Preskočiť na obsah

Michal Kováč

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Symbol rozcestia O iných významoch výrazu Michal Kováč pozri Michal Kováč (rozlišovacia stránka).
Michal Kováč
štandarda prezidenta SR bývalý prezident Slovenskej republiky
Michal Kováč
1. prezident Slovenskej republiky
V úrade
2. marec 1993 – 2. marec 1998
PremiérVladimír Mečiar (1993-4)
Jozef Moravčík (1994)
Vladimír Mečiar (1994-8)
Predchodca úrad vznikol Rudolf Schuster Nástupca
Biografické údaje
Narodenie3. august 1930
Ľubiša, Česko-Slovensko
Úmrtie5. október 2016 (86 rokov)
Bratislava, Slovensko
Politická stranaHZDS
KSČ (1948-1970)
Alma materVysoká škola ekonomická v Bratislave
Profesiabankár
Rodina
Manželka
DetiJuraj, Michal
Odkazy
Spolupracuj na CommonsMichal Kováč
(multimediálne súbory)

Ing. Michal Kováč, CSc. (* 3. august 1930[1], Ľubiša – † 5. október 2016, Bratislava) bol slovenský bankár a politik. V rokoch 1993 až 1998 bol prvým[2] prezidentom Slovenskej republiky.[3]

Začiatky a pracovné pôsobenie

[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 1954 vyštudoval vtedajšiu Vysokú školu ekonomickú v Bratislave (VŠE). Po ukončení školy pracoval v Oblastnom ústave Štátnej banky Československej (ŠBČS). Dva roky pôsobil ako bankový expert na komunistickej Kube, prednášal v bankovej škole (1965 – 1966), a napokon v roku 1967 získal miesto námestníka šéfa pobočky Živnostenskej banky v Londýne vo Veľkej Británii.[3][4] Do roku 1967 tiež krátko pracoval na Katedre financií a úveru VŠE ako externý učiteľ.[5] V bankovníctve pôsobil až do roku 1989[5] – ako vedecko-výskumný pracovník vo Výskumnom ústave pre financie a úver, neskôr v Ústrednom ústave národohospodárskeho výskumu. Venoval sa problémom menovej politiky a bankovej činnosti. Od roku 1987 pôsobil aj ako externý prednášateľ v odbore ekonomiky a financovania na Stavebnej fakulte Slovenskej vysokej školy technickej.[3]

Politická kariéra

[upraviť | upraviť zdroj]

Do KSČ vstúpil ako 18-ročný už v roku 1948[4], neskôr, v roku 1970 ho z nej vylúčili v rámci čistiek po augustovej okupácii Česko-Slovenska z roku 1968. Po novembri 1989 sa M. Kováč angažoval v hnutí Verejnosť proti násiliu (VPN), v rokoch 1991 – 1993 bol členom Hnutia za demokratické Slovensko (HZDS) a jeho podpredsedom pre ekonomickú oblasť.[3] Od roku 1989 bol poslancom Snemovne ľudu Federálneho zhromaždenia ČSSR, resp. Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky (FZ ČSFR) – za VPN. V roku 1992 ho opätovne zvolili – už za HZDS – do snemovne ľudu a na prvom zasadnutí FZ ČSFR dňa 26. 6. 1992 ho zvolili za predsedu Federálneho zhromaždenia ČSFR; túto funkciu vykonával do 31. 12. 1992, t. j. do zániku ČSFR[6]. V rokoch 1989 až 1991 bol ministrom financií, cien a miezd SSR, resp. Slovenskej republiky (12.12.1989 – 18. 5.1991)[7].

Prezident Slovenskej republiky

[upraviť | upraviť zdroj]

1. januára 1993 vznikla samostatná Slovenská republika. Prvého prezidenta v roku 1993 volil parlament trojpätinovou väčšinou spomedzi navrhnutých kandidátov. Jeho strana HZDS mala v Slovenskej národnej rade (SNR) 74 poslancov, na zvolenie však bolo treba 90 hlasov, ktoré HZDS nemalo ani s podporou provládnej SNS, ktorá mala 15 mandátov. Michala Kováča nominoval Vladimír Mečiar až do druhej voľby po tom, čo v prvej neuspel kandidát HZDS Roman Kováč. Voľba sa konala 15. februára 1993 a M. Kováč v nej nemal protikandidáta. M. Kováč predpokladal, že v tajných voľbách zaňho nezahlasujú všetci poslanci HZDS[8], a preto bola preňho kľúčová podpora SDĽ, ktorá mala v SNR 29 hlasov. Ochota SDĽ podporiť Kováča mala byť výmenou za post predsedu Najvyššieho kontrolného úradu pre ich nominanta. [8] Predstavitelia SDĽ však mali ešte jednu podmienku, ako píše vo svojich Pamätiach Michal Kováč: „Za nevyhnutné považovali, aby som po zvolení za prezidenta prerušil členstvo v HZDS a stal sa nezávislým a nadstraníckym.“[8] Kováč získal 106 hlasov, čo znamená, že aspoň 32 hlasov mu dali poslanci iných strán ako HZDS.[9]

