhotovovaním trvalých obrazových záznamov pomocou účinku svetla (žiarenia), prípadne praktická činnosť zaoberajúca sa fotografovaním, spracovaním a výrobou fotografií. Fotografia je aj papierová, prípadne iná forma zobrazenia obrazového záznamu.

Teória fotografie

Vedu o fotografii tvoria predovšetkým odbory zaoberajúce sa jej komunikačnou stránkou vr. psychológie, estetickou stránkou, technológiou a historiografia fotografie. K popredným slovenským osobnostiam teórie fotografie patrí napr. Ján Šmok (obecná teória, teória skladby, technológia), Ľudovít Hlaváč (historiografia), Václav Macek (historiografia) a Aurel Hrabušický (historiografia). K najvýznamnejšim slovenským kritikom fotografie patrí Vladimír Vorobjov.^[1]

Prvé fotografie

Najstaršiu fotografiu, ktorá sa zachovala dodnes, urobil v roku 1826 Francúz Joseph Nicéphore Niépce. Jednoduché fotoaparáty, v ktorých sa lúče svetla odrážali od objektu, prechádzali cez malý otvor v tmavej skrinke, aby vytvorili prevrátený obraz na protiľahlom tienidle vo vnútri, boli objavené o stáročia skôr. Problémom bolo, ako urobiť stálu fotografiu. Niépce to vyriešil tak, že do svojho aparátu vložil kovovú platničku pokrytú tenkou vrstvou živice a olej. Po ôsmich hodinách sa na platni vytvoril obraz pripomínajúci ducha. Kvalitu fotografií čoskoro nato zlepšil ďalší Francúz Louis Daguerre a Angličan William Fox Talbot. Daguerrova fotografia jeho umeleckého štúdia bola prvá naozaj úspešná fotografia na svete (1837). Bola nazvaná daguerrotype a bola to fotografia na medenej platni pokrytej kuchynskou soľou.

Spoločenská fotografia

Spoločenská fotografia je odvetvie fotografie, ktoré zahŕňa rôzne žánre:

dokumentárna fotografia a žurnalistika
emotívna (umelecká) fotografia
záujmová fotografia
sociálna (komunálna) fotografia.

Rozdelenie spoločenskej fotografie podľa iného rezu:

portrét
skupinová fotografia
krajina
módna fotografia
reklamná fotografia a glamour
akt
editoriál

Dokumentárna fotografia a žurnalistika

Dokumentárna fotografia a žurnalistika majú za úlohu zachytiť významné okamihy alebo zmeny v spoločenskom živote, živej, prípadne neživej prírode. Žurnalistika je žáner orientujúci sa na aktualitu a zachytáva temer výlučne spoločenský život. Objednávateľom sú spravidla denníky, či iné periodiká. Takáto fotografia je obvykle zhliadnutá obrovským množstvom pozorovateľov, často iba raz a býva iba doplnkom článkov a aktualít. Dokumentárna fotografia spravidla vzniká dlhšie časové obdobie a skladá sa zo série fotografií. Tieto majú poukázať na určitú podobnosť, alebo naopak na rozdiely vo viacerých skutočnostiach. Nie je výnimkou, že dokument vzniká i niekoľko desaťročí. Dokumentárna fotografia nepotrebuje doplňujúci text a má viac emotívny charakter.

Emotívna (umelecká) fotografia

Emotívna (umelecká) fotografia je skutočne umelecký žáner. Talentovaný fotograf je vedený odborníkom tak, aby jeho cit a vnútorná potreba vyjadriť sa fotografiou nepostrádala v budúcej kariére vkus. Fotograf používa rôzne výrazové prostriedky, často i také, ktoré sú v iných žánroch neprípustné (znížený kontrast, neostrosť ap.) Emotívna fotografia je produktom štylizácie autora. Analyzovaná skutočnosť je rozložená na jednotlivé prvky a tie sú poskladané do novej – štylizovanej podoby.

Záujmová fotografia

Záujmová fotografia sa odlišuje od ostatnej tvorby najmä tým, že fotografia vzniká pre radosť, nie na objednávku. Záujmová fotografia je oblasť, v ktorej sa realizuje amatérska fotografujúca verejnosť, inak nazývaná tiež hobby fotografia. Ide najmä tvorbu autorov organizovaných v oficiálnych, či voľných kluboch a spoločenstvách. Na pravidelných stretnutiach si vymieňajú skúsenosti, hodnotia navzájom svoje práce a organizujú spoločné školenia. Vrcholnou udalosťou sú potom spoločné výstavy fotografií. V širšom kontexte potom možno priradiť k tomuto žánru ešte fotografiu, ktorá ako produkt každodenného fotografovania osobami fotografiou nezaoberajúcich sa vzniká pre potreby zachytiť významné okamihy v rodine, stavby rodinného domu a podobne.

