Občan
Občan (od obec, čo je zo staroslov. obъštъ – spoločný)[1] je príslušník štátu alebo obce. Právnu a politickú podstatu občianstva určuje štát svojimi zákonmi. Okrem občanov môžu v štáte žiť aj „neobčania“ (občania iného štátu, utečenci, ľudia bez štátnej príslušnosti a v minulosti aj otroci). Občan disponuje zákonom vymedzenými právami a povinnosťami voči príslušnému štátu alebo obci.
História
[upraviť | upraviť zdroj]Koncept občianstva po oslobodení jednotlivca od jeho podriadenosti celku a uznaní jeho základných ľudských práv a slobôd (18. storočie). Na základe tejto ľudskej emancipácie sa v priebehu 19. storočia završuje aj politická emancipácia človeka ako člena občianskej spoločnosti. Človek sa stáva základom štátu, ktorý ho uznáva ako svoj predpoklad aj právne, a to garantovaním jeho základným práv a slobôd.
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Rejzek, Jiří (2001), „obec“, Český etymologický slovník, Voznice: Leda, str. 418, ISBN 8085927853