Preskočiť na obsah

Marek Čulen

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Marek Čulen
slovenský politik, spoluzakladateľ KSČ
a protifašistický bojovník
Marek Čulen
Narodenie8. marec 1887
Brodské
Úmrtie26. december 1957 (70 rokov)
Brodské
RodičiaAnton Čulen a Mária rod. Papánek
Odkazy
CommonsSpolupracuj na Commons Marek Čulen

Marek Čulen (* 8. marec 1887, Brodské[1][2] – † 26. december 1957,[1][2] tamže[2]) bol slovenský politik a štátnik, aktívny účastník protifašistického odboja počas 2. svetovej vojny, poslanec povstaleckej Slovenskej národnej rady.

Životopis

[upraviť | upraviť zdroj]

Pochádzal z chudobnej roľníckej rodiny. Pred prvou svetovou vojnou dvakrát dlhodobo pracovne pobýval v USA. Odišiel tam v roku 1906 a v Chicagu sa angažoval v robotníckych spolkoch.[1]

V januári 1921 patril medzi hlavných aktérov zjazdu sociálno demokratickej ľavice v Ľubochni a Ružomberku, kde kryštalizovala budúca komunistická strana na Slovensku a Podkarpatskej Rusi. Na ustanovujúcom zjazde KSČ potom bol zvolený za náhradníka ÚV KSČ. V rokoch 1922–1923 bol krajským tajomníkom strany v Bratislave. Z tejto funkcie odišiel a bol obvodným dôverníkom v rodnom meste Brodské. V tom istom roku po vzniku takzvanej Roľníckej internacionály sa stal hlavným organizátorom komunistov medzi maloroľníkmi. Počas frakčných sporov v 1. polovici 20. rokov vo vnútri KSČ predstavoval ľavicové krídlo, ktoré v roku 1924 kritizovalo centristickú politiku funkcionárov ako bol Bohumír Šmeral.[3][4]

V parlamentných voľbách v roku 1925 sa stal poslancom Národného zhromaždenia.[5] V roku 1929 ale v súvislosti s frakčným bojom vo vnútri KSČ (nástup skupiny mladých, radikálnych komunistov: takzvaní „Karlínští kluci“, ktorí do vedenia KSČ sprevádzali Klementa Gottwalda) bol zo strany vylúčený a v júni 1929 sa stal členom nového poslaneckého klubu nazvaného Komunistická strana Česko-Slovenska (leninovci).[6][7][4] Profesiou bol podľa údajov z roku 1925 maloroľníkom v Brodskom.[8]

Po sebakritike mu v roku 1932 členstvo v KSČ vrátili[9] a bol dosadený na post predsedu Svazu malorolníků a domkářů. Počas druhej svetovej vojny pôsobil v zahraničnom politbyre KSČ v Moskve (KSČ ho do sovietskeho exilu vyslala roku 1939, bol členom predsedníctva Všeslovanského výboru)[1]. V septembri 1944 priletel na Slovensko, kde sa zapojil do akcií domáceho odboja v rámci Slovenského národného povstania.[10][4]

Po oslobodení bol v marci 1945 kooptovaný do Ústredného výboru Komunistickej strany Slovenska. V rokoch 1950–1955 bol členom predsedníctva ÚV KSS. IX. zjazd KSČ ho zvolil za člena ÚV KSČ. V roku 1955 a 1957 získal Rad republiky.[11] Zastával aj početné ďalšie funkcie. Vo februári 1948 sa stal predsedom Jednotného zväzu slovenských roľníkov. Funkciu si podržal do roku 1952.[11] V rokoch 1951–1953 zasadal v slovenskom Zbore povereníkov ako povereník poľnohospodárstva.[4][12]

V auguste 1945 bol delegátmi národných výborov zvolený za poslanca Slovenskej národnej rady. Zasadal tu do roku 1946.[13] V rokoch 1945 –1946 bol aj poslancom československého Prozatímního Národního shromáždění a v rokoch 1946–1948 Ústavodárného Národního shromáždění. V rokoch 1948–1957 zasadal v Národním shromáždění. Po jeho smrti ho v poslaneckom kresle nahradil Michal Chudík.[5][14]

K roku 1954 sa profesne uvádza ako predseda JRD v obci Brodské.[15]

Zomrel v decembri 1957 po dlhej a ťažkej chorobe.[1]

V parku vedľa Úradu vlády v Bratislave (medzi Leškovou a Námestím Slobody) mu v roku 1978 odhalili bronzový pomník v nadživotnej veľkosti. Autormi sú akademický sochár Môťovský a architekt Ďurkovič. Pomníky s bustami mal odhalené aj v Brodskom a Senici. Tie ale boli po roku 1989 odstránené. [16]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ a b c d e Zemřel soudruh Marek Čulen [online]. Rudé právo. Dostupné online. (česky)
  2. ↑ a b c MINÁČ, Vladimír. Malý slovenský biografický slovník: A-Ž. Generálny heslár SBS [online]. Matica slovenská, [cit. 2015-01-23]. S. 110. Dostupné online.
  3. ↑ kol. aut.: Kdo byl kdo v našich dějinách 20. století. [s.l.] : Libri, 1994. Ďalej len: Kdo byl kdo. ISBN 80-901579-5-5. S. 713, 728. (česky)
  4. ↑ a b c d ZÁSLUŽNÁ PRÁCA (Lavová, Maria : Marek Čulen. Nakladateľstvo Pravda, edícia Postavy slovenskej politiky, Bratislava 1971, 176 s. + obrazová príloha) [online]. snk.sk. Dostupné online.
  5. ↑ a b Marek Čulen [online]. Poslanecká snemovňa Parlamentu Českej republiky. Dostupné online. (česky)
  6. ↑ jmenný rejstřík [online]. Poslanecká snemovňa Parlamentu Českej republiky. Dostupné online. (česky)
  7. ↑ kol. aut.: Kdo byl kdo v našich dějinách 20. století. Praha : Libri, 1994. Ďalej len: Kdo byl kdo. ISBN 80-901579-5-5. S. 732. (česky)
  8. ↑ 1. schůze, přípis volebního soudu, ověření mandátů [online]. Poslanecká snemovňa Parlamentu Českej republiky. Dostupné online. (česky)
  9. ↑ A.S., Petit Press. Biľak v bronze prekáža, komunista Čulen nie. domov.sme.sk. Dostupné online [cit. 2018-11-15].
  10. ↑ kol. aut.: Československé dějiny v datech. Praha : Svoboda, 1987. Ďalej len: Československé dějiny v datech. ISBN 80-7239-178-X. S. 442. (česky)
  11. ↑ a b Přehled funkcionářů ústředních orgánů KSČ 1945 - 1989 [online]. www.cibulka.net. Dostupné online. (česky)
  12. ↑ kol. aut.: Československé dějiny v datech. [s.l.] : Svoboda, 1987. ISBN 80-7239-178-X. S. 625. (česky)
  13. ↑ SNR 1945-1946, 12. schůze, část 1/7 (14. 9. 1945) [online]. www.psp.cz, [cit. 2018-11-15]. Dostupné online. (po česky)
  14. ↑ jmenný rejstřík [online]. Poslanecká snemovňa Parlamentu České republiky. Dostupné online. (česky)
  15. ↑ Kandidáti Národní fronty pro volby do Národního shromáždění [online]. Rudé právo. Dostupné online. (česky)
  16. ↑ Marek Čulen (1887 – 1957). Sochárske diela na území Bratislavy. Dostupné online [cit. 2018-11-15].

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj

[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Marek Čulen na českej Wikipédii.

Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Marek_Čulen&oldid=7457816“