Jednou z možností prezentácie vlastnej tvorby v oblasti záujmovej fotografie je ich "vystavenie" na fotografických serveroch, na ktorých ostatní registrovaní užívatelia môžu zverejnené fotografie hodnotiť a komentovať. Tak dostane každý autor relatívne fundovaný názor širšej komunity na svoje diela a tým možnosť stále sa vo fotografovaní zdokonaľovať.

Pri hodnotení a posudzovaní amatérskej fotografie zohrávajú podstatnú funkciu isté, všeobecne platné kritériá:

kompozícia
expozícia
obsahová hodnota
umelecké stvárnenie

Sociálna (komunálna) fotografia

Sociálna (komunálna) fotografia je odvetvie, kde remeselný fotograf fotografuje pre zadávateľa (obyčajne bežného občana) a odovzdáva svoju prácu vo forme služby. Ide najmä o fotografovanie na rôzne doklady (v ateliéroch), fotografovanie rôznych príležitostí – svadby, krsty, pohreby, promócie (formou reportáže). Komunálny fotograf sa špecializuje na niektorú oblasť a obvykle sa od neho neočakáva tvorivý prístup, ale (opakovane) perfektný výkon. S nástupom digitálnej fotografie sa často stáva, že sa niekto z blízkeho okolia zadávateľa pokúša nahradiť komunálneho fotografa, z dôvodu úspory finančných prostriedkov. Že to nie je jednoduché svedčia často žalostné výsledky, ktoré suplujúci fotograf odovzdá.

Technická fotografia

Technická fotografia je odvetvie, ktoré sa zaoberá technickými aspektmi fotografie:

fotografická optika
fotografická mechanika
fotografická elektronika
fotografická chémia
digitálna fotografia
fotografický softvér

Spracovanie a výroba fotografie

Spracovanie a výroba fotografií je odvetvie zaoberajúce sa prípravou a samotným zhotovovaním fotografií. Je to odvetvie, ktoré má viac profesionálny charakter. Výrobné prostriedky, ako aj kvalifikácia osôb výrobou zaoberajúcich sa kladú vysoké nároky na obstarávacie prostriedky i vzdelanie. Preto je častou praxou objednávať si spracovanie a výrobu fotografií vo forme služby. Spracovanie a výroba sa delí na:

vyvolávanie negatívov a inverzných filmov (diapozitívov)
skenovanie
úprava skenov a iných digitálnych vstupov
chemická, alebo iná výroba samotných fotografií
archivácia

Slovenské inštitúcie špecializované na fotografiu

Fotografiu bolo možné na Slovensku spočiatku študovať len na bratislavskej strednej Škole umeleckých remesiel. Od roku 1946 slúžila Slovensku pražská vysoká škola FAMU, po roku 1990 bolo možné študovať tiež na Vysokej škole výtvarnych umení v Bratislave. Prvá špecializovaná galéria fotografie Profil fungovala od konca 60. rokov 20. storočia v Bratislave. Roku 1980 bola založená fotografická Galéria F v Banskej Bystrici, ktorá se postupne premenila v kombinovaný Dom filmu a fotografie. V 90. rokoch 20. storočia bolo založené sdruženie FOTOFO, ktoré stálo za vznikom Stredoeurópskeho domu fotografie, festivalu Bratislavský mesiac fotografie a časopisu. V múzejnej oblasti se na fotografiu zameralo Múzeum J. M. Petzvala v Spiškej Belej a Můzeum Karola Plicku v Martine. Dlhší čas rozvíja zbierku fotografie Slovenská národná galéria v Bratislave.

Referencie

↑ HLAVÁČ, Ľudovít. Dejiny slovenskej fotografie. 1. vyd. Martin : Osveta, 1989.

Iné projekty

Umelecký portál

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Fotografovanie

[1] HLAVÁČ, Ľudovít. Dejiny slovenskej fotografie. 1. vyd. Martin : Osveta, 1989.

[1]