Súhvezdie
Súhvezdie v širšom zmysle je skupina hviezd alebo asterizmus, ktoré spolu navzájom zdanlivo súvisia a vytvárajú určitý obrazec na oblohe. V trojrozmernom priestore väčšina hviezd v jednotlivých súhvezdiach spolu väčšinou nesúvisí, ale pre pozorovateľa na Zemi sa zdá, že sú blízko seba. V niektorých súhvezdiach sa nachádza výrazný obrazec, ktorý sa v hviezdnych mapách naznačuje spojnicami, čiarami, ktoré spájajú jednotlivé jasné hviezdy. Spojnice slúžia na ľahšiu orientáciu pozorovateľa na oblohe.
V užšom a presnejšom zmysle je súhvezdie oblasť hviezdnej oblohy s presne vymedzenou polohou a hranicami, pričom moderná astronómia dnes rozlišuje 88 súhvezdí. Na severnej oblohe sú niektoré súhvezdia založené na Ptolemaiových 48 súhvezdiach. Každá časť oblohy patrí do nejakého súhvezdia, teda neexistuje žiadna časť oblohy, ktorá by nebola súčasťou nejakého súhvezdia. Do daného súhvezdia patria aj všetky ostatné vesmírne objekty, napríklad hviezdokopy, hmloviny a galaxie. Jedinou hviezdou, ktorá nie je časťou nijakého súhvezdia je Slnko, pretože pri svojom zdanlivom pohybe po oblohe sa striedavo premieta do jedného z trinástich rôznych súhvezdí, ktoré nazývame zvieratníkové súhvezdia. Do zvieratníkových súhvezdí sa premietajú aj všetky planéty slnečnej sústavy a Mesiac.
Hviezdy súhvezdí spravidla spolu vôbec fyzicky nesúvisia a sú od seba veľmi vzdialené. Čím viac by sa pozorovateľ vzďaľoval od Zeme, tým viac by sa vzhľad súhvezdí odlišoval od toho, čo vidíme na oblohe na Zemi. Pri pohľade z extrasolárnej planéty by sme videli celkom iné súhvezdia ako zo Zeme. Vzhľad súhvezdí sa veľmi pomaly mení. Môže za to vlastný pohyb hviezd.
Väčšina dnešných súhvezdí severnej oblohy má názvy pochádzajúce z gréckej mytológie. Každé súhvezdie má svoj latinský názov, ktorý je medzinárodne používaný, trojpísmenovú skratku a privlastňovací genitív. Privlastňovací genitív slúži na označenie hviezd v súhvezdiach a dáva sa za Flamsteedovo alebo iné katalógové číslo hviezdy. Najjasnejšie hviezdy súhvezdí sú označované gréckymi písmenami. U približne 100 hviezd sa stále bežne používajú ich vlastné mená, ktoré majú väčšinou starogrécky alebo staroarabský pôvod.
História súhvezdí
[upraviť | upraviť zdroj]Pomenovanie nápadných hviezdnych obrazcov na oblohe podľa zvierat alebo postáv zaviedol už Ptolemaios. Vo svojom diele Almagest zaviedol 48 súhvezdí, pričom za súhvezdie sa považovalo zoskupenie niekoľkých jasných alebo menej jasných hviezd. Tieto súhvezdia nemali nijaké ohraničenie, čo viedlo k mnohým nejasnostiam. Od 16. do 18. storočia vzniklo niekoľko nových súhvezdí, pričom niektoré staré boli zrušené. Z novšieho obdobia pochádzali hlavne názvy najjužnejších súhvezdí. Tieto nové súhvezdia boli pomenované napríklad podľa predmetov, ktoré súviseli s technickým pokrokom, napr. Ďalekohľad alebo Mikroskop. Medzi astronómov, ktorí zaviedli množstvo novodobých súhvezdí na severnej ako aj južnej oblohe patrí William Herschel a Nicolas Louis de Lacaille. V roku 1928 zaviedla Medzinárodná astronomická únia oficiálny a už ďalej nemenný počet 88 súhvezdí. Každé súhvezdie má presne určené hranice, ktoré v čase zavedenia kopírovali sieť poludníkov a rovnobežiek rovníkových súradníc 2. druhu. Hranica každého súhvezdia preto išla len severo-južným, alebo východo-západným smerom - nemôže ísť napríklad zo severovýchodu na juhozápad. Pri vytváraní hraníc súhvezdí vychádzala únia z atlasu od Augusta Argelandera z roku 1843 a z atlasu Apthorpa Goulda z roku 1877, ktorý zreformoval hranice južných súhvezdí predtým spomínaného atlasu. Hranice boli počítané pre ekvinokcium 1875.0 a práve kvôli precesnému pohybu zemskej osi dnes už presne nekopírujú súradnicovú sieť.
Delenie súhvezdí
[upraviť | upraviť zdroj]Podľa pozorovateľnosti
[upraviť | upraviť zdroj]- cirkumpolárne
- vychádzajúce
- jarné
- letné
- jesenné
- zimné
- nevychádzajúce
Pokiaľ sa pozorovateľ nachádza na zemskom póle, všetky súhvezdia sú pre neho cirkumpolárne. Pokiaľ sa pozorovateľ nachádza na rovníku, všetky súhvezdia sú pre neho vychádzajúce a zapadajúce. Ak sa pozorovateľ nachádza na akomkoľvek inom mieste, niektoré súhvezdia (resp. ich časť) vidí po celý rok, sú teda cirkumpolárne, niektoré vidí len v určitých ročných obdobiach (vychádzajúce) a niektoré nevidí nikdy (nevychádzajúce). Čím je pozorovateľ bližšie k pólu, tým menej má vychádzajúcich súhvezdí a tým viac súhvezdí pre neho patrí k cirkumpolárnym a nevychádzajúcim. V zemepisných šírkach Slovenska je cirkumpolárne súhvezdie napríklad Kasiopeja, vychádzajúce Orión a nevychádzajúce Južný kríž. Čím je súhvezdie bližšie k svetovému pólu, tým je ho možno pozorovať z menšej časti Zeme.
Zoznam súhvezdí, ktoré môže pozorovateľ z jedného miesta pozorovať sa pomaly mení. Môže za to pohyb zemského pólu zvaný precesia.
Podľa prechádzajúcich rovín
[upraviť | upraviť zdroj]- ekliptikálne - 13 súhvezdí zvieratníka: Ryby, Baran, Býk, Blíženci, Rak, Lev, Panna, Váhy, Škorpión, Hadonos, Strelec, Kozorožec a Vodnár.
- súhvezdia svetového rovníka: Ryby, Veľryba, Eridanus, Orión, Jednorožec, Hydra, Sextant, Lev, Panna, Had, Hadonos, Orol, Vodnár.
- súhvezdia galaktického rovníka - prechádza cez ne Mliečna cesta: Strelec, Orol, Kasiopeja, Labuť,...
Podľa pôvodu názvu
[upraviť | upraviť zdroj]- Ptolemaiove - pôvodné súhvezdia: Androméda, Severná koruna,...
- Moderné: Pravítko, Mikroskop, Mucha,...
