Preskočiť na obsah

Jakovlev Jak-3

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Jak-3

Jakovlev Jak-3 v Múzeu techniky Vadima Zadorožného v Krasnogorsku v Moskovskej oblasti
Typstíhacie lietadlo
VýrobcaSaratovský letecký závod č. 292
Tbiliský letecký závod č. 31 G. Dimitrova
KonštruktérA. S. Jakovlev
Prvý letapríl 1943
Zavedenýjúl 1944
Vyradený1952
Hlavný používateľSovietske vzdušné sily
Normandie-Niémen
Letectvo Poľskej armády
Juhoslovanské vojenské letectvo
Výroba1943 – dodnes [1]
Vyrobených4 848

Jakovlev Jak-3 (rus. Яковлев Як-3) bolo úspešné sovietske stíhacie lietadlo používané od polovice druhej svetovej vojny na východnom fronte. Vzniklo postupným zdokonaľovaním strojov Jak-1M.

Vznik a vývoj

[upraviť | upraviť zdroj]

Konštrukčná kancelária A. S. Jakovleva v priebehu vojny postupnou modernizáciou strojov Jak-1M dosiahla vznik nového stroja. Jak-3 ako bol označený, mal menšie rozpätie krídel, nový motor VK-105PF a kvapkovitý kryt kabíny. O poznanie bola zvýšená i aerodynamika, olejový chladič pod motorom bol presunutý do koreňov krídel, boli tiež zmenšené prívodné a výstupové otvory chladiča kvapaliny pod trupom, ktorý bol navyše viac zapustený do trupu. Novinkou boli duralové nosníky krídel (u predošlých verzií drevené), a odnímateľné duralové plechy pokrývajúce motor a trup v oblasti kabíny. Kostra trupu za kabínou bola potiahnutá plátnom. Zosilená bola aj výzbroj, ktorá pozostávala z 20 mm kanónu ŠVAK strieľajúceho dutým hriadeľom vrtule a dvoch veľkorážnych 12,7 mm guľometov UBS. Napriek tomu bol stroj o 200 kg ľahší ako jeho predchodca, dosahoval úctyhodnú rýchlosť 660 km/h, bol nadmieru obratný a mal dobrú stúpavosť. Vo výške 1 000 m dokázal Jak-3 bezproblémovo vymanévrovať i najobratnejšie nemecké Bf 109G.[2] Koncom vojny sa objavili novšie verzie Jaku-3, ktoré používali silnejší motor VK-107A s výkonom 1700 k a výzbroj pozostávajúcu z dvoch 20 mm kanónov UBT a jedného 37 mm kanóna N-37. Pod označením Jak-3U boli však zavedené až po skončení druhej svetovej vojny. Po roku 1991 firma Jakovlev začala Jaky-3 opäť v obmedzenej miere vyrábať (s americkými motormi) pre bohatých zberateľov.

Bojové nasadenie

[upraviť | upraviť zdroj]
Jakovlev Jak-3 stíhacieho pluku Normandie-Niémen, 1944

Prvé prototypy úspešne prešli skúškami v apríli 1943. Čoskoro na to sa spustila sériová výroba, a tak sa prvé stroje dostali na front v júli 1943. Práve včas na to, aby zasiahli do bojov v Kurskom oblúku. Jak-3 čoskoro získal na fronte dobrú reputáciu u posádok a rešpekt u nepriateľa. Ich na sovietske pomery silná výzbroj koncentrovaná v prednej časti trupu bola v kombinácii s explozívnou muníciou pomerne ničivá. Mnohými bol Jak-3 považovaný za ideálny súbojový stroj prevyšujúci pri správnom nasadení všetky bežné stroje protivníka. Ani neskoršie nasadenie nových Bf 109K či Fw 190D-9 neotriaslo pozíciou Jaku-3, ktorý naďalej zostal ich rovnocenným súperom. Na sláve Jakov-3 pridalo i rozhodnutie francúzskych letcov z perute Normandie-Niémen, ktorí potvrdili, že tieto stroje sú jedni z najlepších sovietskych konštrukcií a vybrali si ich spomedzi mnohých iných typov, ktoré im Sovietsky zväz ponúkol. Ich bojové výsledky v nasledujúcom období boli úctyhodné. Len v októbri 1944 zostrelili 119 nemeckých strojov. Medzi esami lietajúcimi na Jakoch-3 sú mnohí Francúzi ako, napríklad Marcel Albert, Jacques Andre, Roland Paulze d Ivoy De La Poype a ďalší.

