Preskočiť na obsah

Lex atentát

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Lex atentát (z lat. lex – „zákon“) je neoficiálne (publicistické) označenie zákona 166/2024 Z. z. o niektorých opatreniach na zlepšenie bezpečnostnej situácie v Slovenskej republike po spáchaní atentátu na premiéra Roberta Fica.[1] Zákon bol navrhnutý vládou Roberta Fica 12. júna 2024 a prijatý Národnou radou SR (NR SR) 27. júna 2024. Do platnosti vstúpil 15. júla 2024.

Bližšie informácie v hlavnom článku: Atentát na Roberta Fica

15. mája 2024 na Slovensku spáchal 71-ročný dôchodca Juraj Cintula pokus o atentát na štvornásobného premiéra Slovenskej republiky Roberta Fica v Handlovej na výjazdovom rokovaní vlády SR.[2] Atentáty na najvyšších predstaviteľov štátov v Európe nie sú bežné, naposledy sa obeťou atentátu na politika na Slovensku stal minister hospodárstva Ján Ducký v roku 1999.[3]

Po atentáte zriadila vláda pracovnú skupinu, ktorá mala pripraviť nové bezpečnostné pravidlá. Do skupiny, ktorú viedol šéf Úradu vlády SR Juraj Gedra, jednotliví ministri nominovali odborníkov, aby zozbierali podnety k pripravovaným legislatívnym zmenám koalície.[4]

Na Úrade vlády sa 24. mája 2024 uskutočnilo úvodné zasadnutie pracovnej skupiny k príprave opatrení a návrhu zákona na zlepšenie bezpečnostnej situácie, ktorého sa zúčastnili zástupcovia ministerstiev a bezpečnostných zložiek SR. Členovia pracovnej skupiny predstavili základné ideové opatrenia, ktoré boli ďalej rozpracované na rezortnej úrovni do konkrétnej legislatívnej podoby.[5] Po zasadnutí Bezpečnostnej rady SR 29. mája informoval minister vnútra M. Šutaj Eštok spolu s vicepremiérom a ministrom obrany R. Kaliňákom o prvotných návrhoch bezpečnostných opatrení, medzi ktorými spomenuli bývanie najvyšších ústavných činiteľov v chránenom objekte zabezpečenom štátom, osobnou ochranou politikov a sprísňovanie podmienok práva na zhromaždenia.[6]

12. júna bol návrh zákona schválený štvrtou vládou R. Fica na rokovaní vlády a posunutý do Národnej rady SR na rokovanie v skrátenom legislatívnom konaní.[7]

Schválenie zákona

[upraviť | upraviť zdroj]

Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky 27. júna 2024 schválili lex atentát po rokovaní v skrátenom legislatívnom konaní. Za prijatie zákona hlasovalo 79 zo 142 prítomných poslancov.[8] Prezident SR Peter Pellegrini zákon podpísal 8. júla.[9] 15. júla 2024 nadobudol zákon účinnosť.[10]

Schválený zakon zaviedol nasledujúce zmeny:

Nové dôvody na zákaz zhromaždenia

[upraviť | upraviť zdroj]

Podľa zákona sú zakázané zhromaždenia

  • ak sa konajú v okruhu 50 metrov od sídla prezidenta SR, členov vlády SR či všeobecného súdu.
  • ak sa konajú v blízkosti obydlia osoby, ktorej zamestnanie, povolanie alebo funkcia priamo súvisia s účelom zhromaždenia a zvolávateľ nesúhlasil so zmenou miesta.
  • ak sa konajú v oblasti určenej prevažne na bývanie (nejde o námestie, park, trhovisko a pod.) a mohlo by zasiahnuť do práva na súkromie alebo k zásahu do pokojného užívania obydlia.
  • ak môže dôjsť k stretu s účastníkmi skôr oznámeného zhromaždenia, v dôsledku čoho sa nebude dať zabezpečiť riadny a pokojný priebeh týchto zhromaždení.

Ubytovanie pre najvyšších ústavných činiteľov

[upraviť | upraviť zdroj]

Podľa zákona má prezident SR, predseda Národnej rady SR a predseda vlády SR priznané právo na primerane vybavenú nehnuteľnosť. Ubytovanie pre najvyšších ústavných činiteľov má zabezpečiť ministerstvo vnútra, ktoré má pripraviť zoznam konkrétnych nehnuteľností vhodných na ubytovanie ústavných činiteľov, ktoré budú vyhovovať z hľadiska bezpečnosti. Ústavný činiteľ je povinný využívať počas výkonu svojej funkcie na ubytovanie nehnuteľnosť, v ktorej možno zaistiť osobnú bezpečnosť za podmienok, formami a metódami podľa osobitného predpisu.

