Preskočiť na obsah

Lola Montez

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
 Tento článok alebo jeho časť si vyžaduje úpravu, aby zodpovedal vyššiemu štandardu kvality.
Prosím, pozrite si stránky pomocníka, odporúčanie pre encyklopedický štýl a článok vhodne upravte.
Symbol rozcestia O iných významoch výrazu Lola Montez pozri Lola Montez (rozlišovacia stránka).
Lola Montez
írska tanečníčka, herečka a kurtizána
Lola Montez okolo rokov 1853 – 1855
Lola Montez okolo rokov 1853 – 1855
Rod. menoEliza Rosanna Gilbert
Iné menáDonna Lola Montez, Maria Dolores Eliza Rosanna Gilbert, Countess of Landsfeld
Narodenie17. február 1821
Grange, Írsko
Úmrtie17. január 1861 (39 rokov)
Brooklyn, New York, New York USA
NárodnosťÍrska
Zamestnanietanečníčka, herečka, lektorka, autorka
Manželporučík Thomas James
George Trafford Heald
Patrick Hull
PartnerĽudovít I.
Odkazy
CommonsSpolupracuj na Commons Lola Montez

Lola Montez, vlastným menom Marie Dolores Eliza Rosanna Gilbertová[1] (angl. Marie Dolores Eliza Rosanna Gilbert, Countess of Landsfeld; * 17. február 1821, Grange, Írsko – † 17. január 1861, Brooklyn, New York, New York, USA) bola írska tanečníčka a herečka, ktorá sa stala známa ako „španielska tanečníčka“, kurtizána a milenka kráľa Ľudovíta I., ktorý jej udelil titul grófky z Landsfeldu. Svoj vplyv využila na zavedenie liberálnych reforiem. Na začiatku revolúcií v nemeckých štátoch v roku 1848 bola nútená utiecť. Pokračovala do Spojených štátov cez Švajčiarsko, Francúzsko a Londýn a vrátila sa k svojej práci zabávačky a lektorky.

Biografia

[upraviť | upraviť zdroj]

Mladosť

[upraviť | upraviť zdroj]
Portrét Loly Montez od Josepha Heigela pred rokom 1840
Litografia Loly Montez

Lolina matka, Eliza (beth) Oliverová bola dcérou Charlesa Silvera Olivera, bývalého hlavného šerifa mesta Cork a člena parlamentu za mesto Kilmacock v grófstve Limerick. Ich rezidenciou bol Hrad Oliver. V decembri 1818 sa Ensign Edward Gilbert zoznámil s Elizou Oliverovou, keď prišiel s 25. plukom. Zosobášili sa 29. apríla 1820 a Lola sa narodila v nasledujúcom februári, vyvrácajúc nepravdivé zvesti o tom, že jej matka bola s ňou tehotná už počas svadby.[2] Mladá rodina sa usadila v Kings House v meste Boyle v grófstve Roscommon, až do začiatku 1823, keď vycestovali do Liverpoolu a odtiaľ 14. marca odišli do Indie.[3]

Podobne ako s mnohými ďalšími aspektmi jej života, zverejnené boli líšiace sa správy o narodení Elizy Gilbertovej. Veľa rokov bolo prijímané, že sa narodila v meste Limerick, ako sama potvrdila, pravdepodobne 23. júna 1818; tento rok bol vyrytý na jej náhrobnom kameni. Ale, keď jej krstný list vyšiel na povrch na konci deväťdesiatych rokov, bol založený na tom, že Eliza Rosanna Gilbertová sa narodila 17. februára 1821 v meste Grange v grófstve Sligo.[4] Bola pokrstená v Kostole svätého Petra v Liverpoole dňa 16. februára 1823, zatiaľ čo jej rodina bola na ceste do Indie kvôli postu jej otca.

Edward Gilbert umrel na choleru krátko po ich príchode do Indie.[5]

Jej matka, ktorá mala v tom čase devätnásť rokov, sa nasledujúci rok zosobášila s ďalším dôstojníkom, poručíkom Patrickom Craigiom. Craigie sa rýchlo začal staral o mladú Elizu, ale jej rozmaznané a poloprirodzené spôsoby ho veľmi znepokojili.[6]

Nakoniec odsúhlasili, že bude poslaná späť do Británie, aby najprv navštevovala školu a ostala s Craigiehovým otcom v meste Montrose v Škótsku. Ale "divná, odporná malá Indka" sa stala rýchlo známou ako darebáčka.[6] Pri prvej príležitosti zasiahla kvetmi parochňu staršieho pána počas bohoslužby, pri ďalšej utekala nahá po uliciach.[7]

V desiatich rokoch sa Eliza znovu presťahovala – tentoraz do mesta Sunderland v Anglicku. Keď staršia sestra jej nevlastného otca, Catherine Rae, zriadila so svojim manželom internátnu školu v meste Monkwearmouth, Eliza sa pridala k nim, aby pokračovala vo vzdelávaní.[6][8]

Elizino odhodlanie a temperament sa stali jej poznávacími znakmi. Jej pobyt v meste Sunderland trval len jeden rok, pretože bola neskôr predložená do Camden Place (dnes Camden Crescent) v meste Bath kvôli sofistikovanejšiemu vzdelaniu.[6][9]

V roku 1837 šestnásťročná Eliza utiekla spolu s poručíkom Thomasom Jamesom a zosobášili sa.[10][11] Pár sa rozišiel o päť rokov neskôr v meste Kalkata a ona sa stala profesionálnou tanečníčkou s pseudonymom.[10]

V júni 1843 mala svoj londýnsky debut ako "Lola Montez, španielska tanečníčka", ale bola spoznaná ako "pani Jamesová". Výsledná notoričnosť obmedzovala jej kariéru v Anglicku, a tak odišla na kontinent, kde mala úspech v Paríži a Varšave.[10] V tomto čase takmer určite dostávala výhody od pár bohatých mužov, a bola považovaná za viac ako kurtizánu.[12]

Život kurtizány

[upraviť | upraviť zdroj]
Lola Montez (1847) namaľovaná Josephom Karlom Stielerom pre kráľa Ľudovíta I. Bavorského a jeho Schönheitengalerie
Lola Montez (gvaš od Carla Buchnera, 1847)

V roku 1844 bola Lola osobne sklamaná parížskym pódiovým debutom tanečníčky v opere Fromentala Halévyho, Le lazzarone. Spoznala sa s a mala aféru s Franzom Listom, ktorý ju uviedol do kruhu Georgea Sanda. Po vystupovaní v rôznych európskych hlavných mestách sa usadila v Paríži, kde sa dostala do bohémskej literárnej spoločnosti tej doby, spoznala sa s Alexandrom Dumasom Pèrom, s ktorým flirtovala. V Paríži sa zoznámila tiež s Alexandrom Dujarierom, "vlastníkom novín s najvyšším obehom vo Francúzsku, a tiež dramatickým kritikom novín". Cez ich romancu obnovila Montez svoju kariéru tanečníčky. Neskôr, po ich prvej hádke kvôli Lolinej účasti na večierku, sa Dujarier zúčastnil večierku, a potom v stave opitosti urazil Jeana-Bapista Rosemonda de Beauvallona. Dujarier bol de Beauvallonom vyzvaný na duel, a v dueli bol zastrelený.[13]

