Otto Hahn

	Otto Hahn
	nemecký chemik
Narodenie	8. marec 1879; Frankfurt nad Mohanom, Nemecko
Úmrtie	28. júl 1968 (89 rokov); Göttingen, Nemecko
Podpis
Odkazy
Commons	Otto Hahn
	Chemický portál; Biografický portál

Nositeľ Nobelovej ceny

Otto Hahn (* 8. marec 1879, Frankfurt nad Mohanom, Nemecko – † 28. júl 1968, Göttingen) bol nemecký chemik, považovaný za pioniera rádioaktivity a rádiochémie a otca nukleárnej chémie. Bol nazývaný „zakladateľ atómovej éry“.

V roku 1944 získal Nobelovu cena za chémiu.

Objav rádioizotopov alkalických kovov v uráne ožiarenom neutrónmi a hypotézu o jeho štiepení oznámili s F. Strassmanom 22. decembra 1938 ako pracovníci Kaiser-Wilhelm-Institut für Chemie, Berlin-Dahlem v článku opublikovanom ako O. Hahn, F. Strassmann: Über den Nachweis und das Verhalten der bei der Bestrahlung des Urans mittels Neutronen entstehenden Erdalkalimetalle, Naturwissenschaften Volume 27, Number 1, 11-15 (1939).

Súčasne napísali o tomto objave Lise Meitnerovej, ktorá v tom čase už bola emigrantkou z nacistického Nemecka vo Švédsku. O pár týždňov neskôr, 11. februára 1939 zaslala L. Meitnerová s Ottom Frischom do časopisu Nature, už ako pracovníčka Physical Institute, Academy of Sciences, v Štokholme, experimentálne potvrdenie a vysvetlenie tohto javu štiepením jadier uránu: Lise Meitner, O. R. Frisch: Disintegration of Uranium by Neutrons: a New Type of Nuclear Reaction, Nature, Volume 143, Number 3615, 239 – 240 (1939).

Hahn rezignoval v roku 1934 z Berlínskej univerzity na protest uvoľnenia L. Meitnerovej a ďalších židovských profesorov.

Od júla 1945 do januára 1946 bol ako účastník výskumu atómovej energie v nacistickom Nemecku internovaný v anglickom zajateckom tábore. V tomto čase, decembri 1945 dostal Nobelovu cenu za chémiu za rok 1944 za objav štiepenia uránu, o ktorom dúfal, že bude využitý na dobro ľudstva. Neskôr pocítil horkosť osobnej viny za objav, ktorý končil bombardovaním Hirošimy a Nagasaki 6. a 9. augusta 1945. Od roku 1948 do roku 1960 bol prezidentom spoločnosti Maxa Plancka pre šírenie vedeckých poznatkov a bojovníkom za zákaz skúšok atómových zbraní.

Po Hahnovi mal byť pomenovaný najprv prvok 105, potom 108, ale navrhovatelia nepredložili spoľahlivé dôkazy svojich objavov. „Vojna“ o prvenstvo objavov transfermiových prvkov skončila v roku 1997 tým, že IUPAC prisúdil týmto prvkom iné názvy a stalo sa tak, že „hahnium“ je možné nájsť len v niektorých starších dokumentoch.

Iné projekty

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Otto Hahn

Tento článok týkajúci sa biografie osobnosti je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš.