1944 – pplk. Ján Golian získal pre odboj dôležitú funkciu náčelníka Veliteľstva pozemného vojska, veliaceho orgánu pozemného vojska armády Slovenskej republiky, ktorý sídlil v Banskej Bystrici. Táto funkcia mu poskytovala veľké možnosti pre vytváranie konšpiratívnej siete v posádkach. (Jablonický 1969:223).
21. január – masaker v Kľakovskej doline: príslušníci Abwehrgruppe 218 v súčinnosti so špeciálnou jednotkou SS a príslušníkmi Heimatschutzu prepadli Ostrý Grúň a Kľak, povraždili celkovo 148 tamojších obyvateľov a obe dediny vypálili. Spôsobom vykonania (nie počtom obetí) tohto činu ide o najbrutálnejší vojnový zločin spáchaný na území Slovenska.
1944 – predstavitelia SNR pozvali pplk. Jána Goliana na tajnú poradu do Bratislavy, na ktorej ho oboznámili s programom a zložením SNR a zároveň ho požiadali ujať sa funkcie vojenského veliteľa povstania; vznikla Vojenská rada SNR ako politický orgán v zložení Golian-Marko a Vojenské ústredie na čele s Golianom (Imro a Talský ako jeho potenciálni zástupcovia)
1944 – v noci z 25. na 26. júla v oblasti Liptovskej Lúžnej zoskočili partizáni, ktorí – podľa hlásenia ružomberského okresného náčelníka – „podľa všetkého sa zdržujú v blízkosti obce Liptovská Osada a je podozrenie, že sú skrývaní miestnymi občanmi v obci“ (D-SNP, 4, 347-348, č. 234)
1944 – V. ilegálne ústredné vedenie KSS vypracovalo dokument O vývoji a situácii na Slovensku, následne doručený do Moskvy, v ktorom sa ešte nevzdali myšlienky sovietskeho Slovenska („Chceme byť súčasťou ZSSR. Ostatné je iba špekulácia...“).
1944 – v horskej chate bratov Ursínovcov pri Čremošnom vo Veľkej Fatre sa stretli predstavitelia ilegálnej Slovenskej národnej rady, vrátane jej vojenského ústredia, a dohodli sa na tom, že nadviažu priame spojenie s Červenou armádou ako predpokladal už schválený vojenský plán povstania. Vojenskí predstavitelia rady presadzovali podriadenie partizánskych jednotiek vojenskému veleniu, čo predstavitelia KSS odmietali. (Letz 280)
asi o 00:15 partizánsky oddiel v počte 20 – 30 mužov prepadol Okresný úrad v Brezne a odcudzil časť tu uložených zbraní (23 pušiek, 5 pištolí a 21 revolverov) a streliva (D-SNP, 4, 361, č. 253)
posádka v Martine začala otvorene spolupracovať s partizánmi. V meste sa ujal moci revolučný okresný národný výbor a vyhlásil obnovenie Československej republiky, čím sa Martin stal prvým slovenským mestom pod kontrolou odbojárov. (Letz 289)
partizáni podnikli akciu na obsadenie Ružomberku, k čomu sa pridali vojaci miestnej posádky. Velenie nad posádkou prevzal Miloš Vesel. Spojené odbojové sily porazili malú jednotku SS, ktorá bola od rána dislokovanú v meste.
večer do Brezna prišli partizáni z brigády Za slobodu Slovanov, zaistili osem miestnych verejných činiteľov a jedného nemeckého dôstojníka, vyviezli ich nákladným autom za mesto a tam štyroch zastrelili (poslanca Snemu Slovenskej republiky Františka Slameňa, vládneho komisára Samuela Dolňana, notára Alexandra Bothára, obchodníka s drevom Štefana Valentínyho)
železničiari zapojení do odboja odstavili rýchlik, ktorý viezol nemecké vojenské a civilné osoby z Rumunska cez Budapešť do Berlína. Posádku vlaku nepravdivo informovali o tom, že ďalšia cesta je nemožná pre poškodenie trate... cestujúcich dali prenocovať do kasární v Martine. (Letz 290)
nemecký štátny minister v Protektoráte Hermann Frank v ďalekopise Heinrichovi Himmlerovi vo veci nepokojov na Slovensku napísal, že „jediné účinné protiopatrenie je okamžite nasadiť nemecké bojové jednotky“.