V roku 1846 prišla do Mníchova, kde bola objavená a stala sa milenkou kráľa Ľudovíta I..[13] Hovorilo sa, že keď sa prvýkrát stretli, Ľudovít sa jej na verejnosti spýtal, či sú jej prsia pravé. Jej odpoveďou bolo, že si odtrhla toľko vrstiev odevu koľko bolo potrebných na dokázanie, že sú pravé.[14][15] Čoskoro začala využívať svoj vplyv na kráľa čo spolu s jej arogantným spôsobom a výbuchmi temperamentu, spôsobilo, že sa stala nepopulárnou miestnym obyvateľom (obzvlášť po zverejnených dokumentoch, že sa stane a naturalizovanou bavorskou občiankou a bude povýšená na šľachtičnú). Na svoje ďalšie narodeniny dňa 25. augusta 1847 jej napriek odporu Ľudovít udelil titul grófky z Landsfeldu. Spolu s titulom jej udelil veľkú anuitu.[16][17]

Viac ako rok mala veľkú politickú moc, preferovala smerovanie k liberalizmu oproti konzervatívcom a jezuitom.[16][17] Jej vplyv sa stal takým veľkým, že bolo rozpustená ultramontánna vláda Karla von Abela, pretože namietal, aby sa stala grófkou z Landsfeldu. Študenti univerzity boli rozdielni vo svojich sympatiách a konflikty vznikli krátko pred vypuknutím revolúcií v roku 1848, čo viedlo kráľa, na podnet Loly zavretiu univerzity.[18] V marci 1848, pod tlakom narastajúceho revolučného pohybu, bola univerzita znovu otvorená, Ľudovít abdikoval, a Montezová utiekla z Bavorska, čím skončila jej kariéra mocnej ženy za trónom.[12][18] Zdá sa, že Ľudovítov vzťah s Montezovou výrazne prispel k pádu obľúbenosti predtým populárneho kráľa.[19]

Po pobyte vo Švajčiarsku, kde márne čakala, že ju Ľudovít pozve, si spravila krátky výlet do Francúzska a potom sa presťahovala do Londýna na konci roka 1848. Tam spoznala a rýchlo sa vydala za Georga Trafforda Healda, mladého vojenského corneta (dôstojník jazdectva) s nedávnym dedičstvom.[19] Ale podmienky jej rozvodu s Thomasom Jamesom nepovoľovali manželstvo ani jedného z nich, kým druhý partner ešte žil. Obkľúčení novomanželia boli nútení k úteku z krajiny, aby utiekli obvineniu z dvojženstva, ktorú priniesla škandalizovaná Healdova teta.[19] Healdovci bývali na určitý čas vo Francúzsku a Španielsku, ale počas dvoch rokov, sa ich búrlivý vzťah rozpadol a George sa údajne utopil.[20] V roku 1851 vyrazila začať nový život v Spojených štátoch, kde bola najprv prekvapivo úspešná v obnovovaní svojho imidžu.[3]

Spojené štáty

[upraviť | upraviť zdroj]
Lola Montez v roku 1851, dagerotypická fotografia od firmy Southworth & Hawes
Karikatúra od Davida Claypoola Johnsona z obdobia, ktoré ukazuje Lolu Montez ako opúšťa Európu a odchádza do Spojených štátov.

Od roku 1851 do roku 1853 vystúpovala ako tanečníčka a herečka vo východných Spojených štátoch, jednou z jej ponúk čo dostala bolo hrať v hre Lola Montez in Bavaria.[16] V máji 1853 prišla do San Francisca.[19] Jej vystúpenia tam vytvorili senzáciu, ale čoskoro inšpirovala populárnu satiru s názvom Who's Got the Countess?.[21] V júli sa vydala za Patricka Hulla, miestneho novinára, a v auguste sa presťahovala do mesta Grass Valley v štáte Kalifornia. Čoskoro ich manželstvo zlyhalo; a doktor, ktorý bol menovaný v rozvhodnom konaní doručenom Montez bol krátko nato zavraždený.[20]

Montez ostala v meste Grass Valley vo svojom malom dome takmer dva roky.[22] Obnovený Dom Loly Montezovej sa stal kalifornskou historickou pamiatkou číslo 292.[23] Montez sa stala inšpiráciou pre ďalšiu ctižiadostivú mladú zabávačku, Lottu Crabtree, ktorej poskytla hodiny tanca.[24] Lottini rodičia rozbehli penzión v meste Grass Valley a Lotta čoskoro upútala pozornosť svojej susedky Montez, ktorá podporila Lottino nadšenie pre vystupovanie.

Austrália

[upraviť | upraviť zdroj]

V júni 1855 sa Montez vydala na turné po Austrálii, aby pokračovala vo svojej kariére zábavaním baníkov na výkopoch zlata počas zlatej horúčky päťdesiatych rokov, prichádzajúc do Sydney 16. augusta 1855.[12]

Historik Michael Cannon tvrdí, že „V septembri 1855 vystupila so svojim Pavúčim tancom v divadle Theatre Royal v Melbourne a zdvíhala svoje sukne tak vysoko, že publikum mohlo vidieť, že nemá žiadne spodné prádlo. Na druhý deň, denník Argus burácal, že jej vystúpenie bolo "naprosto podvratné všetkým myšlienkam verejnej morálky". Úctyhodné rodiny prestali navštevovať divadlo, ktoré začalo ukazovať ťažké straty.“.[25] V apríli 1856 bola v meste Castlemaine "s radosťou" vyzývaná opakovať jej Pavúčí tanec pred 400 baníkmi (vrátane členov mestskej rady, ktorí skorej odročili svoje zasadnutie, aby sa mohli zúčastniť vystúpenia), ale privolala hnev publika tým, že ich urážala po miernom heklingu.[26]

V meste Ballarat získala ďalšiu notorietu, keď počas čítania negatívnej recenzie v The Ballarat Times údajne s bičom napadla editora Henryho Seekampa.[7][11] O piesni „Lola Montes Polka“ (zloženej Albertom Denningom), sa hovorilo, že je inšpirovaná touto udalosťou;[12] ale, pieseň bola publikovaná v roku 1855 a incident so Seekampom nastal o niekoǩoľko mesiacov neskôr, vo februári 1856.[12]

Dňa 22. mája 1856 prišla do San Francisca.[12] Na spiatočnej plavbe sa jej manažér stratil, potom, ako padol cez palubu.[11][20]

Neskorší život v Spojených štátoch

[upraviť | upraviť zdroj]

Lola neuspela pri pokusoch o divadelný návrat v rôznych amerických mestách.

V roku 1857 zariadila, aby odprednášala sériu morálnych prednášok v Británii a Amerike napísaných reverendom Charlesom Chaunceyom Burrom.[20][27][28]

Svoje posledné dni strávila medzi ženami pri záchranných prácach.[16] V novembri 1859, noviny Philadelphia Press uviedli, že Lola Montez

žije ticho na kraji mesta a nemá nič spoločné s ľuďmi vo svete. Nejakí jej starí priatelia, bohémi, sa z času na čas zastavia na malý rozhovor, a aj keď rozpráva o svojich súčasných pocitoch a cestou životom, všeobecne, akoby prostredníctvom zátvoriek, vytiahne svoje malé tabakové puzdro a ušúľa cigaretu alebo dve pre seba a priateľa, a potom zapadne do starých čias s vybraným gustom a efektom. Ale nikomu nepovie, čo plánuje robiť.[29]

V tom čase už sa už ukazovali terciálne účinky syfilisu a jej telo začalo opadať. Umrela vo veku 39 rokov dňa 17. januára 1861. Je pochovaná na Green-Woodskom cintoríne v mestskej štvrti Brooklyn v New Yorku, kde jej náhrobný kameň uvádza nápis: "Mrs. Eliza Gilbert / Died 17 January 1861".[20]

Odkaz

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Jej život bol zachytený v roku 1922 nemeckom filme Lola Montez, the King's Dancer. Montez stvárnila Ellen Richter.
  • Lola Montez bola spomenutá niekoľkými spisovateľmi ako možný zdroj inšpirácie pre postavu Ireny Adler v príbehu knihy od Arthura Conana Doyla Sherlocka Holmesa: "A Scandal in Bohemia].[30] Postava nesie určité podobnosti s Montez, ako populárnou vystupovateľkou, ktorá ovplyvňuje národnú politiku prostredníctvom svojho vzťahu s mocným človekom.
  • Montez bola stvárnená Martine Carol vo filme Lola Montès (1955), ktorý réžiroval Max Ophüls a zahrala si spolu s hercami Petrom Ustinovom a Oskarom Wernerom.
  • Montez bola posledná rola, ktorú si zahrala Conquita Montenegro vo filme Lola Montès (1944), s moralizujúcim scenárom, ktorý je režíroval Antonio Román.
  • Montezovej doba na austrálskom zlatom poli bola predmetom muzikálu Lola Montez, ktorý sa hral v mestách Melbourne, Brisbane a Sydney v roku 1958 v hlavnej úlohe s Mary Preston. Muzikál bol obľúbený kritikmi, ale nebol úspešný na trhu[31] a v roku 1958 bola vydaná nahrávka muzikálu na LP v mono aj stereo verziách.[32]
  • Montez sa tiež objavuje v knihe Royal Flash od Georgea MacDonalda Frasera, kde má krátku aféru s Sirom Harrym Flashmanom. Je tiež postavou vo filme rovnomennom filme (1975), v ktorom ju stvárňuje Florinda Bolkanová.
  • Osoba s menom Lola Montez je uvedená vo filme z roku 1948, Black Bart, ktorú stvárňuje Yvonne De Carlo.
  • Montez je poprednou predstaviteľkou diela Spider Dance od Caroly Nelsonovej Douglasovej, posledná práca v hranom seriáli Ireny Adlerovej. O Montez sa hovorí, že je matkou titulnej postavy.
  • Bola stvárnená Carmen D'Antoniovou vo filme Golden Girl (1951), Sheilou Darcyovou vo filme Wells Fargo (1937), Paulou Morganovou a Ritou Morenovou v samostatných epizódach televíznej relácie z roku 1950, Tales of Wells Fargo.
  • V jednom z posledných fiktívnych diel J. B. Priestleyho, The Pavillon of Masks, je nepochybne originálna Cleo Torresová, španielska tanečnica a milenka nemeckého princa.
  • Herečka Paula Morgan stvárnila Montez v epizóde z roku 1955, "Lola Montez", syndikovaného televízneho antologického seriálu, Death Valley Days, ktorý režíroval Stanley Andrews. Baynes Barron (1917 – 1982) hral Patricka Hulla, novinára, ktorý sa stal tretím manželom Montez.[33]
  • Montez bola údajne inšpiráciou pre romantický román Dare to Love (1978), ktorého protagonistka Elena Lopez je tiež britská žena, ktorá sa prestupuje ako Španielka a stáva sa exotickou tanečníčkou. V knihe Elena má vzťah s Franzom Lisztom, stáva sa priateľkou Georgea Sanda a s kráľom malej germánskej krajiny, zrejme založenom na Ľudovítovi I., potom sa presťahuje do Kalifornie, všetko je zdokumentované tak, ako sa to stalo v živote Montez.
  • Montez je tiež inšpiráciou pre Lolu Monterovú v románe Infinite Woman od Edisona Marshalla.
  • Spoločnosť Trestle Theatre Company vytvorila produkciu s názvom "Lola" o živote Loly Montez. [34]
  • Montez je popísaná v diele Daughter of Fortune (pôvodný španielsky názov Hija de la fortuna) čilsko-americkou autorkou Isabelou Allendovou.[35]
  • Celovečerný film Spider Dance (2011) sa zameriava na posledné roky Lolinho zivota a jej času v Austrálii.
  • Titulná skladba hudobníka Joanna Newsoma na albume Have One on Me je o Lole Montez.[36]
  • Dánska metalová skupina Volbeat obsiahla skladbu o Montez na albume Outlaw Gentlemen & Shady Ladies. Má názov „Lola Montez“, text odkazuje na Montezovej Pavúči tanec a incident s Henrym Seekampom.
  • Britsko-írsky spisovateľ Marion Urch založil svoj epický historický román An Invitation to Dance (Brandon 2009) o živote Loly Montez. Tento román bol uverejnený v USA, v Rusku (Arabesque) a v Nemecku (Aufbau-Verlag).
  • Existujú dve jazerá (horné a spodné), ktoré sú pomenované podľa nej v oblasti Tahoe National Forest v okrese Nevada County v štáte Kalifornia.
  • Tiež je na jej počesť pomenovaná hora, Mount Lola. S výškou 9148 stôp (2788,310 metrov) je najvyšším bodom v meste Nevada County v štáte Kalifornia.
  • V roku 2016 zložil americký skladateľ John Adams krátke orchestrálne dielo s názvom „Lola Montez Has Spider Dance“ na oslavách dvadsaťpäťročného dirigenta Marina Alsopu, ktorý viedol festival Cabrillo v Santa Cruz v štáte Kalifornia.

