Richard III. (Anglicko)

Richard III.
anglický kráľ
Narodenie	2. október 1452 Fotheringhay, Anglicko
Úmrtie	22. august 1485 (32 rokov) Market Bosworth, Anglicko
Podpis
Odkazy
Commons	Richard III.
Biografický portál

Richard III. (* 2. október 1452, Fotheringhay, Anglicko – † 22. august 1485, Market Bosworth) bol posledný anglický kráľ z rodu Yorkovcov, vyrástol uprostred vojny ruží, a stal sa tiež jedným z jej najaktívnejších účastníkov. Richard bol posledným anglickým kráľom, ktorý padol v bitke.

Detstvo a mladosť

Richard bol predposledným z trinástich detí vojvodu Richarda z Yorku a jeho ženy Cecily Nevillovej. Prvých sedem rokov života trávil na zámku Fotheringhay. V roku 1460 padol v bitke pri Wakefielde Richardov otec a aj starší brat Edmund. Richardova matka utiekla i s deťmi do Flámska a potom do Burgundska, kde sa rodiny ujal Filip Burgundský. Situácia v Anglicku sa však počas vojny ruží neustále menila a tak už 28. júna 1461 bol ďalší Richardov starší brat Eduard korunovaný ako Eduard IV. za anglického kráľa. V deviatich rokoch sa tak malý Richard stal bohatým šľachticom, keď ho brat Eduard IV. urobil roku 1461 vojvodom z Gloucesteru. Nasledujúce roky strávil Richard na hrade Middleham, kde dostal patričné vzdelanie pod dohľadom Richarda Nevilla, grófa z Warwicku. Roku 1465 presídlil k dvoru do Westminsteru a tu sa stal najvernejším priateľom svojho brata Eduarda IV. V rokoch 1469 a 1470 sa pokúsil opakovane zmocniť trónu ďalší Richardov a Eduardov brat Juraj, vojvoda z Clarenceu, podporovaný Richardom Nevillom. Eduard IV. s Richardom utiekli do Francúzska. Všetci traja bratia sa ale nakoniec pomerili a 21. mája 1471 vstupujú triumfálne do Londýna. Richard sa potom oženil s dcérou zradcu Richarda Nevilla, ktorú miloval už od detstva. So svojou manželkou Annou Nevillovou sa presťahoval na hrad Middleham v kraji Yorkshire, ktorý veľmi miloval. Tu sa Richard prejavil ako zdatný správca panstva a spravodlivý sudca, ktorého si poddaní vážili a ctili pre jeho múdrosť a miernosť.

Od lorda protektora k titulu kráľa

Po smrti Eduarda IV. roku 1483 sa stal Richard lordom protektorom a poručníkom nad svojimi dvomi synovcami, najmä neplnoletým následníkom trónu Eduardom. V tej dobe bol Richard u obyvateľov veľmi populárny. Vôbec ho však nemala rada vdova po Eduardovi IV. Alžbeta Woodvillová a jej príbuzní, ktorí sa snažili moc v zemi strhnúť na svoju stranu. Kráľovná-vdova a jej radcovia sa rozhodli, že neplnoletý Eduard bude korunovaný čo najskôr a za deň korunovácie určili 4. máj 1483. Lord protektor Richard, vojvoda z Gloucesteru, sa rozhodol neodkladne konať. Mužov zo sprievodu malého Eduarda nechal zatknúť a neskôr popraviť. Zajal i svojho synovca Eduarda. Po príjazde do Londýna privítali Richarda s jasotom a potvrdili v úrade protektora. Z právneho hľadiska sa Richard nedopustil ničoho nezákonného, pretože len plnil poslednú vôľu svojho zosnulého brata Eduarda IV. a snažil sa viesť štátne záležitosti za svojho synovca až do doby jeho plnoletosti. Korunovácia trinásťročného následníka trónu bola odložená na 22. júna 1483. Richard si iste uvedomoval, že korunováciou svojho synovca stratí časť moci, pretože i neplnoletý korunovaný kráľ si už mohol vyberať sám svojich radcov. A bolo jasné, že Eduard si určite za radcu nezvolí nenávideného strýka Richarda. Richard sa teda rozhodol k tvrdému a radikálnemu riešeniu. Priaznivcov kráľovnej-vdovy Alžbety Woodvillovej a niektorých členov jej rodiny nechal zatknúť. Uväznil i samotnú Alžbetu a jej dvoch synov – Eduarda a jeho mladšieho brata Richarda. Plánovaná korunovácia bola zrušená. Svojho zosnulého brata Eduarda IV. obvinil z bigamie a jeho manželstvo s Alžbetou Woodvillovou nechal vyhlásiť za neplatné. Tým boli i synovia Eduarda IV. Eduard a Richard označení za nemanželských. 6. júla 1483 sa nechal Richard slávnostne korunovať ako Richard III. za kráľa Anglicka. Mladý, trónu zbavený Eduard a jeho brat Richard boli od roku 1483 väznení na hrade Tower, kde nevedno kedy a ako zomreli. Jedna z dosiaľ nepotvrdených teórií hovorí, že ich nechal Richard III. zavraždiť. Parlament potvrdil v januári 1484 právo Richarda III. na trón. V Anglicku ale postupne narastal značný odpor proti Richardovi ako uchvatiteľovi trónu, a do čela odporu sa postavili Henrich Tudor (potomok Lancasterov) a vojvoda z Buckinghamu, bývalý Richardov spojenec, ktorý sa s ním v zlom rozišiel.