Dňa 2. marca 1993 Michala Kováča inaugurovali do úradu prezidenta Slovenskej republiky.[10] Napriek následnej kampani proti nemu, ktorá vyvrcholila zavlečením jeho syna do Rakúska 31. augusta 1995, zotrval v úrade až do skončenia svojho funkčného obdobia 2. marca 1998, keď odovzdal právomoci vláde.[10] Úradujúcim prezidentom sa potom stal Vladimír Mečiar a Ivan Gašparovič. Ďalším inaugurovaným prezidentom bol po viac než roku (v júni 1999) Rudolf Schuster, zvolený už v priamej voľbe (po zmene Ústavy SR), pretože voľba prezidenta v parlamente v roku 1998 bola neúspešná. M. Kováč pôvodne kandidoval aj v prezidentských voľbách 1999, ale 4 dni pred voľbami, uvedomujúc si stav svojich preferencií (0,18-% v prvom kole volieb), sa verejne vzdal kandidatúry v prospech R. Schustera.[11]

Prezident M. Kováč v marci 1994 predniesol v národnej rade správu o stave spoločnosti, v ktorej kritizoval spôsob vládnutia V. Mečiara, čo nakoniec viedlo k predčasným voľbám.[12] Túto jeho kritiku jeho vtedajší kolegovia a poradcovia (napr. Pavol Demeš) pokladajú za jeho najdôležitejší politický čin, napriek tomu že Kováč povedal, že svojim prejavom nechcel dosiahnuť odvolanie Mečiara.[13]

Úmrtie a štátny pohreb

[upraviť | upraviť zdroj]

Bývalého prezidenta M. Kováča od 30. septembra 2016 hospitalizovali v Nemocnici sv. Michala v Bratislave. Bol v umelom spánku a na pľúcnej ventilácii. Zomrel 5. októbra o 19.50 hod. na zlyhanie srdca.[14][15]

Do stredy 12. októbra 2016 mala verejnosť možnosť vzdať úctu bývalému prezidentovi v Rytierskej sieni Bratislavského hradu. Jeho pozostatky boli vystavené v truhle spolu s jeho portrétom – za prítomnosti čestnej stráže. Vo štvrtok predpoludním kondolovali oficiálne delegácie. Bývalého premiéra a exprezidentovho politického rivala Vladimíra Mečiara nepozvali. Pred dvanástou hodinou prezidentove pozostatky naložili na lafetu a odtiahli za vojenským vozidlom do Prezidentského paláca. Okolo 13. hodiny na počesť M. Kováča bolo odpálených 20 sálv z dela. Zádušnú omšu v Katedrále sv. Martina celebroval bratislavský arcibiskup-metropolita Stanislav Zvolenský, príhovor predniesol vtedajší prezident SR Andrej Kiska, bývalý poradca M. Kováča Pavol Demeš a nevlastný brat M. Kováča Dušan Kováč. Pohreb na Ondrejskom cintoríne sa uskutočnil o 16.15 hod., len za prítomnosti najbližších zosnulého.[16]

V deň pohrebu bol na Slovensku od 8.00 do 17.00 od. vyhlásený štátny smútok.[17]

Ocenenia

[upraviť | upraviť zdroj]
  • V roku 1997 získal najvyššie poľské vyznamenanie Rad Bieleho orla[10]
  • V roku 2000 mu prezident Rudolf Schuster prepožičal štátne vyznamenanie Rad Ľudovíta Štúra I. triedy.
  • V decembri 2014 mu jeho alma mater udelila čestný vedecký titul Doctor honoris causa za „celoživotné dielo, ktorým pán prezident Michal Kováč prispel k šíreniu myšlienok humanizmu, demokracie a porozumenia medzi národmi, a to v oblasti vzdelávania, vedy a politiky“.[5] Univerzita ocenila tiež „jeho celoživotný prínos v oblasti utvárania prvej demokratickej štátnosti na Slovensku a jeho vstupu do európskej integrácie a medzinárodných euroatlantických a bezpečnostných štruktúr, ako aj jeho spoluprácu s Ekonomickou univerzitou v Bratislave“.[5]
  • v roku 2023 mu prezidentka Zuzana Čaputová udelila in memoriam štátne vyznamenanie Rad Andreja Hlinku I. triedy za mimoriadne zásluhy o vznik SR, Kríž Milana Rastislava Štefánika I. triedy za mimoriadne zásluhy o obranu SR a Pribinov kríž I. triedy za mimoriadne zásluhy o sociálny rozvoj SR.[18]

V médiách

[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 1995 o ňom nakrútili dokumentárny film Jeden deň prezidenta /Michal Kováč/. Film vyrobila STV Bratislava, scenáristom bol Vladimír Štefko a réžisérom Fedor Bartko.

