Oravský Podzámok
Oravský Podzámok | |
obec | |
Oravský hrad
| |
Štát | Slovensko |
---|---|
Kraj | Žilinský kraj |
Okres | Dolný Kubín |
Región | Orava |
Časti | Široká, Dolná Lehota |
Vodný tok | Orava |
Nadmorská výška | 511 m n. m. |
Súradnice | 49°15′45″S 19°22′03″V / 49,2623689°S 19,3674139°V |
Rozloha | 35,25 km² (3 525 ha) [1] |
Obyvateľstvo | 1 344 (31. 12. 2023) [2] |
Hustota | 38,13 obyv./km² |
Prvá pís. zmienka | 1267[1]/1559[2] |
Starosta | Jozef Záhora[3] (nezávislý) |
PSČ | 027 41 |
ŠÚJ | 509957 |
EČV (do r. 2022) | DK |
Tel. predvoľba | +421-43 |
Adresa obecného úradu |
Oravský Podzámok 61 |
E-mailová adresa | poslať email |
Telefón | 589 32 21 |
Fax | 589 32 21 |
Poloha obce na Slovensku
| |
Interaktívna mapa obce
| |
Wikimedia Commons: Oravský Podzámok | |
Webová stránka: oravsky-podzamok.sk | |
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
Freemap Slovakia: mapa | |
OpenStreetMap: mapa | |
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | |
Oravský Podzámok (maď. Árvaváralja, nem. Unterschloss) je obec na Slovensku v okrese Dolný Kubín.
Polohopis
[upraviť | upraviť zdroj]Obec v Oravskej vrchovine ležiaca na pravom brehu Oravy je vzdialená 11 km SSV od Dolného Kubína. Rozkladá sa okolo hradného brala, na križovatke ciest I/59 na Krakov cez Trstenú a I/78 do Živca cez Námestovo.
Miestne časti
[upraviť | upraviť zdroj]- Oravský Podzámok
- Široká
- Dolná Lehota
Miestna časť Široká
[upraviť | upraviť zdroj]Široká je miestna časť obce Oravský Podzámok v okrese Dolný Kubín.
Nachádza sa v geomorfologickom celku Oravská vrchovina na pravom brehu rieky Orava v nadmorskej výške 498 m n. m. Leží pri ceste I/59 z Dolného Kubína do Tvrdošína, 3 km juhozápadne od centra Oravského Podzámku.
Vľavo od cesty (v smere na Tvrdošín) stoja obytné domy, bývalé, kým na pravej strane bol vybudovaný hutnícky komplex (prášková metalurgia, OFZ, a. s.).
Dejiny[4]
[upraviť | upraviť zdroj]Archeologické nálezy datujú počiatky osídlenia lokality do obdobia prelomu letopočtu, no prvá písomná zmienka z roku 1267 sa vzťahuje k existencii Oravského hradu. Hrad sa spomína v polovici 13. storočia, ale obec v podhradí vznikla pravdepodobne neskôr. Prvá písomná zmienka o „Thurzovských majetkoch“ pochádza z roku 1559, kedy sa tu nachádzal hradný majer. Hospodárstvo s výsadným postavením až do roku 1886 nepodliehalo uhorským správnym úradom a postupne sa rozrástlo na oba brehy Oravy, pozdĺž dôležitých ciest do Poľska.
Oravský Podzámok zo začiatku podliehal iba hradným pánom a jej obyvatelia pracovali pre hrad a Oravský komposesorát. Samostatnou sa obec stala až v druhej polovici 19. storočia, odkedy mala svojho richtára, ktorý však podliehal komposesorátu a mal len obmedzené právomoci. V roku 1800 hrad úplne vyhorel a zostal opustený až do roku 1868, kedy bolo do nevyužitého hradného komplexu umiestnené jedno z prvých múzeí na Slovensku.