Jakovlev Jak-3 juhoslovanského vojenského letectva v Múzeu letectva v Belehrade
Jakovlev Jak-3 v Centrálnom múzeu Veľkej vlasteneckej vojny v Moskve
  • Jak-3 - základná verzia
  • Jak-3 (VK-107A) - s motorom Klimov VK-107A (1,230 kW, 1,650 k), dvoma 20 mm kanónmi Berezin B-20 so 120 nábojmi pre každý. Okrem niekoľkých prototypov bolo postavených v rokoch 1945 a 1946 48 celokovových strojov dosahujúcich skvelých 720 km/h vo výške 5 750 m, ich slabinou bol motor VK-107, ktorý mal však tendenciu sa prehrievať a tak bolo od tejto koncepcie nakoniec upustené v prospech typu Jak-9.
  • Jak-3 (VK-108) - s motorom Klimov VK-108 (1,380 kW, 1,850 k), 23 mm kanónom Nudelman-Suranov NS-23 so 60 nábojmi. Stroj dosahoval vo výške 6 290 m rýchlosť 745 km/h, ale počas skúšok trpel prehrievaním motora podobne ako Jak-3 s dvoma 20 mm kanónmi Berezin B-20.
  • Jak-3K - určený na boj proti tankom mal 45 mm kanón Nudelman-Suranov NS-45, bolo však vyrobených iba niekoľko málo kusov, ktoré sa neosvedčili. Robustnejší Jak-9K bol pre podobné účely lepším strojom.
  • Jak-3P - vyrábaný od apríla 1945 do polovice roku 1946, vyzbrojený tromi 20 mm Berezin B-20 so 120 nábojmi pre kanón strieľajúci hriadeľom vrtule a 130 nábojmi pre kanóny nad motorom. Takáto palebná sila bola v tej dobé úctyhodná. Bolo vyrobených 596 ks.
  • Jak-3PD - výškový stroj s motorom VK-105PD a jedným 23 mm kanónom Nudelman-Suranov NS-23 so 60 nábojmi, dosahoval výšok 13 300 m, do výroby sa však kvôli poruchovosti motora nedostal.
  • Jak-3RD známy tiež ako (Jak-3D) - experimentálny stroj s prídavným raketovým motorom Gluško RD-1 na tekuté palivo a ťahom 2,9 kN. Motor bol umiestnený v modifikovanej chvostovej časti stroja. Výzbroj 23 mm kanón NS-23 so 60 nábojmi. 11. mája 1945 stroj dosiahol rýchlosť 782 km/h vo výške 7 800 m. 16. augusta stroj z neznámych príčin havaroval a v jeho troskách zahynul skúšobný pilot V.L. Rastorgujev. Od podobnej koncepcie sa nakoniec upustilo v prospech prúdových motorov.
  • Jak-3T - ďalšia protitanková verzia s 37 mm kanónom N-37 s 25 nábojmi a dvoma 20 mm kanónmi B-20S so 100 nábojmi pre každý. Kokpit bol o 0,4 m posunutý dozadu aby kompenzoval zvýšenú hmotnosť motorovej časti. Úpravy motora, potrebné pre inštaláciu ťažkých zbraní vyústili v jeho časté prehrievanie, čo spôsobilo, že sa stroj nikdy nedostal do výroby.
  • Jak-3T-57 - bol vlastne Jak-3T s 57 mm kanónom OKB-16-57
  • Jak-3TK - poháňaný motorom VK-107A s turbokompresorom.
  • Jak-3U - s hviezdicovým motorom Švecov AŠ-82FN o výkone 1,380 kW (1,850 k), bol to pokus ako predísť prehrievaniu motorov VK-107 a VK-108. Rozpätie bolo zväčšené o 20 cm, krídla boli posunuté o 22 cm dopredu, kokpit sa zvýšil o 8 cm. Výzbroj pozostávala z dvoch 20 mm kanónov Berezin B-20 so 120 nábojmi pre každý. Prototyp dosahoval rýchlosť 682 km/h vo výške 6 000 m a napriek tomu, že vyhovoval požadovaným parametrom, nikdy sa nevyrábal sériovo.
  • Jak-3UTI - dvojmiestna verzia Jak-3U s hviezdicovým motorom Švecov AŠ-82FN. Lietadlo sa stalo prototypom typu Jak-11.

Špecifikácie

[upraviť | upraviť zdroj]

Technický popis

[upraviť | upraviť zdroj]

Jak-3 bol jednomiestny jednomotorový samonosný dolnoplošník. Krídla aj chvostové plochy väčšiny sériových strojov mali duralovú kostru a preglejkový poťah. Pohyblivé chvostové plochy boli potiahnuté plátnom. Kostra trupu bola oceľová, krycie plechy boli duralové, zvyšok trupu bol krytý plátnom a preglejkou. Radový motor poháňal trojlistovú nastaviteľnú vrtuľu. Podvozok bol zaťahovací, hlavné podvozkové nohy sa sklápali do krídel, smerom k trupu, zadné koleso sa zaťahovalo do trupu.

Technické údaje

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Rozpätie: 9,2 m
  • Dĺžka: 8,49 m
  • Nosná plocha: 14,90 m²
  • Prázdna hmotnosť: 2 105 kg
  • Vzletová hmotnosť: 2 660 kg
  • Motor: vidlicový dvanásťvalec VK-105PF-2 s výkonom 927 kW (1260 k).
  • Maximálna rýchlosť: 660 km/h (v 5 000 m)
  • Výstup do 5 000 m: 5,3 min.
  • Stúpavosť: 19,3 m/s
  • Dostup: 10 700 m
  • Dolet: 670 – 900 km
  • Plošné zaťaženie: 181 kg/m²
  • Pomer hmotnosť/výkon: 0,36 kW/kg

Nesená výzbroj:

  • 1x kanón ŠVAK kalibru 20 mm strieľajúci dutým hriadeľom vrtule a 2x synchronizovaný guľomet UBS kalibru 12,7 mm

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. Zbyněk Válka - Stíhací letadla 1939/45 Itálie, Francie, SSR, Československo, Polsko, Holandsko, Švédsko, Austrálie ISBN 80-7198-396-9 (str. 66)
  2. Václav Němeček - Vojenská letadla 3/letadla druhé světové války, Naše vojsko Praha 1992, ISBN 80-206-0117-1 (str. 53 - 54)

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]