Diela

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Montez, L.. The Arts of Beauty, Or, Secrets of a Lady's Toilet: With Hints to Gentlemen on the Art of Fascinating. [s.l.] : Dick & Fitzgerald, 1858. Dostupné online.
  • Burr, C. C.. Autobiography and lectures of Lola Montez. [s.l.] : [s.n.], 1860. Dostupné online.

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ Burr, C. Chauncey, Autobiography and lectures of Lola Montez, James Blackwood, London (1860) na Google Books
  2. ↑ Lola Montez 1821-1861 [online]. [Cit. 2018-05-01]. Dostupné online.
  3. ↑ a b SEYMOUR, Bruce. Lola Montez, a Life. [s.l.] : Yale University Press, 1996. Dostupné online. ISBN 9780300063479.
  4. ↑ ROPER, Anne. Her name was Lola [online]. 2006. Dostupné online. Archivované 2008-05-04 z originálu.
  5. ↑ Lola Montez [online]. [Cit. 2018-05-01]. Dostupné online.
  6. ↑ a b c d Lola Montez, the Spider Woman - Part 1 - Headstuff [online]. 16 March 2015, [cit. 2018-05-01]. Dostupné online.
  7. ↑ a b Meet Lola Montez: Dancer, Countess, Whip-Wielding Socialist [online]. 18 May 2016, [cit. 2018-05-01]. Dostupné online. (po anglicky)
  8. ↑ Racy Life of Our Lola [online]. Sunderland Echo, 2006, [cit. 2008-03-30]. Dostupné online.
  9. ↑ RAFFAEL, Michael. Bath Curiosities. [s.l.] : Birlinn, 2006. ISBN 978-1841585031. S. 134.
  10. ↑ a b c An Irishman's Diary on the glamorous and dangerous Lola Montez [online]. 16 July 2014, [cit. 2018-05-01]. Dostupné online.
  11. ↑ a b c Montez, Lola (1821–1861) [online]. National Centre of Biography, Australian National University, [cit. 2018-05-01]. Dostupné online.
  12. ↑ a b c d e f 1861 – Death of Eliza Gilbert (Lola Montez). [online]. 17 January 2014, [cit. 2018-05-01]. Dostupné online. Archivované 2019-03-31 z originálu.
  13. ↑ a b GREENE, Robert. The 48 Laws of Power. [s.l.] : Penguin Books, 2000. ISBN 978-0-14-028019-7. S. 77.
  14. ↑ BBC - Woman's Hour - január 2007
  15. ↑ James Morton, Lola Montez - Her Life and Conquests (2007)
  16. ↑ a b c d Montez, Lola [online]. Encyclopedia Americana, 1920. Dostupné online.
  17. ↑ a b Montez, Lola [online]. Collier's New Encyclopedia. Dostupné online.
  18. ↑ a b Lola Montez [online]. The American Encyclopædia", 1879. Dostupné online.
  19. ↑ a b c d GREENE, Robert. The 48 Laws of Power. [s.l.] : Penguin Books, 2000. ISBN 978-0-14-028019-7. S. 78.
  20. ↑ a b c d e CANNON, M.. Montez, Lola (1818–1861). [s.l.] : Australian National University, 1974. Dostupné online. Montez, Lola (1821 – 1861).
