Kozí kameň
| Kozí kameň | |
| vrch | |
 | |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Región | Prešovský kraj |
| Okres | Poprad |
| Obce | Vikartovce, Spišská Teplica |
| Pohorie | Kozie chrbty |
| Podcelok | Dúbrava |
| Povodia | Hornád, Poprad |
| Nadmorská výška | 1 255,3 m n. m. |
| Súradnice | 49°00′58″S 20°09′40″V / 49,0162°S 20,1611°V |
| Orogenéza/vrásnenie | alpínske vrásnenie |
| Najľahší výstup | po  z Vikartoviec
|
  | |
 Poloha v rámci Prešovského kraja
| |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Kozí kameň (1 255,3 m n. m.[1]) je najvyšší vrch pohoria Kozie chrbty, krajinného celku Fatransko-tatranskej oblasti.[2] Nachádza sa približne 8 km juhozápadne od Popradu.[3]
Poloha
[upraviť | upraviť zdroj]Vrch sa nachádza vo východnej časti pohoria, v geomorfologickom podcelku Dúbrava[2], približne 2 km severne od obce Vikartovce.[3] Nachádza sa v Prešovskom kraji, okrese Poprad a zasahuje do katastrálneho územia obcí Vikartovce a Spišská Teplica.[4]
Opis
[upraviť | upraviť zdroj]Nachádza sa v strede východnej časti pohoria, nad obcou Vikartovce, južne od mesta Svit. Severozápadne susediaci vrch Čierna (1 104 m n. m.) oddeľuje sedlo Tabličky, severným smerom leží Bôrik (922 m n. m.) a Smolník (995 m n. m.), východným Krížový vrch (1 102 m n. m.) a Krížna (1 023 m n. m.), južným Vysoký vrch (1 148 m n. m.), Holý vrch (1 077 m n. m.), Predná hoľa (1 546 m n. m.) a Kráľova hoľa (1 946 m n. m.) a západným Jedlinská (1 075 m n. m.), Krahulec (1 075 m n. m.) a Gregória (1 046 m n. m.).[5] Severnú časť masívu odvodňuje potok Jaškovec, ktorý cez Lopušnú a Mlynicu smeruje do rieky Poprad, južnú oblasť odvodňujú prítoky Hornádu. Tvorí tak rozvodnicu Čierneho a Baltského mora. Veľká časť vrchu je odlesnená a vrcholom vedie značený chodník zo sedla Tabličky.[3]
Výhľady
[upraviť | upraviť zdroj]Vrcholová časť i hrebeň je z veľkej časti odlesnená a poskytuje zaujímavé výhľady. Z celého hrebeňa sú jedinečné výhľady na Vysoké Tatry aj Nízke Tatry. Samotný vrchol umožňuje pozorovať okolité vrchy Kozích chrbtov, no pri ideálnych podmienkach sú pozorovateľné tiež Levočské vrchy, Branisko, Volovské vrchy či Veľký Choč.[6]
Prístup
[upraviť | upraviť zdroj]- po
značke z Vikartoviec alebo Svitu cez sedlo Tabličky - po
značke zo Spišskej Teplice alebo sedla Tabličky[3]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Slovenská republika: podrobný autoatlas so zemepisnou sieťou WGS-84 pre GPS. 8. vyd. Harmanec : Vojenský kartografický ústav, 2007. ISBN 978-80-8042-509-8. Kapitola mapová časť, s. 39.
- ↑ a b KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2020-07-29]. Dostupné online.
- ↑ a b c d Mapový portál HIKING.SK [online]. mapy.hiking.sk, [cit. 2020-07-29]. Dostupné online.
- ↑ Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2020-07-29]. Dostupné online. Archivované 2022-06-27 z originálu.
- ↑ Nízke Tatry - Kráľova hoľa. Letná turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s.
- ↑ Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2020-07-29]. Dostupné online.