Doživotná renta pre najvyšších ústavných činiteľov

[upraviť | upraviť zdroj]

Doživotný plat pre najvyšších ustavných činiteľov je naviazaný na trvanie funkčného obdobia prezidenta. Predseda parlamentu a predseda vlády, ktorí budú vo funkcii po dobu dvakrát dlhšiu, ako je funkčné obdobie prezidenta, budú mať právo na doživotný plat. V prípade, že osoba začne vykonávať inú ústavnú funkciu pozastavení sa vyplácanie doživotného platu počas tohto výkonu. Ak je osoba odsúdená za úmyselný trestný čin, úplne zániká právo na doživotný plat.

Osobná ochrana politikov

[upraviť | upraviť zdroj]

Podľa zákona policajný zbor zaisťuje počas výkonu funkcie osobnú bezpečnosť všetkým predsedom politických strán a hnutí, ktoré v ostatných voľbách získali zastúpenie v NR SR, pokiaľ sú poslancami a pokiaľ sa im neposkytuje ochrana z dôvodu výkonu inej funkcie ústavného činiteľa. Ochranu bude mať aj generálny prokurátor a predseda Ústavného súdu SR. Osobnú bezpečnosť aj po skončení výkonu funkcie má prezident SR. Predseda NR SR a predsedovi vlády SR majú doživotnú bezpečnosť len, ak vykonávali túto funkciu najmenej po dobu dvakrát dlhšiu, ako je funkčné obdobie prezidenta Slovenskej republiky.

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. Zákon č. 166/2024 Z. z. o niektorých opatreniach na zlepšenie bezpečnostnej situácie v Slovenskej republike [online]. Bratislava: Úrad vlády SR, 2024-06-27, [cit. 2024-09-18]. Dostupné online.
  2. RTVS. Útočník vystrelil na premiéra Roberta Fica päťkrát, minister Šutaj Eštok potvrdil, že išlo o atentát [online]. Bratislava: Rozhlas a televízia Slovenska, 2024-05-15, [cit. 2024-09-18]. Dostupné online.
  3. TASR. Vrah Duckého aj po šiestich rokoch neznámy. SME (Bratislava: Petit Press), 2005-01-09. Dostupné online [cit. 2024-09-18]. ISSN 1335-4418.
  4. Minúta po minúte. Vláda zriadila pracovnú skupinu pre nové bezpečnostné pravidlá. Denník N (Bratislava: N Press), 2024-05-22. Dostupné online [cit. 2024-09-18]. ISSN 1339-844X.
  5. Pracovná skupina zasadala k opatreniam na zlepšenie bezpečnostnej situácie. Ministerstvám dali zoznam. Aktuality.sk (Bratislava: Ringier Axel Springer Slovakia), 2024-05-24. Dostupné online [cit. 2024-09-18].
  6. TASR. Podmienky práva na zhromaždenia by sa mohli sprísniť, prvé návrhy predstavia budúci týždeň. SME (Bratislava: Petit Press), 2024-05-29. Dostupné online [cit. 2024-09-18]. ISSN 1335-4418.
  7. BÚRY, Juraj. Lex atentát spoznal finálnu verziu: nové podmienky spĺňa iba Fico, na protest jedine bez masky. Hospodárske noviny (Bratislava: MAFRA Slovakia), 2024-06-12. Dostupné online [cit. 2024-09-18]. ISSN 1336-1996.
  8. RTVS, TASR. Parlament schválil lex atentát. Ďalší balík zmien by mal prísť na jeseň, potvrdil Tibor Gašpar [online]. Bratislava: Rozhlas a televízia Slovenska, 2024-06-27, [cit. 2024-09-18]. Dostupné online.
  9. TASR. Doživotná renta pre Fica, zákaz protestov pred domami politikov. Pellegrini podpísal lex atentát. Pravda (Bratislava: OUR MEDIA SR), 2024-07-10. Dostupné online [cit. 2024-09-18]. ISSN 1336-197X.
  10. TASR. Doživotná renta pre Fica či obmedzenie zhromaždení. Začal platiť lex atentát. SME (Bratislava: Petit Press), 2024-07-15. Dostupné online [cit. 2024-09-18]. ISSN 1335-4418.