Preskočiť na obsah

Los (rod)

Upraviť odkazy
z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Los
Stupeň ohrozenia
IUCN stupne ohrozeniaVyhynutýVyhynutýVyhynutý vo voľnej prírodeKriticky ohrozenýOhrozenýZraniteľnýTakmer ohrozenýOhrozenýNajmenej ohrozenýNajmenej ohrozený
globálne[1]
IUCN stupne ohrozeniaVyhynutýVyhynutýVyhynutý vo voľnej prírodeKriticky ohrozenýOhrozenýZraniteľnýTakmer ohrozenýOhrozenýNajmenej ohrozenýNajmenej ohrozený
na Slovensku[2]
Vedecká klasifikácia
 
Vedecký názov
los
Linnaeus, 1758

Rozšírenie recentného losa.
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Los (lat. Alces) je rod z tribusu Alceini z podčeľade jeleníky (Odocoilinae/Capreolinae) z čeľade jeleňovité (Cervidae). Ide o najväčšieho zástupcu jeleňovitých. Žije v severnej časti Eurázie a Severnej Ameriky.

Tento rod popri niekoľkých (možných) vyhynutých druhoch pozostáva len z jedného či dvoch recentných druhov. V širšom zmysle tento rod zahŕňa aj to, čo sa inde zaraďuje ako samostatné rody †Cervalces a/alebo †Libralces. Podrobnosti pozri nižšie.

Systematika

[upraviť | upraviť zdroj]

Jeden recentný taxón

[upraviť | upraviť zdroj]

U väčšiny autorov je jediným recentným druhom rodu los (Alces) druh Alces alces v širšom zmysle.

Tento druh sa pôvodne po slovensky väčšinou volal jednoducho len los[3] (alebo ojedinele elenn[4]); od 20. storočia má tieto slovenské názvy:

Historicky (sčasti ešte začiatkom 20. stor.) sa tento druh radil do rodu jeleň (Cervus) a po latinsky sa teda volal Cervus alces (na dobový slovenský názov to ale nemalo vplyv)[8][14].

Ojedinele (Bemmel 1973) sa tento druh (t.j. Alces alces v širšom zmysle) hodnotí ako komplex druhov (druhový komplex).

Dva recentné druhy (resp. taxóny)

[upraviť | upraviť zdroj]

Niektorí autori (v minulosti i dnes, ale najmä v prvých rokoch 21. storočia) namiesto jedného recentného druhu Alces alces v širšom zmysle rozlišujú dva recentné druhy:

  • Alces americanus (vo východnej Ázii/Sibíri a v Amerike) a
  • Alces alces v užšom zmysle (v Európe a západnej Ázii/Sibíri).

Niektorí z autorov, ktorí uznávajú existenciu len jedného recentného druhu losa, majú namiesto týchto dvoch druhov dva poddruhy (Alces alces americanus a Alces alces alces) alebo namiesto týchto dvoch (veľkých) poddruhov rozlišujú dve "skupiny" (menších) poddruhov resp. dve "vetvy" recentného losa.

Ďalšia skupina autorov hodnotí recetného losa (t.j. Alces alces v širšom zmysle) ako naddruh (lat. superspecies) a delí ho na dva polodruhy (lat. semispecies)[15] - Alces (alces) americanus a Alces (alces) alces.

Podľa stavu poznania okolo roku 2020 sú však všetky tieto delenia recentného losa na (len) 2 taxóny pochybné, (najmä) preto, lebo spomínaný európsko-západosibírsky taxón vývojovo patrí dovnútra spomínaného východosíbirsko-severoamerického taxónu, čiže inak povedané: východosibírsko-severoamerický taxón v tradičnom ponímaní je z dnešného pohľadu parafyletický.

