Oltár (súhvezdie)
| Oltár | |
 | |
| Latinský názov | Ara |
|---|---|
| Skratka | Ara |
| Genitív | Arae |
| Symbolické vyjadrenie | oltár |
| Rektascenzia | 17,39h |
| Deklinácia | −53,58° |
| Plocha | 237 štvorcových stupňov Poradie: 63 |
| Počet hviezd (magnitúda < 3) | 1 |
| Najjasnejšia hviezda | β Ara (Zdanl. magnitúda 2,9) |
| Susedné súhvezdia | |
| Viditeľné na zemepisnej šírke +25° a −90° Najlepšie viditeľné o 21:00 počas mesiaca Júl | |
Oltár (Ara) je južné súhvezdie medzi súhvezdiami Kentaur a Vlk, jedno z Ptolemaiových súhvezdí. Je to najjužnejšie súhvezdie, ktoré ešte pozorovali a pomenovali staroveké civilizácie.
Jeho pôvod vysvetľuje niekoľko rozličných mytológií. Gréci v jeho hviezdach videli oltár, pri ktorom bohovia prisahali poslušnosť najvyššiemu z nich – Diovi, keď sa púšťali do boja s Titanmi.
Hviezdy
[upraviť | upraviť zdroj]| Hviezda | Meno | Hviezdna veľkosť |
|---|---|---|
| β Ara | β Ara | 2,9m |
| α Ara | α Ara | 2,95m |
| ζ Ara | ζ Ara | 3,12m |
Hoci je Oltár staroveké súhvezdie tvorené pomerne jasnými hviezdami, tieto hviezdy nemajú vlastné mená. Najjasnejšia z nich tak nesie len strohé označenie beta Arae. Dôvodom, prečo nie je alfa najjasnejšou hviezdou je to, že Oltár opäť predstavuje jednu z výnimiek, kedy hviezdy základného obrazca nenesú Bayerovo označenie podľa klesajúcej jasnosti, ale podľa polohy. Beta Arae je oranžový nadobor so svietivosťou 4 600 sĺnk. Alfa Arae je horúca hviezda hlavnej postupnosti spektrálneho typu B. Od bety je slabšia len o 0,1 magnitúdy a v ich jasnosti voľným okom nevidieť rozdiel. Je to vizuálna dvojhviezda. Gama Arae má dvoch sprievodcov, delta Arae a epsilon Arae po jednom sprievodcovi. Medzi hviezdou zéta Arae a nami ležia mračná medzihviezdnej hmoty, ktoré jej uberajú jasnosť približne o magnitúdu a sfarbujú ju dočervena. Voľným okom sotva viditeľná mí Arae je centrom sústavy najmenej štyroch extrasolárnych planét. R Arae je zákrytová premenná hviezda typu Algol.
Objekty
[upraviť | upraviť zdroj]Cez severnú časť súhvezdia prechádza Mliečna cesta a s ňou spojené husté hviezdne polia, pásy tmavej difúznej látky, niekoľko planetárnych hmlovín a hviezdokôp. Otvorená hviezdokopa NGC 6193 je obklopená hmlovinou NGC 6188. Táto hviezdokopa je jadrom hviezdnej asociácie Ara OB1. Súhvezdie obsahuje tiež tri guľové hviezdokopy, z ktorých najjasnejšou je NGC 6397. Ďalšou guľovou hviezdokopou je NGC 6352. Z planetárnych hmlovín je pozoruhodná Hen 3-1357, najmladšia vôbec známa planetárna hmlovina. V južných častiach Oltára sa nachádzajú aj jasnejšie galaxie. Dve z nich, NGC 6215 a NGC 6221, ležia v zdanlivej blízkosti éta a možno ich vidieť na pozadí (v skutočnosti popredí) husto pokrytom hviezdami.
Poloha
[upraviť | upraviť zdroj]Oltár má dosť výrazný tvar. Dva riadky hviezd smerujúcich takmer presne severojužným smerom tvoria steny Oltára, kým jasné časti Mliečnej cesty prechádzajúce susednými súhvezdiami Pravítko a Škorpión prezentuje dym zapálených obetí alebo kadidla na ňom stojacom. Spojnica hviezd Agena a Alfa Centauri predĺžená smerom na východ ukáže na Oltár (predĺžená opačným smerom zase slúži ako pomôcka na hľadanie Južného kríža). Súhvezdie je u nás neviditeľné a celé ho možno pozorovať až v blízkosti Obratníka Raka.
Zdroj
[upraviť | upraviť zdroj]- PLAUCHOVÁ, Jana. Súhvezdia od Andromedy po Žirafu. Redakcia Eduard Koči; ilustrácie Peter Zimnikoval; Beata Zimnikovalová, Michal Mojžiš, Tibor Krátky. prvé vyd. Hurbanovo : Slovenská ústredná hvezdáreň Hurbanovo, 2023. 592 s. ISBN 978-80-89998-357. Kapitola Oltár, s. 499 – 501.