Islamofóbia

Islamofóbia je predpojatosť proti islamu a moslimom, ktorá sa zakladá na negatívnych zovšeobecneniach alebo stereotypoch o tomto náboženstve a jeho prívržencoch. Prejavy islamofóbie siahajú od nenápadných, miernych aktov, ako sú averzia voči moslimom či výsmech moslimov, až po otvorené a závažné prejavy ako diskriminácia moslimov či útoky na moslimov. Niektorí autori islamofóbiu definujú ako strach z islamu (teda v doslovnom zmysle slova fóbia), iní autori sú toho názoru, že islamofóbia znamená aj predpojatosť vychádzajúcu z nenávisti a neznalosti (čiže nie len zo strachu), a nemusí byť nutne spojená s kritikou náboženských doktrín islamu.

Etymológia

Slovo je zložené zo slov islam a fóbia a ide o neologizmus pochádzajúci z francúzštiny. Vo francúzštine sa slovo islamophobie prvýkrát vyskytlo v roku 1910 a potom občas v 20. rokoch 20. storočia, následne sa však viac-menej prestalo používať. V angličtine sa síce slovo Islamophobia prvýkrát vyskytlo už v roku 1923 (prevzatím z francúzskeho textu), ale potom sa dlho nepoužívalo a ďalší výskyt je doložený v roku 1976. Odhliadnuc od spomínaných starých občasných výskytov sa vo francúzštine, angličtine a iných európskych jazykoch výraz islamofóbia začal (znova) používať až okolo roku 1980 a potom intenzívnejšie až po roku 1997 (pozri nižšie), resp. po útokoch z 11. septembra 2001. V arabčine či perzštine existujú síce výrazy znamenajúce „nepriateľstvo voči islamu“ a pod., ale presný ekvivalent výrazu islamofóbia fakticky neexistuje; dá sa síce nasilu utvoriť, ale vyskytuje sa veľmi zriedkavo.

Charakteristika

Islamofóbia bolo rozšírená v rôznych západných textoch najneskôr v 19. storočí. Významnú charakteristiku islamofóbie ako moderného fenoménu v západnom svete priniesla štúdia britského thinktanku The Runneymede Trust s názvom Islamophobia: A challenge for us all, vydaná v októbri 1997. Autori uviedli osem uzavretých, predpojatých postojov voči islamu, ktoré charakterizujú islamofóbiu:

• islam je vnímaný ako monolitický blok, ktorý je statický, nereagujúci na zmeny,
• islam je vnímaný ako odlišný od ostatných kultúr v tom, že s nimi nemá žiadne spoločné ciele alebo hodnoty, nie je nimi ovplyvnený a ani ich neoplyvňuje,
• islam je vnímaný ako podradný, menejcenný vo vzťahu k Západu – je pokladaný za barbarský, iracionálny, primitívny a sexistický,
• islam je vnímaný ako hrozba, ako násilný, agresívny, podporujúci terorizmus a zaangažovaný v „strete civilizácií“,
• islam je vnímaný ako politická ideológia slúžiaca využívaná v politickom alebo vojenskom súperení,
• kritika Západu vyslovená moslimami je bezmyšlienkovite odmietaná,
• nepriateľstvo voči islamu je používané na ospravedlnenie diskriminačných praktík proti moslimom a vytláčanie moslimov na okraj spoločnosti,
• nepriateľstvo voči islamu je pokladané za prirodzené a normálne.

V protiklade s týmito predsudkami stoja otvorené, nepredpojaté postoje voči islamu, ktorý islam vnímajú ako vnútorne rozmanitý, rešpektujú ho ako legitímne vierovyznanie, umožňujú vzájomný dialóg s jeho veriacimi aj legitímnu a opodstatnenú kritiku.