Preskočiť na obsah

Oldřich I.

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Knieža Oldřich sa stretáva s pustovníkom Prokopom

Oldřich I. (*?, † 9. november 1034) bolo české knieža (v r. 1012 – 1033 a v r. 1034) z rodu Přemyslovcov, syn kniežaťa Boleslava II. a burgundskej princeznej Emmy (* pred 950, † 1006/1007).

Svojmu najmladšiemu synovi určil Boleslav II. údel na Žatecku. Pre úklady svojho staršieho brata Boleslava III., ktorý ho chcel dať zabiť, utiekol spolu s matkou a bratom Jaromírom k bavorskému vojvodovi Henrichovi Bavorskému. Po krátkej vláde kniežaťa Vladivoja boli povolaní do Čiech, Boleslavovým pôsobením však opäť boli vypudení.

Po zosadení Boleslava z trónu a nástupe brata Jaromíra k moci, vrátil sa na svoj údel. Tu sa zoznámil s prostou sedliačkou Boženou († 1052), a i napriek tomu, že bol ženatý, oženil sa s ňou. Spolu mali syna Břetislava.

Na jar roku 1012 uskutočnil Oldřich štátny prevrat a zosadil neschopného brata Jaromíra z kniežacieho stolca a sám sa stal kniežaťom.

Bol energickým až bezohľadným panovníkom. Pre českých predákov bol síce menej manipulovateľným ako jeho brat, ale jedine on im mohol zaručiť trvanie přemyslovského rodu. Preto boli ochotní vyrovať sa s istými „nezrovnalosťami“ v životopise budúceho kniežaťa, jeho neurodzeného syna Břetislava. Legitimite svojho syna dopomohol sám Oldřich tým, že v roku 1019 dobyl späť Moravu, kde zvrhol poľskú moc, a pripojil ju k českému štátu. Novodobyté územia dal do správy svojho syna a vylepšil tak vyhliadky Břetislava na kniežací stolec.

V zahraničnej politike Oldřich dlho sledoval záujmy ríše. Na začiatku tridsiatych rokov 11. storočia sa pokúsil o samostatnejšiu a výbojnejšiu politiku v Uhorsku. Rímsky cisár Konrád II. sa však nehodlal s daným stavom zmieriť, a keď sa Oldřich na jeho príkaz nedostavil v roku 1032 do Mersenburgu, cisárov syn Henrich zorganizoval proti Čechám úspešné vojenské ťaženie. V roku 1033 na súde vo Vrbne Konrád zbavil Oldřicha vlády a dal ho uväzniť. V nasledujúcom roku ho však prepustil na slobodu a Oldřich sa opäť stal kniežaťom.

K pozitívnejším stránkam jeho vlády patrí to, že v roku 1032 založil Sázavský kláštor.

Oldřichova vláda býva hodnotená pomerne negatívne. Isté však je, že tento knieža prekonal krízu českého štátu. Správne pochopil, že jediným východiskom, ako zabezpečiť v krajine poriadok, je vláda jedného silného panovníka, a preto odstraňoval z cesty všetko, čo mu v nej stálo.

Genealógia

[upraviť | upraviť zdroj]
Boleslav I.
* asi 915
† 967/972
  Biagota?   ?   ?
         
     
  Boleslav II.
* asi 932
† 7. február 999
  Emma
† 1005/1006
 
     
   
Božena?
OO   dátum neznámy
Oldřich I.
9. november 1034
                   
                   
 
  Břetislav I.
* medzi 1002 až 1005
 † 10. január 1055
 

Panovnícke pomery

[upraviť | upraviť zdroj]
Vladárske tituly
Predchodca
Jaromír
České knieža
1012 – 1033
Nástupca
Jaromír
České knieža
1034
Nástupca
Břetislav I.