  21. ↑ KAMIYA, G.. Notorious Lola Montez kept the men in S.F. panting [online]. San Francisco Chronicle, 2014-05-31, [cit. 2014-06-01]. Dostupné online. Archivované 2014-06-01 z originálu.
  22. ↑ Marshall Dill, Jr., Germany: A Modern History (University of Michigan: Ann Arbor, 1970) str. 104 až 105.
  23. ↑ Home Of Lola Montez [online]. [Cit. 2008-07-27]. Dostupné online.
  24. ↑ Lotta Crabtree and Lola Montez [online]. . Dostupné online.
  25. ↑ Michael Cannon, Melbourne After the Gold Rush, str. 313 – 4
  26. ↑ Seymour, Bruce, Lola Montez: a life, Yale University Press, 1996, str.347
  27. ↑ Varley, J. F.. Lola Montez: The California Adventures of Europe's Notorious Courtesan. [s.l.] : Arthur H. Clark Company, 1996. Dostupné online. ISBN 978-0-87062-243-4.
  28. ↑ Gilbert, Marie Dolores Eliza Rosanna [online]. Encyclopædia Britannica, 1911. Dostupné online.
  29. ↑ Prenesené "osobne", New York Tribune, 21. november 1859, str. 5, stĺpec 4.
  30. ↑ Christopher Redmond, Sherlocka Holmesa Handbook, Dundurn Press Ltd., 30. október 2009, str. 51; New commented Sherlock Holmes: Adventures Sherlock Holmes; Pamä Sherlocka Holmesa, W.W. Norton, 2005, str. 17.
  31. ↑ 03-03-2012. Dostupné online.
  32. ↑ "Lola Montez" Presented by the Elizabethen Theatre Trust, Columbia, 33OEX 9262 http://www.discogs.com/Mary-Preston-Lola-Montez/release/5334049
  33. ↑ Lola Montez na "Death Valley Days" [online]. IMDb, [cit. 2018-09-04]. Dostupné online.
  34. ↑ ADMIN. Trestle - What's On - On Our Productions- Archive - Lola: the life of Lola Montez [online]. . Dostupné online. [nefunkčný odkaz]
  35. ↑ Book Review critizing this inclusion [online]. [Cit. 2010-12-08]. Dostupné online. Archivované 2009-10-27 z originálu.
  36. ↑ Carew, Andrew. Joanna Newsom Have One On Me [online]. About.com. Dostupné online. [nefunkčný odkaz]

Literatúra

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Browne, Nicholas Castle Oliver & the Oliver Gascoignes
  • Mackinlay, Leila Spider dance: A novel based upon incidents in the life of Lola Montez
  • Pastor, Urraca, Lola Montes. Mª Dolores Rosana Y Gilbert, Condesa De Landfeld, Barcelona 1946
  • Saint-Laurent, Cecil La Vie Extraordinaire de Lola Montès (základ pre film Lola Montès z roku 1955)
  • Seymour, Bruce Lola Montez, a Life, Yale University Press, 1996
  • Trowbridge, W. R. H. Lola Montez, 1818-1861 v Seven Splendid Sinners, str. 298

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Lola Montez

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj

[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Lola Montez na anglickej Wikipédii.

Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Lola_Montez&oldid=7867792“