Husák (okres Sobrance)
| Husák | |
| obec | |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Kraj | Košický kraj |
| Okres | Sobrance |
| Región | Zemplín[1][pozn 1] |
| Nadmorská výška | 220 m n. m. |
| Súradnice | 48°41′55″S 22°17′15″V / 48,698611°S 22,287500°V |
| Rozloha | 13,95 km² (1 395 ha) [5] |
| Obyvateľstvo | 172 (31. 12. 2023) [6] |
| Hustota | 12,33 obyv./km² |
| Prvá pís. zmienka | 1548 |
| Starosta | Michal Copák[7] (nezávislý) |
| PSČ | 072 51 (pošta Krčava) |
| ŠÚJ | 522490 |
| EČV (do r. 2022) | SO |
| Tel. predvoľba | +421-56 |
  Poloha obce na Slovensku
| |
 Interaktívna mapa obce
| |
| Webová stránka: husak.sk | |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | |
Husák (maď. Ungludas, Huszák) je obec na Slovensku v okrese Sobrance.
Názov
[upraviť | upraviť zdroj]Podľa ľudovej formy husák, čiže pastier husí.[8]
Dejiny
[upraviť | upraviť zdroj]Archeologický prieskum ukázal, že územie obce bolo osídlené už v eneolite. Prvá písomná zmienka pochádza z roku 1548 zo sporu, ktorý bol riešení v Leleskom konvente. Zemepáni obce boli rod Druget z Humenného. Obec Husák od roku 1919, na základe Saintgermainskej zmluvy, patrí do územia Slovenska, od roku 1922 do Košickej župy neskôr (1928) do Slovenskej krajiny. Po malej vojne od 4. apríla 1939 bola pričlenená k Maďarskému kráľovstvu. Oslobodená bola 28. októbra 1944 Sovietskym vojskom. Obyvatelia obce sa po stáročia zaoberali vinárstvom, ovocinárstvom, chovom dobytka a prácou v lese.
V roku 1599 mala obec 32 domov.[9] Po celokrajinskom sčítaní v roku 1715 mala obec 10 poddanských domov.[10] V roku 1828 mala obec 34 domov a 385 obyvateľov. Neskôr v roku 1851 mala 240 obyvateľov z čoho bolo 124 rímskokatolíckeho vierovyznania, 110 gréckokatolíckeho vierovyznania, 6 boli židia.[11] V roku 1910 mala obec 400 obyvateľov.[12] Podľa posledného sčítania obyvateľstva (2011) mala obec 165 obyvateľov.
-
Urbárska mapa Husáka z roku 1866 -
Súpis po domoch 1869 čelná strana -
Súpis po domoch 1869 -
Súpis po domoch 1869 zadná strana -
Mapa okresu Sobrance 1922
Kultúra a zaujímavosti
[upraviť | upraviť zdroj]Pamiatky
[upraviť | upraviť zdroj]- Rímskokatolícky kostol sv. Joachima a Anny, jednoloďová neoklasicistická stavba s polkruhovým ukončením presbytéria a vežou tvoriacou súčasť jej hmoty, z rokov 1927-1928.[13] Pôvodne bol fíliou farnosti Onokovce (Оноківці, Ukrajina), v rámci Sátmarskej diecézy. Od roku 1945 patrí do farnosti sv. Štefana Uhorského kráľa v Jenkovciach. V interiéri sa nachádza hlavný oltár s prvkami secesie z doby výstavby kostola. Fasády kostola sú členené polkruhovo ukončenými oknami, veža je horizontálne členená kordónovými rímsami a ukončená ihlancovou helmicou s laternou.
-
Základný kameň kostola sv. Joachima a Anny -
Interiér kostola sv. Joachima a Anny
Poznámky
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ V rámci Uhorska a do roku 1922 aj Česko-Slovenska Husák patril do Užskej župy.[2][3][4] Pre súčasné vymedzenie regiónu Zemplín platí: „Zasahuje doň výbežok Užskej župy, ktorej prevažná časť sa nachádza na dnešnom území Ukrajiny. Aj táto sa už dnes bežne označuje ako Zemplín.“[1]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ a b BEŇUŠKOVÁ, Zuzana, a kol. Tradičná kultúra regiónov Slovenska : prehľad charakteristických znakov. 2. dopl. vyd. Bratislava : Veda, 2005. 241 s. ISBN 80-224-0853-0. S. 203.
- ↑ HUSÁK. In: Vlastivedný slovník obcí na Slovensku. 1. vyd. Zväzok I. Bratislava : Veda, 1977. 526 s. S. 475.
- ↑ ŽUDEL, Juraj. Stolice na Slovensku. 1. vyd. Bratislava : Obzor, 1984. 200 s. S. 159.
- ↑ ULIČNÝ, Ferdinand. Dejiny osídlenia Užskej župy. Vyd. 1. Prešov : Filozofická fakulta v Prešove Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, 1995. 358 s. ISBN 80-88722-11-X. S. 88 – 89.
- ↑ Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
- ↑ Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2024-03-28, [cit. 2024-04-10]. Dostupné online.
- ↑ Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2022-10-30. Dostupné online.
- ↑ Rudolf, Krajčovič. Živé kroniky slovenských dejín skryté v názvoch obcí a miest. Bratislava: Literárne Informačné Centrum, 2005, s.217.
- ↑ www.husak.sk [online]. www.husak.sk, [cit. 2016-12-24]. Dostupné online.
- ↑ LEVÉLTÁR, Magyar Nemzeti. 193.224.149.8 [online]. 193.224.149.8, [cit. 2016-12-24]. Dostupné online. Archivované 2016-01-12 z originálu.
- ↑ FÉNYES, Elek. Magyarország geographiai szótára, mellyben minden város, falu és puszta, betürendben körülményesen leiratik. Pest : Fényes Elek, 1851.
- ↑ library.hungaricana.hu [online]. library.hungaricana.hu, [cit. 2016-12-24]. Dostupné online.
- ↑ Husák. Kostol sv. Joachima a Anny [online]. Krížom-krážom. Dostupné online. Archivované 2019-12-15 z originálu.
Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]