partizánska skupina Veličku vytýčil ako bojovú úlohu fyzicky zlikvidovať cestujúcich z „nemeckého“ rýchlika odstaveného pri Martine. Tomuto sa podriadil styčný dôstojník Cyril Kuchta. V raných hodinách boli cestujúci zastrelení na nádvorí kasární. (Letz 290)
partizáni povraždili náhodne zaistených Nemcov (vojakov i civilistov) v Podsuchej a v Ľubochni (Letz 289-290)
krátko popoludní prezidenta Jozefa Tisa navštívil nemecký vyslanec v Bratislave a „vysvetlil [...] mu, že rozvoj partizánskeho hnutia už nedovoľuje ďalšie otáľanie“ zo strany Nemecka a „je potrebné okamžite premiestniť nemecké vojenské jednotky na Slovensku a nasadiť ich proti partizánom“, pričom zároveň „predložil návrh ihneď demobilizovať nespoľahlivé slovenské vojenské oddiely“. Tiso s návrhmi „v zásade súhlasil“. (Letz 291)
dopoludnia prvé nemecké jednotky začali obsadzovať územie Slovenska
o 15:15 VÚ SNR fonogramom nariadilo všetkým posádkam zapojeným do prípravy Povstania najvyššiu bojovú pohotovosť a prípravu na obranu
minister národnej obrany SR gen. I. tr. Ferdinand Čatloš pod nátlakom vystúpil v Slovenskom rozhlase s príhovorom, v ktorom vyzval obyvateľstvo neodporovať partizánske (odbojárske) akcie
s platnosťou od 20:00 vydal pplk. gšt. J. Golian heslo „Začnite s vysťahovaním!“, čím dal povstaleckým posádkam pokyn na začiatok aktívnej obrany proti nemeckej okupácii
vo vysielaní Slobodného slovenského vysielača zaznela Proklamácia vojenského revolučného vedenia, ktorú prečítal pplk. Mirko Vesel, a Proklamácia predsedníctva Ústredného národného výboru, ktorú prečítal Jozef Styk
Revolučný národný výbor v Banskej Bystrici vystúpil z ilegality a prevzal moc v meste
večer vo vysielaní Slovenského rozhlasu vystúpil prezident Jozef Tiso, ktorý rázne odsúdil partizánske akcie, zdôvodňoval potrebu nemeckého zásahu na Slovensku a vyzval tých, ktorí sa zapojili do odboja, aby sa vrátili k svojej pôvodnej práci (Tisova amnestia). Po Tisovi vystúpil gen. Malár s neformálnym príhovorom k vojakom
na podnet Vavra Šrobára miestny a okresný národný výbor v Banskej Bystrici zvolal svoj zjazd, ktorého cieľom malo byť ustanovenie Ústredného národného výboru ako centrálneho politického orgánu povstania; po príchode členov SNR ale Šrobár a jeho spolupracovníci od tohto kroku upustili a akceptovali SNR ako vrcholný povstalecký orgán; ako kompromis boli do SNR kooptovaní Šrobárovi ľudia a v nekomunistickej časti získali rovnaké postavenie ako Ursínyho skupina
Slovenská národná rada vystúpila z ilegality vydaním Deklarácie Slovenskej národnej rady, ktorou proklamovala prebratie zákonodarnej a výkonnej moci na celom Slovensku
podľa § 2 nariadenia SNR č. 1/1944 Zb. n. SNR prestali platiť všetky zákony, nariadenia a opatrenia, ktoré odporovali „duchu republikánsko-demokratickému“, tzn. že SNR (na rozdiel od Dočasného štátneho zriadenia) nevystúpila radikálne proti zásade kontinuity právneho poriadku
podľa § 1 nariadenia SNR č. 2/1944 Zb. n. SNR bolo zriadené predsedníctvo Slovenskej národnej rady a deväť povereníctiev (pre veci vnútorné, pre národnú obranu, pre financie, pre veci hospodárske a zásobovanie, pre dopravu a verejné práce, pre školstvo a národnú osvetu, pre pravosúdie, pre zdravotníctvo, pre sociálnu starostlivosť)
gen. I. tr. Ferdinand Čatloš v noci tajne opustil tzv. čestnú väzbu v prezidentskom paláci v Bratislave a odcestoval do Banskej Bystrice, kde ponúkol spoluprácu brig. gen. Jánovi Golianovi, ktorý ju ale odmietol a spolu s gen. II. tr. Jozefom Turancom ho uvrhol do internácie Jegotovovej partizánskej brigády, ktorá ho 13. septembra letecky prepravila z letiska Tri Duby do Kyjeva (VODS: 38)
na prvom riadnom zasadnutí SNR bolo prijatých ďalších 28 členov (13 za občiansky a 14 za ľavicový blok), čím sa počet politických členov zaokrúhlil na 40 (41. členom sa stal brig. gen. Ján Golian)
1944 – posádka v Nitre bola odzbrojená, hlavne zásluhou jej veliteľa mjr. Šmigovského, ktorý vystúpil a aktívne zabránil zapojeniu svojich podriadených do povstania
1944 – Vojenské ústredie Slovenskej národnej rady vyhlásilo mobilizáciu všetkých záložníkov do veku 35 rokov, vďaka čomu stúpol počet vojakov povstaleckej armády z 18 000 na 35 000
1944 – posledná zmena počtu členov povstaleckej SNR – pribratí boli gen. Rudolf Viest ako zástupca Prvej československej armády na Slovensku a po jednom zástupcovi za Demokratickú stranu a za Komunistickú stranu Slovenska
1944 – uskutočnilo sa jediné zasadnutie Zboru povereníkov Predsedníctva povstaleckej Slovenskej národnej rady, z ktorého sa zachovala zápisnica; „jasne dominovali zástupcovia DS [...]. Komunisti sa nedokázali [presadiť] v diskusiách proti značne intelektuálne a odborne vybaveným demokratom, lepšie disponovaným pre riadenie štátu“ (Marek Syrný)
1944 – člen vládnej delegácie na Slovensku Prokop Drtina v rádiograme prezidentovi Edvardovi Benešovi konštatoval, že „pokiaľ ide o národný problém Čechov a Slovákov, máme zo všetkých rozhovorov dojem, že terminológia ústavy z roku 1920 o jednotnom národe československom udržateľná není“
