Signatúra (umenie)
Signatúra (z latinského slova signum „označenie“) je znak označujúci identitu umelca, najčastejšie jeho podpis alebo podpisová značka.[1][2]
Signatúra (identifikátor, symbol) vznikla v starovekom Grécku v súvislosti so spoločenským ocenením umelca. V Grécku signovali svoje diela nielen umelci, ale aj majstri umeleckých remesiel t. j. hrnčiari, maliari váz, rytci kameňa, zlatníci a pod.[2] Podpis umelca sa mohol nachádzať na rôznych umeleckých predmetoch, vyrobených z kameňa, hliny, polodrahokamov, slonoviny, drahých kovov, dreva atď. Väčšina umeleckých diel nebolo signovaných a ich tvorcovia sú neznámi.[3]
Signatúry maliarov
[upraviť | upraviť zdroj]Signatúry maliarských umelcov majú rozmanité podoby. Popri bežných podpisoch sa môžeme stretnúť s monogramami, autorskými pečiatkami a s rôznymi symbolmi (šifra, skrátený podpis, parafa (podpisová značka).[4]).[5] Tieto symboly obrazne môžu odkazovať na meno autora,[6][7] ako je to v nasledujúcich ukážkach:
-
Cesta troch kráľov od Andrea del Sartu -
Flámsky umelec Paul Bril sa pod svoje dielo „podpísal“ okuliarmi (hovoriaci monogram) -
Signatúra Elizabeth Charlestonovej z jedného z jej obrazov -
Signatúra Volterrano (maliar Baldassare Franceschini), Kristus obsluhovaný anjelmi, 1650 -
Signatúra Elmorea Browna
Signatúry sú umiestňované na rôzne miesta umeleckého diela. Kresby a maľby sú najčastejšie signované na dolnom či hornom okraji diela.[8] V niektorých prípadoch je podpis maliara umiestnený bližšie k centrálnej časti maľby, napr. v podobe kartuše alebo napr. na výšivke šiat figúry. So signatúrami sa však môžeme stretnúť aj na rubovej strane obrazu či na napínacom ráme.[9]
-
Signatúra Alfonza Muchu, vpravo dole -
Signatúra Hanuša Schwaigera, vľavo dole -
Signatúra Francisca Goyu na obraze "Manuel Osorio Manrique de Zuniga" na kartičke v zobáku straky (pripomína vizitku) -
Signatúra L. Ricarda Falera, vpravo hore -
Signatúra (vľavo hore) maďarského maliara Gézu Vastagha
Znalosť maliarskych signatúr je užitočná pri identifikácii obrazov. Nejedná sa však o jediný spôsob určenia autorstva diela. Ak uvažujeme o signatúrach vo všeobecnejšej rovine, za najdôležitejší podpis môžeme považovať charakteristiky umeleckého prejavu autora (rukopis, farebná a tvarová kompozícia, námet atď.). Preto znalec dokáže určiť autorstvo aj pri nesignovaných obrazoch.[10][11]
Signatúry na keramických nádobách
[upraviť | upraviť zdroj]Na starogréckych keramických nádobách je zo štýlu maľby možné rozoznať viac než 900 umelcov, ale známych je len málo signatúr. Nachádzajú sa len na 1 percente keramiky a iba málo umelcom poznáme aj ich (skutočné) meno. Niektorí z nich boli metoikovia alebo otroci. Signatúry väčšinou uvádzajú: meno, egrapsen (ma nakreslil) alebo meno, epoisen (ma zhotovil, vyrobil). Niekedy sú na váze oba nápisy, takže jeden odkazuje na hrnčiara a druhý na maliara, ale v iných prípadoch boli hrnčiar a maliar tou istou osobou.[12]
Nápisy sa na keramiku maľovali počas ich výroby pred vypálením, napríklad signatúry hrnčiarov a maliarov, mená postáv zobrazených na keramike a niekedy aj slová, ktoré tieto postavy prednášali.[13]
-
-
-
Signatúra Timenora -
-
Nikosthenova amfora, cca 520 – 510 pred Kr.
