Harmanecká jaskyňa
| Harmanecká jaskyňa | |
| jaskyňa | |
 | |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Región | Banskobystrický kraj |
| Okres | Banská Bystrica |
| Obec | Dolný Harmanec |
| Pohorie | Veľká Fatra |
| Súradnice | 48°48′50″S 19°02′24″V / 48,814002°S 19,040021°V |
   Poloha v rámci Slovenska
| |
 Poloha v rámci kraja
| |
| Wikimedia Commons: Harmanecká Cave | |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Harmanecká jaskyňa je kvapľová jaskyňa vo Veľkej Fatre[1], neďaleko Dolného Harmanca, asi 16 km na SZ od Banskej Bystrice.
Harmanecká jaskyňa sa nachádza v podcelku Bralná Fatra[2], nad Harmaneckou dolinou[3], na severnom svahu vrchu Kotolnica[4], vo výške 828 m n. m., asi 260 m nad hladinou potoka Harmanec.
Vstupná časť jaskyne, ktorú ľudia nazývali Izbica, bola známa od nepamäti. Do ďalších neznámych priestorov sa roku 1932 prekopal M. Bacúrik. Speleológovia postupne objavovali Dóm pagod a Riečisko (1938), Vysoký gotický dóm, Bludný dóm (1942) a priestory za Bludným dómom, takže dnes je známa dĺžka jaskyne 2 763 m. Verejnosti je sprístupnený okruh v dĺžke 1 020 m.
V roku 1968 bola jaskyňa vyhlásená za chránený prírodný výtvor, novelizované v roku 1972, v súčasnosti má štatút národnej prírodnej pamiatky. Jaskyňa sa vytvorila v tmavosivých (guttensteinských) vápencoch stredného triasu v dvoch úrovniach. Je výsledkom korozívnej a erozívnej činnosti ponorných vôd (pritekajúcich z juhu) v priebehu pliocénu, čím predstavuje typ puklinovo-rútivej jaskyne v senilnom štádiu vývoja. Podzemné priestory zahrňujú chodby, siene a dómy založené na vrstvových plochách a tektonických poruchách. Vyzdobujú ju útvary všetkých druhov.
Pozoruhodné sú biele pagody, sintrové jazierka, nástenné vodopády s ružovkastými záclonovitými závesmi vo Vysokom gotickom dóme a Kamenná váza vo Dóme pagod, ktorá je aj v znaku Harmaneckej jaskyne. V Malej sieni sa objavujú aj útvary z bieleho kašovitého sintra. Dno Riečišťa a Nánosovej chodby pokrývajú hlinité a piesčité nánosy ponorných vôd. V rozsiahlych dómoch a sieňach prevládajú mohutné pagodovité útvary s charakteristickými excentrickými stalaktitmi a mäkkým sintrom. V niektorých častiach jaskyne sa nachádzajú jazierka so vzácnymi jaskynnými perlami. Farba kvapľových útvarov je väčšinou biela, len miestami prechádza do žltej a hnedej.
Teplota jaskyne je 6,2 °C, vlhkosť okolo 97 %. Keďže sa vzdušné prúdy prejavujú len vo vstupných častiach, nadobúda charakter dynamicko-statickej jaskyne.
Z jaskynných netopierov tu boli pozorované: podkovár veľký (Rhinolophus ferrumequinum), podkovár malý (Rhinolophus hipposideros), netopier obyčajný (Myotis myotis), netopier fúzatý (Myotis mystacinus), netopier brvitý (Myotis emarginatus) a netopier ostrouchý (Myotis blythii).
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Tematické mapy - 11 Geomorfologické členenie Slovenska (Kočický, Ivanič) [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, [cit. 2024-12-04]. Dostupné online.
- ↑ KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2024-12-04]. Dostupné online.
- ↑ Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2024-12-04]. Dostupné online.
- ↑ TM 121 Veľká Fatra (9. vydanie; 2021) – Turistické mapy VKÚ [online]. vku-mapy.sk, [cit. 2024-12-04]. Dostupné online.
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Harmanecká jaskyňa
Zdroj
[upraviť | upraviť zdroj]Tento článok obsahuje materiál získaný zo serveru www.mineraly.sk so súhlasom webmastera.