Preskočiť na obsah

Mercury-Atlas 10

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Mercury-Atlas 10
Znak misie
Údaje o misii
Názov misie: Mercury-Atlas 10
Kozmická loď:Mercury (výr. č. 15B)
Nosná raketa:Atlas LV-3B 144-D
Volací znak:Freedom 7-II
Posádka:1
Kozmodróm (rampa):Cape Canaveral (LC-14)
Štart: október 1963 (plánovaný)
Pristátie: október 1963 (plánované)
Trvanie: 3 dni (plánované)
Hmotnosť:~1 489 kg (plánovaná hmotnosť kozmickej lode pri štarte)
Fotografia posádky
Alan Bartlett „Al“ Shepard, Jr.
Alan Bartlett „Al“ Shepard, Jr.
Navigácia
Predchádzajúca misiaNasledujúca misia
Mercury-Atlas 9Mercury-Atlas 11

Mercury-Atlas 10 (alebo podľa lode Freedom 7-II) mal byť americký pilotovaný kozmický let v rámci programu Mercury. Štart letu sa mal uskutočniť v októbri 1963 s Alanom Shepardom na palube. Misia bola nakoniec zrušená.

Posádka

[upraviť | upraviť zdroj]

(V zátvorkách je uvedený celkový počet letov do vesmíru vrátane tejto misie.)

Záložná posádka

[upraviť | upraviť zdroj]

Naplánovanie a zrušenie misie

[upraviť | upraviť zdroj]

Predbežné plánovanie misie Mercury-Atlas 10 sa začalo ešte v polovici roka 1961. Misia bola naplánovaná ako jednodňový orbitálny let. Kozmická loď Mercury (výr. č. 15A) bola dodaná na Cape Canaveral 16. novembra 1962. V januári 1963 bola prečíslovaná na 15B a pripravená na použitie ako záložná kozmická loď pre Cooperov let Mercury-Atlas 9. V tomto období sa NASA nevyjadrovala k tomu, či sa uskutoční aj misia Mercury-Atlas 10. Ešte koncom roka 1962 sa plánovala ako jednodňový let, ale od začiatku roka 1963 sa v predbežnom pláne predpokladalo, že bude trvať približne tri dni.[1][2]

Kozmická loď Freedom 7-II v Steven F. Udvar-Hazy Center vo Virgínii

Na rekordný trojdňový let už bolo pripravené takmer všetko. Nosná raketa Atlas už bola vyrobená, do kabíny kozmickej lode Mercury (výr. č. 15B) už boli inštalované systémy, ktoré mali let v rekordnom trvaní umožniť a nominovaný pilot, Alan Shepard, už loď pomenoval Freedom 7-II na počesť svojej prvej kozmickej lode. Najvyššie vedenie NASA ale nebolo presvedčené, že by ďalšie misie Mercury boli nutné. V apríli 1963 NASA začala označovať Cooperov let Mercury-Atlas 9 ako „vrchol“ programu. Keď sa blížil deň štartu misie Mercury-Atlas 9, tlačový hovorca NASA dňa 11. mája 1963 oznámil, že ak bude Cooperov let úspešný, bude to posledná misia programu. Dňa 19. mája sa na tlačovej konferencii po Cooperovom lete spýtali zástupcu riaditeľa NASA Roberta Seamansa na možnosť uskutočnenia misie Mercury-Atlas 10. Seamans to označil za „dosť nepravdepodobné“. Riaditeľ NASA James Webb si 21. mája vypočul Shepardove dôvody na vykonanie ešte jedného letu Mercury, ale bol proti. Návrh na uskutočnenie letu Shepard predstavil ešte v ten večer aj prezidentovi Johnovi F. Kennedymu, ale ten nechal konečné rozhodnutie na vedení NASA.[1][2]

V dňoch 6. a 7. júna sa ešte diskutovalo o uskutočnení letu Mercury-Atlas 10, prípadne aj ďalších. Hlavným predloženým argumentom bolo, že sa tak získajú informácie užitočné pre misie programov Gemini a Apollo bez toho, aby bolo potrebné vynaložiť veľké investície. Kozmická loď a nosné rakety boli k dispozícii a takmer pripravené na let. Uskutočnenie misie Mercury-Atlas 10 presadzoval spolu so Shepardom aj Walt Williams a ďalší zo Strediska pilotovaných letov (Manned Spacecraft Center). Práce na úpravách kozmickej lode Freedom 7-II pokračovali do 8. júna, ale 12. júna James Webb oznámil Výboru pre vesmír Senátu Spojených štátov, že program Mercury splnil všetky ciele. Povedal, že priorita by sa teraz mala venovať programu Gemini. Všetky práce na programe Mercury sa zastavili a personál a zdroje sa presunuli do programov Gemini a Apollo. Jedným z možných dôvodov, ktoré mohli mať vplyv na konečné rozhodnutie Jamesa Webba o ukončení programu Mercury boli výsledky testov vykonaných v roku 1963. Kozmické lode Mercury požívali polyolefíny ako izolácie vodičov elektroinštalácie. Rovnaký typ elektrických rozvodov bol navrhovaný aj na použitie v kozmických lodiach Gemini. Testy ukázali, že tento druh izolácie podporuje nebezpečné spaľovanie kyslíka v atmosfére. Z tohto dôvodu sa upustilo od používania horľavých izolantov v pretlakových častiach lodí Gemini. Izolácie káblov sa začali vyrábať na báze nehorľavého teflónu. V lete 1963 už bolo zrejmé, že pokračovanie programu Mercury by len odčerpalo zdroje potrebné na Gemini a Apollo. Okrem toho veľký počet porúch, ktoré sa vyskytli počas Cooperovho letu, potvrdil skutočnosť, že hardvér Mercury nebol dostatočne odolný na to, aby vydržal jednodňový let, nieto ešte viacdňový. Dňa 13. júna NASA zrušila zmluvu pre program Mercury s firmou McDonnell. Kozmická loď Freedom 7-II bola uložená do skladu na Cape Canaveral a nikdy neletela. Potom bola vystavená v Amesovom výskumnom stredisku NASA v Kalifornii. V roku 2003 bola presunutá do Steven F. Udvar-Hazy Center vo Virgínii. Alan Shepard bol v júli 1963 menovaný za veliteľa prvého pilotovaného letu programu Gemini, ale kvôli problémom s ochorením vnútorného ucha sa misie nezúčastnil. Do vesmíru letel až ako veliteľ misie Apollo 14 v roku 1971.[1][2]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ a b c Swenson, Grimwood & Alexander 1966, s. 492.
  2. ↑ a b c Thompson 2004, s. 344 – 345.

Literatúra

[upraviť | upraviť zdroj]
  • SWENSON, Loyd S., Jr.; GRIMWOOD, James M.; ALEXANDER, Charles C. This New Ocean: A History of Project Mercury. The NASA History Series. Washington, DC : NASA, 1966. OCLC 569889. NASA SP-4201.
  • THOMPSON, Neal. Light this Candle (The Life and Times of Alan Shepard, America’s First Spaceman). New York : Crown Publishers, 2004. 445 s. ISBN 978-0-609-61001-5.

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Mercury-Atlas_10&oldid=7529141“