Poistná udalosť
 |
Tento článok alebo jeho časť si vyžaduje úpravu, aby zodpovedal vyššiemu štandardu kvality. Prosím, pozrite si stránky pomocníka, odporúčanie pre encyklopedický štýl a článok vhodne upravte. bohemizmy, české zákony |
Poistná udalosť je náhodná udalosť, pri ktorej vzniká nárok na poistné plnenie. Jej nahlásenie (a prípadné doloženie, že ide skutočne o poistnú udalosť) je povinnosťou poisteného. Po nahlásení zahajuje poisťovňa tzv. likvidáciu poistnej udalosti, pri ktorej likvidátor posúdi nárok na poistné plnenie a vyčísli škodu. Ak je nárok uznaný, vyplatí poisťovňa poistenému alebo poškodenému poistné plnenie.
Poistné udalosti delíme na
[upraviť | upraviť zdroj]Poistenie sa vzťahuje na poistné udalosti, ktoré nastanú v priebehu trvania poistenia. Je udalosť, ktorá je bližšie určená v poistnej zmluve a na základe ktorej vzniká právo na vyplatenie poistného plnenia. Udalosť, ktorou bol postihnutý poistený predmet, záujem alebo osoba. Charakteristika udalosti musí zodpovedať dohodnutým poistným podmienkam.
V praxi sa používa aj pojem škoda.
Poisťovňa obyčajne poskytuje náhradu škody len v zodpovednom poistení. V iných poisteniach poskytuje poistné plnenie, ktoré sa odlišuje od skutočnej hmotnej škody.
Je to situácia, ktorá vytvára nárok na uplatnenie poistnej náhrady u poisťovateľa. Udalosť, ktorou bol poškodený poistený predmet, záujem alebo osoba. Udalosť, ktorá má za následok záväzok poisťovateľa vyplatiť poistné plnenie oprávnenej osobe v zmysle dohodnutých poistných podmienok.
Právna úprava
[upraviť | upraviť zdroj]Podľa zákona č. 37/2004 Zb., O poistnej zmluve, je poistná udalosť definovaná ako náhodná skutočnosť bližšie označená v poistnej zmluve alebo v osobitnom právnom predpise, na ktorý sa poistná zmluva odvoláva, s ktorou je spojený vznik povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie.
Nahlásenie a likvidácie poistnej udalosti
[upraviť | upraviť zdroj]Každú vzniknutú poistnú udalosť je poistený povinný v čo možno najkratšom čase ohlásiť poisťovateľovi (poisťovni), po ktorom žiada vyplatenie poistného plnenia. Všeobecne to je dané v § 14 zákona o poistnej zmluve; konkrétne túto povinnosť upravujú všetky poisťovne vo svojich poistných podmienkach.
Dôkazné bremeno, teda povinnosť preukázať, že došlo k poistnej udalosti, má poisťovateľ a poistený. Ak by niektorý z nich podal nepravdivé vysvetlenie alebo niektoré podstatné údaje zamlčal, mohlo by ísť o poistný podvod podľa § 250 a Trestného zákona.
Poisťovňa je povinná bez odkladov začať vyšetrovanie. Ak nie je určené inak, musia toto vyšetrovanie skončiť do 3 mesiacov. Ak tak nemôže urobiť, musí oznámiť poistenému uviesť dôvody, prečo to nie je možné. Na jeho žiadosť mu musí vyplatiť primeranú zálohu (to však len za predpokladu, že je isté, že existuje právo na poistné plnenie, ale nemožno zatiaľ zistiť jeho výšku).
Po skončení šetrenia je poisťovňa povinná oznámiť jeho výsledky oprávnenej osobe (zvyčajne poistenému). Forma tohto oznámenia nie je predpísaná, ale zvyčajne sa však výsledky vyšetrovania oznamujú písomne.
Premlčanie
[upraviť | upraviť zdroj]Dátum vzniku poistnej udalosti má vplyv na premlčanie práva na poistné plnenie. Pre premlčanie v občianskych sporoch platí všeobecne trojročná premlčacia doba podľa § 101 Občianskeho zákonníka. Zákon o poistnej zmluve v § 8 túto lehotu ponecháva s výnimkou životného poistenia, kedy ju predlžuje na 10 rokov. Pre všetky prípady navyše stanovuje, že premlčacia doba začína plynúť za 1 rok po poistnej udalosti.
Cieľom predĺženie premlčacej doby v prípade životného poistenia je posilnenie ochrany spotrebiteľa pre prípady, keď je poistná zmluva najmä pre prípad smrti dojednaná v prospech niekoho ďalšieho (v poistnej terminológii tzv. Určenie pomyslenej osoby), ktorému nemusela byť ihneď známa existencia zmluvy alebo poistnej udalosti (smrti), a nemusel teda vedieť o svojom práve na poistné plnenie.
Príklady poistných udalostí
[upraviť | upraviť zdroj]Poistná udalosť sa líši v závislosti od druhu dojednaného poistenia. Napríklad v prípade životného či úrazového poistenia môže ísť o úraz (bez alebo s trvalými následkami) alebo o smrť. Pri poistení motorových vozidiel ide najmä o dopravné nehody. Pri dopravných nehôd je v niektorých prípadoch nutné privolať políciu; ide o prípady uvedené v zákone č. 361/2000 Zb. o cestnej premávke, predovšetkým ide o nehody so zranením zúčastnené osoby.
Po nahlásení poistnej udalosti prebieha likvidácia poistnej udalosti poisťovňou, počas ktorej je posudzovaný nárok klienta na poistné plnenie. Likvidácia zahŕňa spravidla aj fázu šetrenia, ktorá má za úlohu zistiť, či a do akej miery sa oznámenie poisteného zakladá na pravde.
Škodová udalosť
[upraviť | upraviť zdroj]Od poistnej udalosti treba odlišovať pojem škodová udalosť. Tou je podľa § 3 zákona o poistnej zmluve skutočnosť, z ktorej vznikla škoda a ktorá by mohla byť dôvodom vzniku práva na poistné plnenie. Škodovú udalosť teda sama o sebe nemusí byť poistnou udalosťou; ešte len ak zodpovedá poistným podmienkam sa z nej poistná udalosť stane.
Ak nastala škodovú udalosť, napr. Vykradnutie pivnice, je potrebné z poistných podmienok prislúchajúcich k poistnej zmluve zistiť, či sa toto poistenie na vykradnutie pivnice vzťahuje (presnejšie, či je poistením táto škodová udalosť krytá). Potom je potrebné overiť ešte väčšinou "triviálne" okolnosti, napr. či poistenie nezaniklo (napr. uplynutím dohodnutej doby alebo nezaplatením poistného). Až potom sa zo škodovej udalosti stane poistná udalosť a vzniká vyššie citovaná "povinnosť poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie".
Pozri aj
[upraviť | upraviť zdroj]Zdroj
[upraviť | upraviť zdroj]Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Pojistná událost na českej Wikipédii.