Preskočiť na obsah

Magmatický kozub

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Schematický prierez stavbou sopky.

Magmatický kozub je priestor pod povrchom Zeme (asi 1 až 10 km) vytvorený vystupujúcou magmou ako jej rezervoár. Pokiaľ magma pokračuje vo výstupe až na povrch a zapríčiní sopečnú erupciu, tak sa magmatický kozub nachádza práve pod touto sopkou. Lokalizácia kozubu býva zmapovaná seizmickými metódami (zmenou rýchlosti prechodu seizmických vĺn).

Bližšie informácie v hlavnom článku: Magmatická diferenciácia

Ak magma zostáva v kozube dlhšiu dobu, začínajú v nej prebiehať diferenciačné procesy. Ťažšie taviteľné minerály (napr. olivín) tuhnú a chemické zloženie magmy sa mení. Ďalší efekt postupnej kryštalizácie je uvoľňovanie rozpustených plynov a zvyšovanie tlaku. To často vedie k explozívnej erupcii a vyvrhnutiu množstva pevných úlomkov (vulkanoklastík) do okolia. Ak sa následkom takejto erupcie magmatický kozub úplne vyprázdni, dôjde niekedy k prepadnutiu stropu kozubu a poklesu nadložia - vzniknutý útvar sa nazýva kaldera.

V prípade úplného utuhnutia magmy v kozube sa vytvárajú intruzívne telesá granitov, alebo gabier.