Ján Lichner (politik)
Ján Lichner | |
Biografické údaje | |
---|---|
Narodenie | 17. február 1897 Veľký Čepčín, Rakúsko-Uhorsko (dnešné Slovensko) |
Úmrtie | 16. október 1979 (82 rokov) Martin, ČSSR (dnešné Slovensko) |
Politická strana | RSZMĽ (do 1939) DS (1945 – 1948) |
Alma mater | Univerzita Komenského v Bratislave |
JUDr. Ján Lichner (* 17. február 1897, Veľký Čepčín – † 16. október 1979, Martin, pochovaný v Turčianskych Tepliciach) bol slovenský agrárny a demokratický politik, poslanec Československého národného zhromaždenia aj Slovenskej národnej rady, člen viacerých vlád v 40. rokoch 20. storočia.
Životopis
[upraviť | upraviť zdroj]Lichner študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici.
Počas 1. svetovej vojny prebehol ako rakúsko-uhorský vojak na ruskú stranu a spoločne so skupinou slovenských zajatcov, ktorých viedol, sa pripojil k československým légiám v Rusku.[1] Po návrate do vlasti vyštudoval Právnickú fakultu UK v Bratislave.
Sprvu notársky úradník v Turčianskych Tepliciach, od 1925 notár vo Varíne, od 1929 v Senci. Pôsobil v agrárnej strane. V rokoch 1935 – 1939 ju zastupoval ako poslanec v Národnom zhromaždení. V októbri 1938 podpísal za agrárnu stranu Žilinský manifest a stal sa ministrom pôšt a železníc v slovenskej autonómnej vláde, kde pôsobil do decembra 1938.
V rokoch 1939 – 1940 bol riaditeľom a predsedom správnej rady Slovenskej všeobecnej banky. Od leta 1939 organizoval občiansky odboj, bol v spojení s Milanom Hodžom a Edvardom Benešom. V roku 1940 odišiel do exilu v Spojenom kráľovstve. Tu potom pôsobil v rokoch 1940 – 1942 ako štátny minister, v rokoch 1942 – 1945 ako minister poľnohospodárstva, poverený aj správou Ministerstva verejných prác československej exilovej vlády v Londýne.
Po návrate do ČSR bol po vojne v rokoch 1945 – 1948 členom vedenia Demokratickej strany, za ktorú v tomto období pôsobil ako poslanec v NZ a v rokoch 1945 – 1946 v Slovenskej národnej rade. V rokoch 1945 – 1946 bol štátny tajomník ministerstva zahraničného obchodu, v rokoch 1946 – 1948 štátny tajomník na ministerstve národnej obrany. Vo februári 1948 podal demisiu. Patril medzi časť predstaviteľov DS, ktorí v roku 1948 neodišli do exilu, ale zostali v ČSR.[1]
Aj preto bol v roku 1950 vo vykonštruovanom procese odsúdený na 17 rokov väzenia. V rokoch 1950 – 1960 bol z politických dôvodov väznený, v roku 1960 ho prepustili po amnestii.[1] V roku 1968 bol rehabilitovaný. Venoval sa aj publicistickej činnosti.
Ocenenie
[upraviť | upraviť zdroj]- Rad SNP I. triedy
- Rad Tomáša Garriquea Masaryka, udelený v Prahe in memoriam 17.11.1992
Literatúra
[upraviť | upraviť zdroj]Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ a b c JUDr. Ján Lichner [online]. Praha: Česká televize, [cit. 2021-10-11]. Dostupné online.
Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]- Regionálne osobnosti VKMK – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.
- Narodenia 17. februára
- Narodenia v 1897
- Úmrtia 16. októbra
- Úmrtia v 1979
- Zdroj OSUD VKMK
- Slovenskí politici
- Politici DS
- Osobnosti z Veľkého Čepčína
- Politickí väzni komunistického režimu v Česko-Slovensku
- Absolventi Právnickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave
- Signatári Zákona o autonómii Slovenskej krajiny
- Príslušníci česko-slovenských légií