Celý systém

[upraviť | upraviť zdroj]

rod los A (Alces):

  • ? druh †Alces savinus
  • ? druh †Alces shimeki[16]
  • (?) druh †Alces brevirostris
  • druh(y) †Alces sp. - POZNÁMKA: t. j. viacero vyhynutých bezmenných druhov
  • druh [alebo naddruh alebo komplex druhov] los mokraďový [resp. mokradný/obyčajný/európsky/veľký] A/los B (lat. Alces alces A)
    • los americký A/zriedkavo: los kanadský [17] (druh Alces americanus, resp. poddruh Alces alces americanus A, resp. polodruh Alces (alces) americanus)/ severoamerická skupina A/ východná vetva - POZNÁMKY: (1) Je tu zahrnutý aj Alces muswa; (2) Niektorí autori staršie mali poddruh los americký B (Alces alces americanus B/Alces americanus americanus A), ktorý zodpovedá taxónu Alces alces americanus A okrem losa mandžuského
      • ...(viacero vyhynutých bezmenných nálezov)
      • poddruh Alces alces buturlini (Alces americanus buturlini) - POZNÁMKY: (1) Staršie bol považovaný za súčasť poddruhu Alces alces pfizenmayeri; (2) Podľa najnovších zistení je toto (spolu s časťou vlastnej ázijskej skupiny – pozri nižšie) vývojovo najstarší známy poddruh recentného losa
      • (vlastná) ázijská skupina/ázijská vetva - POZNÁMKA: Táto skupina je fylogeneticky problematická, lebo časť z nej je príbuzná s poddruhom Alces alces buturlini (teda s najstaršou skupinou recentného losa) a časť patrí do severoamerickej skupiny B
        • poddruh los mandžuský (Alces alces cameloides/Alces americanus cameloides) - POZNÁMKA: Donedávna bol ojedinele zaraďovaný ako samostatný druh Alces cameloides (t. j. ojedinele bol odčleňovaný od druhu Alces americanus, čo znamená, že recentný los sa potom delil nie na 2, ale na 3 recentné druhy)
        • poddruh los sibírsky/staršie: los východosibírsky[10] (Alces alces pfizenmayeri/Alces americanus pfizenmayeri)
      • severoamerická skupina B/ americká vetva:
        • poddruh los aljašský (Alces alces gigas/ Alces americanus gigas)
        • poddruh los yukonský (Alces alces andersoni/ Alces americanus andersoni)
        • poddruh los americký C (Alces alces americanusC / Alces americanus americanus B)
        • poddruh los yellowstonský (Alces alces shirasi/ Alces americanus shirasi)
    • los mokraďový [resp. mokradný/obyčajný/európsky/veľký] B (druh Alces alces B, resp. poddruh Alces alces alces A, resp. polodruh Alces (alces) alces) / európsko-západosibírska skupina/ západná vetva - POZNÁMKY: (1) Sú tu zahrnuté aj Alces machlis a Alces palmatus; (2) Táto skupina je z vývojového hľadiska sesterskou skupinou severoamerickej skupiny B
Poznámky:
- A, B,...tu pomocne označuje rôzne významy toho istého názvu. Znak / oddeľuje úplné synonymá.
-Namiesto "poddruhov" sa niekedy hovorí o "rasách".
-Namiesto vyššie viackrát uvedeného slova "americanus" sa niekedy uvádza tvar "americana" (napr. Alces americana).

Niektorí autori do rodu Alces zaraďujú aj:

V prípade, že je do rodu Alces zahrnutý aj celý Cervalces a Libralces, je takýto široko poňatý rod Alces zároveň jediným rodom tribusu (a teda je zhodný s tribusom) Alceini (starší názov: Alcini). Treba však poznamenať, že do tribusu Alceini podľa niektorých názorov patrí navyše aj (1) pochybný rod † Pseudalces, alternatívne považovaný za súčasť druhu †Arvernoceros verestchagini, a (2) pochybný rod †Tamanalces, alternatívne považovaný za súčasť druhu †Praemegaceros solilhacus.

Zdroje kapitoly Systematika: [19][20][21][22][23][24][25][26][27][28][29][30][31][32][33][34][35][6][5][36][37][38] [8]

Charakteristika

[upraviť | upraviť zdroj]

Táto kapitola sa vzťahuje na recentných príslušníkov rodu los, čiže sa vzťahuje na druh los mokraďový (Alces alces) v širšom zmysle.

Výskyt

[upraviť | upraviť zdroj]

Los dnes obýva sever holarktídy. Presnejšie povedané obýva: Škandináviu, Poľsko, Česko (ojedinele aj Slovensko, Maďarsko, Rumunsko), Ukrajinu a súvislý pás území na východ od Škandinávie, Poľska a Ukrajiny až po Kamčatku a severovýchodnú Čínu; a okrem toho obýva aj veľkú časť Severnej Ameriky, a to Aljašku, Kanadu a v USA severné Skalisté vrchy a Nové Anglicko. [39][40]

Pokiaľ ide o rozšírenie na Slovensku: Zo 429 mapovacích kvadrátov DFS sa celkovo vyskytol v 70 (16,2 % rozlohy Slovenska) v nadmorských výškach 112 – 1 438 m n. m. Koncom 17. storočia bol na Slovensku vyhubený. Od 60. rokov začali znovu prichádzať na Slovensko z Poľska. Po roku 1990 je migrácia losov na Slovensko zriedkavá, populácie v susediacich krajinách poklesli.[39]

Habitat a potrava

[upraviť | upraviť zdroj]

Žije v podmáčaných a močaristých lesoch, tajge, ale aj v niektorých zmiešaných lesoch.[41]

Živí sa najmä listami a inými časťami rastlín, vrátane kôry drevín či ihličia borovíc.[41]

Ostatné znaky

[upraviť | upraviť zdroj]

Los je najväčší príslušník jeleňovitých. Hmotnosť jeho samcov je 300 – 500 (600[39]) kg, samíc 200 – 350 kg. Dĺžka tela je 2,4 až 3,5 m, dĺžka chvosta je 5-12 cm, výška kohútika je 1,4-2,5 m[41]. Žije 20[39] – 25 rokov.

Má krátku neohrabanú postavu na vysokých nohách, veľké široké kopytá a konvexný tvar hlavy so širšokými nozdrami a predĺženým previsnutým pyskom. Krk je silný a krátky, s hrivou, v dolnej časti z neho vyrastá zvlášty kožovitý útvar. Samec má mohutné lopatovité alebo vetvovité parohy, ktoré majú v závislosti od poddruhu (a veku) rozpätie od 1,5 do 2 m.[41]

Má dobrý čuch a sluch. Žije buď ako samotár, alebo v dvoj- či trojkusových rodinných skupinách. Výborne pláva. Na jeseň a v zime putuje do veľkých vzdialeností. Aktívny je najmä ráno a večer. [41]

Galéria

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Samica
    Samica
  • V jazere
    V jazere

