Ján Lichner (politik)

Ján Lichner
Biografické údaje
Narodenie	17. február 1897 Veľký Čepčín, Rakúsko-Uhorsko (dnešné Slovensko)
Úmrtie	16. október 1979 (82 rokov) Martin, ČSSR (dnešné Slovensko)
Politická strana	RSZMĽ (do 1939) DS (1945 – 1948)
Alma mater	Univerzita Komenského v Bratislave
Politický portál  Biografický portál

JUDr. Ján Lichner (* 17. február 1897, Veľký Čepčín  – † 16. október 1979, Martin, pochovaný v Turčianskych Tepliciach) bol slovenský agrárny a demokratický politik, poslanec Československého národného zhromaždenia aj Slovenskej národnej rady, člen viacerých vlád v 40. rokoch 20. storočia.

Životopis

Lichner študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici.

Počas 1. svetovej vojny prebehol ako rakúsko-uhorský vojak na ruskú stranu a spoločne so skupinou slovenských zajatcov, ktorých viedol, sa pripojil k československým légiám v Rusku. Po návrate do vlasti vyštudoval Právnickú fakultu UK v Bratislave.

Sprvu notársky úradník v Turčianskych Tepliciach, od 1925 notár vo Varíne, od 1929 v Senci. Pôsobil v agrárnej strane. V rokoch 1935 – 1939 ju zastupoval ako poslanec v Národnom zhromaždení. V októbri 1938 podpísal za agrárnu stranu Žilinský manifest a stal sa ministrom pôšt a železníc v slovenskej autonómnej vláde, kde pôsobil do decembra 1938.

V rokoch 1939 – 1940 bol riaditeľom a predsedom správnej rady Slovenskej všeobecnej banky. Od leta 1939 organizoval občiansky odboj, bol v spojení s Milanom Hodžom a Edvardom Benešom. V roku 1940 odišiel do exilu v Spojenom kráľovstve. Tu potom pôsobil v rokoch 1940 – 1942 ako štátny minister, v rokoch 1942 – 1945 ako minister poľnohospodárstva, poverený aj správou Ministerstva verejných prác československej exilovej vlády v Londýne.

Po návrate do ČSR bol po vojne v rokoch 1945 – 1948 členom vedenia Demokratickej strany, za ktorú v tomto období pôsobil ako poslanec v NZ a v rokoch 1945 – 1946 v Slovenskej národnej rade. V rokoch 1945 – 1946 bol štátny tajomník ministerstva zahraničného obchodu, v rokoch 1946 – 1948 štátny tajomník na ministerstve národnej obrany. Vo februári 1948 podal demisiu. Patril medzi časť predstaviteľov DS, ktorí v roku 1948 neodišli do exilu, ale zostali v ČSR.

Aj preto bol v roku 1950 vo vykonštruovanom procese odsúdený na 17 rokov väzenia. V rokoch 1950 – 1960 bol z politických dôvodov väznený, v roku 1960 ho prepustili po amnestii. V roku 1968 bol rehabilitovaný. Venoval sa aj publicistickej činnosti.

Ocenenie

• Rad SNP I. triedy
• Rad Tomáša Garriquea Masaryka, udelený v Prahe in memoriam 17.11.1992

Literatúra

• Slovenský biografický slovník

Externé odkazy

• Regionálne osobnosti VKMK – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.