Signatúry na sochárskych dielach
[upraviť | upraviť zdroj]Signatúry sa pri sochárskych dielach umiestňujú buď na samotnej soche alebo na podstavci.[14] Často sa stáva, že signatúry starogréckych sochárov na podstavcoch dokumentujú sochy, ktoré nie sú uvedené v písomných zdrojoch. Napríklad vďaka signovaným podstavcom zo sôch vieme, že okrem už známym sochám aténski sochári Leóchares a Praxiteles so svojmi rodinami prevádzkovali čulý obchod s portrétnymi sochami.[15]
-
Podstavec sochy Kleiokrateie a ďalšieho člena jej rodiny (?), nesúci podpis Praxitela, cca 360 – 350 pred Kr. -
Stojaca zahalená žena s podpisom Difilos. Terakotová figúrka, koniec 1. stor. pred Kr. -
Báza sochy kúra s nápisomː „Vyrobil a venoval Euthykartides z Naxu", 650 – 600 pred Kr. -
Mramorový podstavec s nápisom (nápis typu bústrofédon): "Léukarion ma zhotovil ako pomník Theolista", koniec 6. stor. pred Kr. -
Signatúra slovenského sochára Františka Gibalu na soche drevorubača v Banskej Bystrici
Signatúry na iných umeleckých dielach
[upraviť | upraviť zdroj]-
Pergamonské múzeum, mozaika so signatúrou Hefaistióna (2. stor. pred Kr.) z paláca v Pergamone -
vitrážové okno (z roku 1938) na radnici v Paríži so signatúrou (Maurice Tastemain) -
Münsterlingen, bývalý kláštorný kostol sv. Remigia, nástropná maľba od Jacoba Carla Staudera, 1718–1719: Zvestovanie, signatúra s rokom 1719 -
grafity v Berlíne, signatúra Eme Free Thinker -
Signatúra Lee Babela na keramickom diele
.jpg)
Referencie a bibliografia
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Dudenredaktion. Duden - Das Herkunftswörterbuch. Berlin : Bibliographisches Institut GmbH, 2020. ISBN 978-34-1191-291-9. S. 781.
- ↑ a b Vladimír Ferko. Slovník na každý deň. Bratislava : Smena, 1985. 73-071-85. S. 216.
- ↑ Lesley Adkins & Roy A. Adkins. Starověké Řecko. Praha : Slovart, 2011. ISBN 978-80-7391-580-3. S. 397.
- ↑ Alena Anettová. Synonymický slovník slovenčiny. Bratislava : Veda, 2000. ISBN 978-80-2240-585-0. S. 466.
- ↑ Jan Halada, Barbora Osvaldová. Slovník žurnalistiky. Praha : Charles University in Prague, Karolinum Press, 2017. ISBN 978-80-2463-752-5. S. 223.
- ↑ Renate Prochno. Konkurrenz und ihre Gesichter in der Kunst. München : Oldenbourg Verlag, 2010. ISBN 978-30-5004-991-5. S. 33.
- ↑ Kaspar von Greyerz. Selbstzeugnisse in der Frühen Neuzeit. Berlin : Walter de Gruyter GmbH & Co KG, 2016. ISBN 978-31-1044-644-9. S. 75.
- ↑ Michael Třeštík. Umění vnímat umění pro děti a rodiče. Praha : Albatros Media a.s, 2020. ISBN 978-80-2671-930-4. S. 124.
- ↑ Obrazový archív. Martin : Matica Slovenská, 1994. ISBN 978-80-7090-017-8. S. 36-38.
- ↑ Thomas Hoeren, Bernd Holznagel, Thomas Ernstschneider. Handbuch Kunst und Recht. Frankfurt : P. Lang, 2008. ISBN 978-36-3155-544-6. S. 176.
- ↑ Databáze signatur výtvarných umělců , Stručně o signaturách.[1] Archivované 2022-02-10 na Wayback Machine
- ↑ Lesley Adkins & Roy A. Adkins. Starověké Řecko. Praha : Slovart, 2011. ISBN 978-80-7391-580-3. S. 389.
- ↑ Lesley Adkins & Roy A. Adkins. Starověké Řecko. Praha : Slovart, 2011. ISBN 978-80-7391-580-3. S. 267.
- ↑ Elise A. Friedland, Melanie Grunow Sobocinski, Elaine K. Gazda. The Oxford Handbook of Roman Sculpture. Oxford : Oxford University Press, 2015. ISBN 978-01-9992-182-9. S. 297.
- ↑ Olga Palagia. Handbook of Greek Sculpture. Berlin : Walter de Gruyter GmbH & Co KG, 2019. ISBN 978-16-1451-353-7. S. 32.
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Signatúra (umenie)