Kultúra a zaujímavosti
[upraviť | upraviť zdroj]Pamiatky
[upraviť | upraviť zdroj]- Oravský hrad, súbor historických objektov z obdobia od 13. do 17. storočia. Delí sa na Horný hrad, Stredný hrad a Dolný hrad. Horný hrad, čiže citadela, je pôvodne najstaršia časť komplexu. Slúžil ako účelový obranný objekt, skladisko zásob, ale mal pôvodne aj ubytovacie kapacity. V druhej polovici 16. storočia bol výrazne prestavaný za Františka Turzu. Stredný hrad zahŕňa Korvínovský palác, stredovekú stavbu na pôdoryse písmena L, ktorá vznikla v 13. storočí a výrazne bola upravená v rokoch 1534-1545, z tohto obdobia pochádza aj vedľajší neskorogotický palác Jána z Dubovca a obytná hranolová veža. Dolný hrad tvorí Turzov palác, pozdnegotická stavba z obodobia po roku 1474, renesančne upravená, jednoloďová kaplnka sv. Michala, neskorogotická stavba s podkovoviným záverom z rovnakéhokého dobia, ďalej západná a východná bašta, administratívne a fortifikačné objekty.[5]
-
Letecký pohľad na hrad
-
Horný hrad z nádvoria
-
Kaplnka sv. Michala
-
Dolný hrad
- Rímskokatolícky kostol sv. Jána Nepomuckého, jednoloďová empírová stavba s polygonálnym ukončením presbytéria a predstavanou vežou z roku 1831. Zariadenie kostola je štýlovo jednotné, z obdobia vzniku kostola. Nachádza sa tu oltár sv. Jána nepomuckého z roku 1800.[6]
- Stará pošta, klasicistická dvojpodlažná trojtraktová stavba na pôdoryse obdĺžnika s manzardovou strechou z prelomu 18. a 19. storočia.[7]
- Renesančná administratívna budova, dvojpodlažná trojtraktová stavba na pôdoryse písmena L z obdobia okolo roku 1600. Presatavaná bola na prelome 17. a 18. storočia.[8] Fasáda budovy je jednoduchá, okná sú lemované jednoduchými šambránami, strecha je šindľová. Do dvora je orientovaná stĺpová arkáda. V súčasnosti slúži ako sídlo Oravského múzea.
- Stará prefektúra, obdĺžniková dvojtraktová stavba s manzardovou strechou z roku 1797.[9] Stavbe dominuje trojosový rizalit ukončený atikou so sochárskou výzdobou. Fasády sú členené lizénovými rámami a pilastrami na rizalite. Okná sú lemované šambránami s klenákmi, na rizalite segmentovo ukončené. V objekte sa v súčasnosti nachádza Múzeum historického lesníctva na Orave.
- Hotel Oravan, klasicistická trojkrídlová dvojpodlažná stavba z prvej tretiny 19. storočia. Prestavaný bol v 90. rokoch 19. storočia. Ide o trojtraktovú stavbu. Objekt má trojosový portikus, fasády sú členené pilastrami.[10]
-
Kostol sv. jána Nepomuckého
-
Historická budova pošty
-
Renesančná administratívna budova
-
Stará prefektúra
-
Hotel Oravan
Osobnosti obce
[upraviť | upraviť zdroj]Rodáci
[upraviť | upraviť zdroj]- Daniel Paulini († 1623), evanjelický farár, náboženský spisovateľ a filozof
- Ján Sinapius-Horčička (* 1625 – † 1682), evanjelický farár a spisovateľ
- Milan Janák (* 1910 – † 1982), ekonóm
- František Paňák (* 1908 – † 1997), rímskokatolícky kňaz, náboženský publicista a prekladateľ
Pôsobili tu
[upraviť | upraviť zdroj]Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
- ↑ Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2024-03-28, [cit. 2024-04-10]. Dostupné online.
- ↑ Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2022-10-30. Dostupné online.
- ↑ Dejiny na stránke obce
- ↑ Oravský hrad [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.
- ↑ Oravský Podzámok - Kostol sv. Jána Nepomuckého [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.
- ↑ Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
- ↑ Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
- ↑ Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
- ↑ Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
- ↑ Augustín Maťovčík: Biografický slovník dejateľov Oravy (Martin - Námestovo 2010)
Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]Pozri aj
[upraviť | upraviť zdroj]Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Oravský Podzámok