Po zvolení Michala Kováča za prezidenta SR vydala Slovenská pošta v novembri 1993 dve známky s jeho podobizňou – v hodnote 2 a 3 slovenských korún.[19]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ „Narodil som sa 3. augusta 1930 v obci Ľubiša na hornom Zemplíne, ale vo všetkých úradných dokumentoch sa uvádza dátum môjho narodenia 5. august 1930. ... až zo záznamu v cirkevnej matrike som sa dozvedel, že som sa narodil 3. augusta, teda o dva dni skôr, ako som mal uvedené v rodnom liste...“ Viac pozri: KOVÁČ, Michal: Pamäti, Dunajská Lužná 2010, s. 10.
  2. ↑ Komentár Petra Bárdyho: Mali sme dobrého prvého prezidenta. aktuality.sk. Dostupné online [cit. 2018-06-05].
  3. ↑ a b c d TASR. Profil prvého prezidenta samostatného Slovenska Michala Kováča [online]. TERAZ.sk, 2014-02-26, [cit. 2022-12-17]. Dostupné online.
  4. ↑ a b KYSEĽ, Tomáš. Prvý prezident sa najskôr rozplakal. Potom začal bojovať. aktuality.sk. Dostupné online [cit. 2018-06-05].
  5. ↑ a b c d Odišiel človek, ktorý navždy zostane v našich pamätiach [online]. Bratislava: Ekonomická univerzita v Bratislave, [cit. 2016-10-13]. Dostupné online. Archivované 2016-10-13 z originálu.
  6. ↑ Bývalí prezidenti SR: Michal Kováč (1993 – 1999) [online]. Prezidentka Slovenskej republiky, [cit. 2022-12-17]. Dostupné online.
  7. ↑ Ministri financií SLOVENSKEJ REPUBLIKY: V rámci federácie [online]. Ministerstvo financií Slovenskej republiky, [cit. 2022-12-17]. Dostupné online.
  8. ↑ a b c JANCURA, Vladimír. Prvý prezident mohol byť len Kováč. Pravda.sk, 2013-02-15. Dostupné online [cit. 2017-05-03].
  9. ↑ Vladimír Jancura: Michal Kováč – politik morálne nevyhnutných skutkov, Pravda, 05.10.2016, Online
  10. ↑ a b c Ing. Michal Kováč, CSc.:životopis [online]. Kancelária prezidenta Slovenskej republiky, [cit. 2016-10-13]. Dostupné online.
  11. ↑ Michal Kováč sa vzdal prezidentskej kandidatúry v prospech Rudolfa Schustera. www.sme.sk. Dostupné online [cit. 2018-01-04].
  12. ↑ Správa Michala Kováča, ktorou položil vládu Vladimíra Mečiara. SME (Bratislava: Petit Press), 2016-10-06. Dostupné online [cit. 2019-01-11]. ISSN 1335-4418.
  13. ↑ Dobré ráno: Prezident Michal Kováč neuhol ani po únose vlastného syna tajnou službou [online]. Petit Press a.s., [cit. 2024-10-08]. Dostupné online.
  14. ↑ Prvý slovenský prezident Michal Kováč zomrel [online]. TASR, 2016-10-05, [cit. 2016-10-05]. Dostupné online.
  15. ↑ Zomrel prvý slovenský prezident Michal Kováč (†86) [online]. TASR, 2016-10-05, [cit. 2016-10-05]. Dostupné online.
  16. ↑ DUGOVIČ, Matej. Ľudia sa lúčia s Kováčom na Bratislavskom hrade, zajtra rakvu povezú na lafete ako Havla či Masaryka [online]. N Press, 2016-10-12, [cit. 2016-10-13]. Dostupné online.
  17. ↑ Štátny pohreb Michala Kováča bude vo štvrtok 13. októbra [online]. Kancelária prezidenta Slovenskej republiky, 2016-10-07, [cit. 2016-10-13]. Dostupné online.
  18. ↑ TASR. Prezidentka udelila štátne vyznamenania 28 osobnostiam. teraz.sk (Bratislava: TASR), 2023-01-01. Dostupné online [cit. 2023-01-01].
  19. ↑ JANKOVIČ, Vojtech. Prezident Slovenskej republiky - Michal Kováč [online]. postoveznamky.sk, [cit. 2016-10-13]. Dostupné online.

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]


Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Michal_Kováč&oldid=7946267“