Pamätihodnosti z čias panovania cisára Žigmunda
| Pamätihodnosti z čias panovania cisára Žigmunda | |
|---|---|
| Denkwürdigkeiten zur Geschichte des Zeitalters Kaiser Sigmunds | |
 Iluminácia korunovácie Žigmund Luxemburského za rímskeho kráľa | |
|
| |
| Autor | Eberhard Windecke |
| Pôvodný jazyk | nemčina |
| Krajina vydania | Nemecko |
| Dátum 1. vydania originálu | koniec prvej polovice 15. storočia |
| Literárne obdobie | stredoveká literatúra |
| Literárny žáner | kronika |
| Ďalšie odkazy | |
| Commons | Pamätihodnosti z čias panovania cisára Žigmunda |
Pamätihodnosti z čias panovania cisára Žigmunda (lat. Historia Sigismundi Imperatoris,[1] nem. Denkwürdigkeiten zur Geschichte des Zeitalters Kaiser Sigmunds) je kronika vlády Žigmunda Luxemburského uhorského a českého kráľa a rímskeho cisára, napísaná Žigmundovým dvoranom a mohučským obchodníkom Eberhardom Windeckem. V slovenskom preklade vyšiel prvý diel kroniky (do roku 1424) v roku 2023.[2]
Obsah
[upraviť | upraviť zdroj]Hoci autor v kronike opisuje najmä Žigmundove činy a vyzdvihuje jeho služby pre ríšu a kresťanstvo, ako aj niektoré významné dejinné udalosti tej doby (napr. bitku pri Azincourte), kronika je písaná v prvej osobe a autor zachytáva aj svoj život, vlastný blízky a priateľský vzťah ku kráľovi a presadzovanie vlastnej agendy na Žigmundovom dvore. Časová os kroniky nie je zachovaná, kronikár preskakuje udalosti a celé roky, aby sa k nim neskôr vrátil. Niektorým dôležitým udalostiam venuje len pár riadkov, naopak pri iných doslova cituje listy a dokumenty, prípadne vypočítava dary odovzdané pri stretnutiach. Popri dôležitých dejinných míľnikoch zachytáva aj anekdotické udalosti zo života v stredoveku.
Slovensko
[upraviť | upraviť zdroj]
Eberhard Windecke spomína Slovensko vo viacerých súvislostiach. Sám prežil niekoľko rokov v Bratislave, hoci zrovna tento pobyt v kronike kvôli väzeniu a dlžobám zahmlieva.
| „ | Po smrti markgrófa Jošta, kým bol kráľ Žigmund na sneme v Uhorsku, odišiel som ja, Eberhard Windecke, od neho do uhorského Prešporku a bol som tam na sviatok Povýšenia svätého kríža roku 1410. Tam ma Prešporčania bez úcty k Bohu, právu a všetkým ustanoveniam zajali a boli by ma radi usvedčili zo zlých mravov, keby mi mohli niečo dokázať, ale nakoniec ma pustili. | “ |
| – [2]:44 | ||
| „ | Nato vytiahli markgróf Jošt a Prokop s veľkým vojskom z Moravy do Uhorska, kde dobyli a podrobili si mnohé uhorské mestá a hrady na hranici s Moravou: Dobrá Voda (Schwarzenstein) a Korlátka (Conratstein), Ostrý Kameň (Scharfesstein), Saffenstein (Plavecký hrad ?), Červený Kameň (Bibenstein), Devín (Dobenstein), Deutzpluntz (Branč, Beckov?), Trnava (Dirnowe), Skalica (Frowenmarg), Svätý Jur (Sant Jergen), Pezinok (Besingen), Modra (Modor), Losentz (Čeklís?), Prešporok a veľa ďalších hradov. | “ |
| – Vpád Moravanov na Slovensko 1384/1385 počas Žigmundových bojov o uhorský trón[2]:46-47 | ||
| „ | Rok nato mal kráľ Žigmund priateľské rokovanie v Kežmarku na Spiši s vojvodom Vitoldom z Litvy. Bolo to v roku 1389 na sviatok Očisťovania Panny Márie na Hromnice. Dlho spolu rokovali a mesto zatiaľ napoly vyhorelo. Vojvodu Vitolda uhorská pospolitosť takmer zabila: rozsúdiť to pripadlo Bohu a kráľovi Žigmundovi a nakoniec sa dohodli. Skôr, než sa rozišli, obdaroval vojvoda Vitold kráľa Žigmunda množstvom darov, ktoré sú tu vymenované. | “ |
| – Rokovanie Žigmunda s litovským kniežaťom Vitoldom v Kežmarku.[2]:48 Nasleduje opis darov vymenených medzi panovníkmi, ale predmet rokovania ani závery sa nespomínajú. | ||
Kostnický koncil a boj Žigmunda s husitmi
[upraviť | upraviť zdroj]
Windecke sa ako súčasť sprievodu kráľa Žigmunda zúčastnil Kostnického koncilu ako, aj prvej križiackej výpravy proti husitom. V kronike zastáva jednoznačne protihusitské stanovisko v súlade s politikou Žigmunda a husitov démonizuje. Českú šľachtu obviňuje zo zrady a tolerovania kacírstva. Ako príčinu nezdaru prvej krížovej výpravy a Žigmundovho odchodu od Prahy uvádza intervenciu českých pánov u Žigmunda, víťaznú bitku na Vítkove husitov ani len nespomína (hoci neskoršie bitky popisuje).
| „ | ... husiti a kacíri mali jedného veliteľa, volal sa Žižka, videl len na jedno oko a bol to veľký lotor. | “ |
| – [2]:129 | ||
| „ | Časť z nich mala taký zvyk a žila v takom kacírstve, že všetci, ženy i muži chodili nahí ako Adam a Eva v raji a spávali v dierach vyhĺbených do svahu. Keď v nich ležali a chceli páchať to svoje smilstvo, tak jeden druhému povedal: „Daj mi cez Boha môjho tela potrebu“. Takýchto a iných kacírstiev páchali toľko, že sa tu všetky nedajú popísať ani vyrozprávať. | “ |
| – Ako časť husitov prijala také kacírstvo, že všetci, muži i ženy, chodili nahí[2]:143 | ||
Zaujímavosti zo Žigmundovho života
[upraviť | upraviť zdroj]Windecke opisuje získavanie financií pre kráľa, riešenie medzinárodných sporov (napríklad medzi Poľskom, Litvou a Rádom nemeckých rytierov,[2]:70-75 cestu do Londýna a neúspešné sprostredkovanie mieru medzi Anglickom a Francúzskom počas storočnej vojny), úklady o Žigmundov život (pokusy o otrávenie, zastrelenie), ako aj Innsbruckú aféru z roku 1413, kde Žigmunda obvinili zo znásilnenia dcéry mešťana.[2]:77
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ 316. EBERHARDUS WINDECKE. In: KUZMÍK, Jozef. Slovník starovekých a stredovekých autorov, prameňov a knižných skriptorov so slovenskými vzťahmi. Vyd. 1. Martin : Matica slovenská, 1983. 608 s. (Dokumentácia.) S. 360.
- ↑ a b c d e f g h DVOŘÁKOVÁ, Daniela; ELBEL, Petr; PAPSONOVÁ, Mária. Eberhard Windecke I. 1. vyd. Budmerice : Vydavateľstvo Rak, 2023. ISBN 978-80-85501-91-9.
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Pamätihodnosti z čias panovania cisára Žigmunda