Preskočiť na obsah

Made in China 2025

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Kresba ilustrujúca Priemysel 4.0, podľa ktorého bol vytvorený plán Made in China 2025

Made in China 2025 (čín. 中国制造2025 – Čung kuo č' cao 2025; pchin-jin: zhōng guó zhì zào 2025) je desaťročný plán vytvorený Štátnou radou Čínskej ľudovej republiky v roku 2015, ktorý má za cieľ kvalitatívne pozdvihnúť čínsky priemysel, učiniť ho konkurencieschopným na svetových trhoch a dosiahnuť svetovú dominanciu v konkrétnych odvetviach. Plán je ideou čínskeho prezidenta Si Ťin-pchinga a za jeho uskutočnenie zodpovedá premiér Li Kche-čchiang.

Plán Made in China 2025 bol modelovaný podľa vzoru nemeckej Industry 4.0, ktorá sa zameriava na aplikáciu informačných a komunikačných technológií do priemyselnej výroby, predovšetkým v oblastiach Big Data a Internet of Things (IoT). Týmto spôsobom sa stimuluje inovácia, zvýši efektivita výroby a zintenzívni prepojenie medzi jednotlivými fázami výroby, najmä u subdodávateľov, ktorými sú často malé a stredne veľké firmy.

Plán si kladie za cieľ meniť štruktúru a zvýšiť konkurencieschopnosť čínskeho priemyslu, podporiť inovácie a domácu produkciu, znížiť závislosť na dovoze zahraničných technológií, vyvinúť výrobné postupy, ktoré sú šetrné k životnému prostrediu a podporiť rozvoj ľudských zdrojov v týchto oblastiach. Štátnou radou vytvorená komisia určila desať odvetví priemyslu, v ktorých má Čína dosiahnuť excelenciu. Sú nimi: pokročilé informačné technológie; automatizované stroje a robotika; letecký priemysel a aeronautika; morské prístroje a high-tech lodná doprava; vysokorýchlostná železničná doprava; autá s pohonom na alternatívne zdroje; energetické zariadenia; poľnohospodárske stroje; nové materiály; a farmaceutika a pokročilé medicínske zariadenia.[1]

Na podporu inciatívy vynakladá štát veľké finančné prostriedky. Fond na podporu pokročilej priemyselnej výroby disponuje prostriedkami v objeme 2,7 miliardy EUR a Národný fond na podporu integrovaných obvodov dokonca 19 miliárd EUR. K priamym investíciám je treba pripočítať ďalšiu formu finančnej podpory vo forme subvencií a daňových úľav.[2]

V roku 2018 sa iniciatíva ocitla uprostred obchodných sporov medzi Čínou a Spojenými štátmi, ktoré tvrdia, že Made in China 2025 vedie k protekcionizmu a diskriminuje americké spoločnosti.[3]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]