Horné Saliby
| Horné Saliby | |
| obec | |
 Evanjelický kostol
| |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Kraj | Trnavský kraj |
| Okres | Galanta |
| Región | Dolné Považie |
| Vodný tok | Dudváh |
| Nadmorská výška | 115 m n. m. |
| Súradnice | 48°07′28″S 17°45′01″V / 48,124444°S 17,750278°V |
| Rozloha | 34,84 km² (3 484 ha) [1] |
| Obyvateľstvo | 3 200 (31. 12. 2023) [2] |
| Hustota | 91,85 obyv./km² |
| Prvá pís. zmienka | 1233 |
| Starosta | Pavol Dobosy[3] (SZÖVETSÉG – ALIANCIA) |
| PSČ | 925 03 |
| ŠÚJ | 503771 |
| EČV (do r. 2022) | GA |
| Tel. predvoľba | +421-31 |
  Poloha obce na Slovensku
| |
 Interaktívna mapa obce
| |
| Wikimedia Commons: Horné Saliby | |
| Webová stránka: hornesaliby.sk | |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | |
Demonym: Hornosalibčan[4]
| |
Horné Saliby sú obec na Slovensku v okrese Galanta.
Podľa sčítania v roku 2021 malo 37,4% slovenskú, 57% maďarskú, 0,3% českú a 4,2% nezistenú národnosť.
Dejiny
[upraviť | upraviť zdroj]Obec sa spomína v roku 1158 ako súčasť opátstva na Panónskom vrchu s názvom Zele. V 16. storočí patrila Thurzovcom, Báthoryovcom a v 17. storočí Esterházyovcom. Viedenská arbitráž 1938 prisúdila obec Maďarsku, kam patrila do roku 1945. V roku 1947 boli do obce presídlení dolnozemskí Slováci z Maďarska.
17. júla 1957 pricestoval do Česko-Slovenska vietnamský prezident Ho Či Min a navštívil okrem iného aj jednotné roľnícke družstvo v Horných Salibách.[5][6] Pri príležitosti výročia 60 rokov od tejto udalosti bola v obci odhalená pamätná tabuľa.[6]
Pri príležitosti 75. výročia výmeny obyvateľstva medzi Maďarskom a Československom bola osadená pamätná tabuľa na budove obecnej knižnice.[7]
Kultúra a zaujímavosti
[upraviť | upraviť zdroj]Pamiatky
[upraviť | upraviť zdroj]- Rímskokatolícky Kostol sv. Vavrinca Diakona, jednoloďová klasicistická stavba s polygonálnym ukončením presbytéria a vežou tvoriacou súčasť jej hmoty, z roku 1775. Stojí na mieste staršej, pravdepodobne stredovekej stavby zbúranej v roku 1770. Donátorom kostola bol František Esterházy, autorom projektu je Jakub Fellner. V roku 1823 kostol vyhorel. Poškodený bol aj počas druhej svetovej vojny.[8] Presbytérium je zaklenuté konchou, loď pruskými klenbami. Fasády kostola sú členené zdvojenými lizénami a polkruhovo ukončenými oknami. Veža vyrastá zo štítového priečelia, je členená pilastrami a ukončená korunnou rímsou s terčíkom s hodinami a ihlancovou helmicou.
- Evanjelický kostol, jednoloďová tolerančná stavba s polygonálnym ukončením presbytéria a mierne predstavanou vežou, z rokov 1786-1790. V rokoch 1856-1861 prešiel klasicistickou prestavbou, keď bola pristavaná aj veža. Počas druhej svetovej vojny bola poškodená veža, obnovená bola v roku 1976. Ďalšou obnovou prešiel v roku 1988. Interiér je plochostropý, nachádzajú sa tu bočné empory na stĺpoch. Nachádza sa tu klasicistický kazateľnicový oltár z roku 1859 s obrazom Kristus v Getsemanskej záhrade od bratislavského maliara Michala Aumayra. Neoklasicistická krstiteľnica pochádza z roku 1878, organ je z druhej polovice 19. storočia.[9] Fasády kostola sú členené masívnymi pilastrami a polkruhovo ukončenými oknami s profilovanými šambránami. Veža je v spodnej časti členená kordóvovou rímsou s trojuholníkovým štítom s tympanónom, v hornej časti lemovná pilastrami. Ukončená je korunnou rímsou s trojuholníkovými štítmi a atypickou barokovou helmicou.
-
Portál evanjelického kostola
Občianska vybavenosť
[upraviť | upraviť zdroj]Hospodársky rast od roku 1938 umožnil vybudovanie termálneho kúpaliska a ďalších novostavieb.
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
- ↑ Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2024-03-28, [cit. 2024-04-10]. Dostupné online.
- ↑ Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2022-10-30. Dostupné online.
- ↑ JÚĽŠ. Hornosalibčan v slovníkoch JÚĽŠ [online]. Bratislava: Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV. Dostupné online.
- ↑ MARTÍNKOVÁ, Šárka. Počátky česko-vietnamských vztahů (1950-1959) [online]. Klub Hanoi, 2007-04-16, [cit. 2017-02-04]. Dostupné online.
- ↑ a b Vietnamská delegácia v Trnave. Rodný môj kraj : župný magazín Trnavského samosprávneho kraja, 29. 9. 2017, čís. 17, s. 8. Dostupné online [cit. 2018-09-05]. ISSN 1338-8088. Archivované 2018-09-05 z originálu.
- ↑ TOMKOVÁ, Tatiana. V Horných Salibách si pripomenuli 75. výročie výmeny obyvateľstva medzi Maďarskom a Československom [online]. 2022-06-17, [cit. 2022-06-17]. Dostupné online.
- ↑ Kostoly [online]. Oficiálne stránky obce Horné Saliby. Dostupné online. Archivované 2022-10-24 z originálu.
- ↑ Kostoly [online]. Oficiálne stránky obce Horné Saliby. Dostupné online. Archivované 2022-10-24 z originálu.
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Horné Saliby
Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]
|
Tento článok týkajúci sa geografie Slovenska je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš. |