Zdroje

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ Hundertmark, K. 2016. Alces alces. The IUCN Red List of Threatened Species 2017.1: e.T56003281A22157381. Prístup 25. júna 2017.
  2. ↑ BALÁŽ, Daniel; MARHOLD, Karol; URBAN, Peter. Červený zoznam rastlín a živočíchov Slovenska. 1. vyd. Banská Bystrica : Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky, 2001. 160 s. Dostupné online. ISBN 80-89035-05-1. Kapitola Červený (ekosozologický) zoznam cicavcov (Mammalia) Slovenska: Dávid Žiak, Peter Urban (en: ed (Ecosozological) List of Mammals (Mammalia) of Slovakia), s. 155.
  3. ↑ a b los. In: Historický slovník slovenského jazyka. 1. vyd. Zväzok II K – N. Bratislava : Veda, 1992. Dostupné online. ISBN 80-224-0385-7.
  4. ↑ METZENAUER, F. O. Krátky prírodopis pre slovenské národnie školy. Banská Štiavnica, 1874, S. 21
  5. ↑ a b c LUPTÁK, Peter. Slovenské mená cicavcov sveta. [1. vyd.] Bojnice : Zoologická záhrada, 2003. 218 s. ISBN 80-969059-9-6. S. 78.
  6. ↑ a b los mokraďový. In: Pyramída
  7. ↑ a b Stavovce Slovenska: Cicavce: Zora Feriancová-Masárová [and] Vladimír Hanák. [s.l.] : Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 1965. 368 s. S. 279.
  8. ↑ a b c los. In: Slovenský náučný slovník. Ed. Pavel Bujnák. Zväzok II. E – M. Bratislava–Praha : Litevna, 1932. 379 s. S. 311.
  9. ↑ jeleňovité. In: BETINA, Vladimír, et al. Malá encyklopédia biológie. 1. vyd. Bratislava : Obzor, 1975. 556 s. (Malá encyklopédia.) S. 211.
  10. ↑ a b Nemecko-slovenský pôdohospodársky slovník. 1. vyd. Bratislava : Príroda, 1971. 583 s. (Slovníky.) S. 128.
  11. ↑ los. In: Slovník slovenského jazyka. Ed. Štefan Peciar. 1. vyd. Zväzok II l – o. Bratislava : Vydavateľsto SAV, 1960. 648 s. Dostupné online. S. 59.
  12. ↑ vyhláška 125/1965 Zb. Predsedníctva Slovenskej národnej rady zo 6. novembra 1965 o ochrane voľne žijúcich živočíchov
  13. ↑ CHUDÍK, I. Mýval obyčajný (Procyon lotor) a los veľký (Alces alces) vo voľnej prírode v Tatranskom národnom parku. In: Ochrana fauny 4 1970, S. 184-186
  14. ↑ PRESL, Jan Svatopluk. Ssawectwo. [s.l.] : Kronberger, 1834. 416 s. S. 329.
  15. ↑ AMADON, D. The superspecies concept. In: Systematic Zoology Vol. 15, No. 3 (Sep., 1966), pp. 245-249 [1]
  16. ↑ Iowa Academy of Science. The Proceedings of the Iowa Academy of Science. [s.l.] : Iowa Academy of Science, 1986. 492 s. S. 128.
  17. ↑ MINÁRIKOVÁ, Hana; LIŠČÁKOVÁ, Irena. Dictionnaire français-slovaque, slovaque-français. [s.l.] : Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 2001. 778 s. ISBN 978-80-08-03084-7. S. 303.
  18. ↑ (Sanders 2002 -Abstract)
  19. ↑ Moose - taxonomy [online]. iucnredlist.org, [cit. 2021-05-10]. Dostupné online.
  20. ↑ Mammal Species of the World - Browse: Alces [online]. departments.bucknell.edu, [cit. 2021-05-10]. Dostupné online.
  21. ↑ MEIRI, M. et al. Population dynamics and range shifts of moose (Alces alces) during the Late Quaternary. In: Journal of Biogeography 26 July 2020 [2]
  22. ↑ Świslocka, M. et al. Phylogeny and diversity of moose (Alces alces, Cervidae, Mammalia) revealed by complete mitochondrial genomes. In: Hystrix, the Italian Journal of Mammalogy Volume 31 (1): 1–9, 2019 (2020) [3] [4]