Buckinghama roku 1483 zajali a popravili, ale Henrich Tudor utiekol do Francúzska a s francúzskou pomocou sa vrátil do Anglicka a v bitke pri Bosworthe 22. augusta 1485 porazil Richarda III. Ten bol v bitke, ktorej bol smelým a odvážnym účastníkom, zabitý. Kráľovská koruna, ktorú si Richard nasadil na hlavu do boja, zapadla do krovia, po bitke sa však našla a lord Stanley ju položil na hlavu svojho nevlastného syna, ktorý sa tak stal kráľom Henrichom VII. (tým začala vláda dynastie Tudorovcov).

V septembri 2012 našli Richardove telesné pozostatky archeológovia pod parkoviskom v Leicesteri na mieste niekdajšieho františkánskeho kostola. Pravosť pozostatkov potvrdila analýza DNA.

Zlá povesť Richarda III.

V neskoršej tradícii žil Richard ako krvilačný netvor a podľa nej je opisovaný v Shakespearovej tragédii. Všeobecne sa usudzuje, že Shakespearovo podanie je silne prehnané a ovplyvnené tým, že tento dramatik žil v dobe vlády Tudorovcov, ktorí svojich kráľovských predchodcov z rodu Yorku nemali príliš v láske. Pravdou je, že Richard III. bol panovník rázny a obratný, ktorý sa nevyhýbal žiadnej ukrutnosti ani zločinu, keď ich považoval za užitočné pre svoj prospech. Tým sa však vôbec nelíšil od ostatných šľachticov svojej doby.

Existujú skupiny obhajujúce Shakespearovu verziu Richarda III. ako zakomplexovaného tyrana, hrbáča s uschnutou rukou, ktorý bol v matkinom lone dva roky miesto deviatich mesiacov a pri narodení už mal zuby a dlhé vlasy, tak i ľudia, ktorí argumentujú proti takým klebetám a obvineniam. Bránia Richarda III. najmä týmito argumentmi: V dobových záznamoch (z doby Richarda III., nie pol storočia a viac po jeho smrti) neexistujú žiadne doklady o tom, že bol Richard tyran alebo neobľúbená komplotujúca ohava, či nejako telesne indisponovaný.

Richard III. bol posledný Plantagenet, nastupujúci Henrich bol Tudor, musel teda nejako ospravedlniť uzurpáciu trónu právoplatnému dedičovi. Henrichov dvorný pisateľ Thomas More svojmu chlebodarcovi vyšiel v ústrety a Shakespeare potom vychádzal práve z neho.

Dvaja mladí princovia neboli jediní, kto mal nárok na anglický trón, v hre boli ešte ďalší Richardovi príbuzní, ktorí mali k trónu bližšie než on. Zabitím dvoch chlapcov by sa teda k trónu nijako zvlášť nepriblížil. Napokon smrť oboch princov prišla vhod i Henrichovi VII. Tudorovi.

Iné projekty

Commons

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Richard III. (Anglicko)

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Richard III. na českej Wikipédii.

Richard III.
Vladárske tituly
Predchodca Eduard V.	Kráľ Anglicka 20. jún 1483 – 22. august 1485	Nástupca Henrich VII.