Juraj Bartal
Juraj Bartal | ||||||||
politik | ||||||||
Minister poľnohospodárstva, priemyslu a obchodu | ||||||||
---|---|---|---|---|---|---|---|---|
V úrade 21. marec 1874 – 1. marec 1875 | ||||||||
| ||||||||
Biografické údaje | ||||||||
Rodné meno | Bartal György | |||||||
Narodenie | 20. september 1820 Kráľovičove Kračany, Uhorsko (dnes Slovensko) | |||||||
Úmrtie | 25. október 1875 (55 rokov) Fadd, Uhorsko (dnes Maďarsko) | |||||||
Profesia | poslanec uhorského snemu, minister uhorskej vlády | |||||||
Odkazy | ||||||||
Juraj Bartal (multimediálne súbory) | ||||||||
Juraj Bartal[1] (maď. Bartal György; * 20. september 1820, Kráľovičove Kračany – † 25. október 1875, Fadd) bol uhorský politik, minister poľnohospodárstva, priemyslu a obchodu.[2]
Životopis
[upraviť | upraviť zdroj]Jeho otec bol Juraj Bartal st., bratislavský podžupan, člen Maďarskej akadémie vied. Štúdium ukončil na Tereziánskej akadémii vo Viedni. V roku 1842 vstúpil do štátnej služby v Tolnianskej župe ako hlavný referent. V roku 1848 ho okres Pincehely v Tolnianskej župe vyslal za vyslanca Uhorského snemu.
Narodil sa v kaštieli Lesné Kračany, ktorý nechal postaviť jeho otec a do rodového majetku Bartalovcov patril až do 2. svetovej vojny.[3]
Po porážke Uhorskej revolúcie bol zajatý, ale po dvoch mesiacoch prepustený. Následne sa utiahol na svoje majetky v Tolnianskej župe. V roku 1861 sa stal podžupanom Tolnianskej župy a bol zvolený za poslanca Uhorského snemu. V roku 1865 sa stal predsedom Uhorskej kráľovskej miestodržiteľskej rady. V roku 1867 vstúpil do Deákovej strany (maď. Deák-párt, predchodkyňa Liberálnej strany). V marci 1874 sa stal ministrom poľnohospodárstva, priemyslu a obchodu a túto funkciu zastával do marca 1875. V roku 1875 bol zvolený za poslanca uhorského snemu vo volebnom obvode Kővárvidék (dnešné Rumunsko).
Zdroje
[upraviť | upraviť zdroj]Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Bartal György (politikus) na maďarskej Wikipédii.
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ BARTAL, Juraj. In: Slovenský biografický slovník. Zväzok I. A – D. Martin : Matica slovenská, 1986. 544 s. S. 153.
- ↑ Magyar Életrajzi Lexikon 1000-1990 [online]. mek.oszk.hu, [cit. 2022-12-21]. Dostupné online.
- ↑ slovago.sk, Pike. Kaštieľ Lesné Kračany [online]. slovago.sk, [cit. 2022-12-21]. Dostupné online.