  23. ↑ BOESKOROV, G. G. The genetics of the modern moose and a review of its taxonomy. In: CRANIUM 20, 2 – 2003 [5]
  24. ↑ Roman Croitor. Plio-Pleistocene Deer of Western Palearctic: Taxonomy, Systematics, Phylogeny.Ion Toderaș. Institute of Zoology of the Academy of Sciences of Moldova, 2018, 978-9975-66-609-1.hal-01737207 [6]
  25. ↑ BREDA, M., MARCHETTI, M. Systematical and biochronological review o fPlio-PleistoceneAlceini (Cervidae; Mammalia) from Eurasia. In: Quaternary Science Reviews 24 (2005) 775–805 [7]
  26. ↑ HUNDERTMARK, K. J. , BOWYER, R. T. Genetics, evolution and phylogeography of moose. 2004 [8]
  27. ↑ CROITOR, R. A Description of Two New Species of the Genus Rucervus (Cervidae, Mammalia) from the Early Pleistocene of Southeast Europe, with Comments on Hominin and South Asian Ruminants Dispersals. 2018 [9]
  28. ↑ GROVES, Colin; GRUBB, Peter. Ungulate Taxonomy. [s.l.] : JHU Press, 2011. 336 s. ISBN 978-1-4214-0329-8. S. 84-85.
  29. ↑ FELDHAMER, George A.; THOMPSON, Bruce C.; CHAPMAN, Joseph A.. Wild Mammals of North America (Biology, Management, and Conservation). [s.l.] : JHU Press, 2003. 1216 s. Dostupné online. ISBN 978-0-8018-7416-1. S. 931-932.
  30. ↑ THENIUS, Erich. Phylogenie der Mammalia (Stammesgeschichte der Säugetiere (einschließlich der Hominiden)). [s.l.] : Walter de Gruyter GmbH & Co KG, 2019. 722 s. Dostupné online. ISBN 978-3-11164682-4. S. 459-460.
  31. ↑ Vislobokova, I.. (2008). The major stages in the evolution of artiodactyl communities from the Pliocene-early Middle Pleistocene of northern Eurasia: Part 1. Paleontological Journal. 42. 297-312. 10.1134/S003103010803012X. [10]
  32. ↑ Paleobiology Database [11]
  33. ↑ Mikko's Phylogeny Archive [online]. mv.helsinki.fi, [cit. 2021-05-10]. Dostupné online.
  34. ↑ Malcolm C. McKenna; BELL, Susan K.. Classification of Mammals (Above the Species Level). [s.l.] : Columbia University Press, 1997. 640 s. ISBN 978-0-231-52853-5. S. 430.
  35. ↑ PLUHÁČEK, J. et al. České názvy živočichů. Savci (Mammalia). Dodatek 2 – jelenovití (Cervidae), kabarovití (Moschidae) a kančilovití (Tragulidae) In: Lynx, n. s. (Praha), 42: 281–296 (2010). [12]
  36. ↑ ПАВЛИНОВ, Игорь; ЛИСОВСКИЙ, А.. Млекопитающие России. Систематико-географический справочник. [s.l.] : Litres, 2018. 707 s. Dostupné online. ISBN 978-5-04115483-7. S. 446-448.
  37. ↑ PLUHÁČEK,J. Vývojové vztahy mezi paroháči 3. Jelenci – největší a nejmenší. In: Živa 5/2012 [13]
  38. ↑ BEMMEL, A. C. V. van. The concept of superspecies applied to Eurasiatic Cervidae. In: Z. Säugetierkunde 38 (1973) 295—30 [14]
  39. ↑ a b c d KRIŠTOFÍK, Ján; DANKO, Štefan, et al. Cicavce Slovenska, rozšírenie, bionómia a ochrana. Bratislava : Veda, 2012. Autori druhu Ján Krištofík & Štefan Pčola. ISBN 978-80-224-1264-3. Kapitola Los (mokraďový) - Alces alces, s. 513 – 516.
  40. ↑ Moose [online]. iucnredlist.org, [cit. 2021-05-10]. Dostupné online.
  41. ↑ a b c d e ANDĚRA, M., ČERVENÝ, J. Svět zvířat III – Savci (3). S. 80

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Los (rod)
  • Spolupracuj na Wikidruhoch Wikidruhy ponúkajú informácie na tému Los (rod)
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Los_(rod)&oldid=7927496“