Ilminizmus
Ilminizmus (kór. 일민주의 ilmindžui, hanča: 民主義) bola juhokórejská pravicová politická ideológia, ktorá sa vyznačovala najmä etnickým nacionalizmom a antikomunizmom, pričom niekedy býva vnímaná ako juhokórejská obdoba fašizmu. Jej hlavným predstaviteľom bol prvý prezident Kórejskej republiky I Sung-man, ktorý vládol v rokoch 1948 – 1960.
Ideologické vymedzenie
[upraviť | upraviť zdroj]Ilminizmus sa zakladal na princípe ilmin („jeden ľud“), ktorý bol prakticky kórejským ekvivalentom nemeckého nacistického konceptu Herrenvolk („panský ľud“). Ten do Kórey priniesol a rozpracoval filozof An Ho-sang, ktorý študoval na Univerzite v Jene počas vzostupu nacizmu (pozri nacistické Nemecko) a v I Sung-manovej vláde pôsobil ako minister školstva. Napriek tomu, že I Sung-man bol prezentovaný ako „oficiálny tvorca“ ilminizmu, pôvodcom ideológie bol práve zmieňovaný An Ho-sang.[1]
Ilminizmus deklaroval úsilie o vykorenenie straníckej politiky z kórejského nacionalizmu a o národnú obrodu, zjednotenie národa pod jediným politickým princípom. Odmietal komunizmus aj liberálnu demokraciu. Možno ho zhrnúť do štyroch programových bodov:
- odstránenie diskriminácie medzi nobilitou a masami („musíme si osvojiť ideológiu, že Boh stvoril ľudí sebe rovných, na ktorej Spojené štáty zakladajú demokraciu“),
- vyrovnanie nerovností medzi bohatými a chudobnými, a to prostredníctvom pozemkovej reformy,
- rovnosť pohlaví,
- odstránenie regionálnej diskriminácie medzi severnou a južnou časťou krajiny, hlavným mestom a provinciami.[2]
Politická prax
[upraviť | upraviť zdroj]Ilminizmus sa stal základom kórejského nacionalistického hnutia reprezentovaného Národnou spoločnosťou a neskôr I Sung-manom založenou Liberálnou stranou, ktorá existovala v rokoch 1955 – 1970.[3]
Napriek snahám o hlbšie teoretické rozpracovanie ostal ilmin nejasným konceptom,[pozn 1] ktorý na jednu stranu podsúval víziu beztriednej spoločnosti, no na druhú stranu si zachovával štruktúry fašizoidného patriarchálneho, rodinného štátu, v ktorom prezident I Sung-man nahradil japonského cisára. Namiesto prekonania straníckej politiky ilminizmus len rozširoval, univerzalizoval stranícku politiku pravice na celý národ s cieľom vytvoriť jednotný národný antikomunistický front.[3] Jeho vláda vykazovala čím ďalej, tým viac autoritársky charakter – zastrašovanie a potláčanie opozície (najmä komunistov), cenzúra, úplatky, mocenské manipulácie a dokonca aj atentáty. Po očividnej manipulácii prezidentských volieb v marci 1960 sa voči nemu zdvihla vlna odporu mestskej elity, najmä študentstva (Aprílová revolúcia), ktorá ho prinútila rezignovať.[5][6]
Pozri aj
[upraviť | upraviť zdroj]Poznámky
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Pre juhokórejské politické strany v období od roku 1951 do konca 80. rokov vo všeobecnosti platilo, že viac než na ideológii sa zakladali na lojalite k vedúcej osobnosti.[4]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ SU-KYOUNG, Hwang. Korea’s grievous war. Philadelphia, PA : University of Pennsylvania Press, 2016. ISBN 978-0-8122-4845-6. S. 93, 211-212.
- ↑ Programové body podľa anglického prekladu rozhlasového prejavu prezidenta I Sung-mana z 21. apríla 1949 od veľvyslanectvom Spojených štátov v Kórejskej republike a citovaného v knihe: SU-KYOUNG, Hwang. Korea’s grievous war. Philadelphia, PA : University of Pennsylvania Press, 2016. ISBN 978-0-8122-4845-6. S. 93.
- ↑ a b SU-KYOUNG, Hwang. Korea’s grievous war. Philadelphia, PA : University of Pennsylvania Press, 2016. ISBN 978-0-8122-4845-6. S. 91-94.
- ↑ South Korea: political parties. In: PRATT, Keith; RUTT, Richard; HOARE, James. Korea: A historical and cultural dictionary. London; New York, NY : Routledge, 2013. 568 s. ISBN 978-0-700-70464-4. S. 442.
- ↑ ECKERT, Carter J.. Dějiny Koreje. Praha : Nakladatelství Lidové noviny, 2009. ISBN 978-80-7106-580-7. S. 251-257.
- ↑ Rhee Syngman (1875–1965). In: NAHM, Andrew C.; HOARE, James E.. Historical dictionary of Republic of Korea. 2. vyd. Lanham, MD : The Scarecrow Press, 2004. ISBN 0-8108-4949-6. S. 179.