Strečniansky tunel
| Strečniansky tunel (Strečno I., II. a III.) | |
| železničný tunel | |
 | |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Kraj | Žilinský kraj |
| Okres | Žilina |
| Trať | Žilina – Košice |
| Prechod cez | Strečniansku úžinu |
| Nadmorská výška | 380 m n. m. |
| Súradnice | 49°10′01″S 18°52′39″V / 49,1669°S 18,8776°V |
| Tunel I. | 318 m |
| - Tunel II. | 593 m |
| - Tunel III. | 546 m |
| Počet tubusov | 2 + 1 |
| Začiatok výstavby | 1870 |
| - Otvorenie III. | 8. december 1871 |
| - Otvorenie I. a II. | 1939 |
| Správca | ŽSR |
  Poloha tunela v rámci Slovenska
| |
 Poloha v rámci Žilinského kraja
| |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Strečniansky tunel je súbor troch železničných tunelov medzi Strečnom a Vrútkami na trati Žilina – Košice.[1]
| Názov | Dĺžka | Otvorenie | Poloha |
|---|---|---|---|
| Strečno I | 318 m | 1939 | 49°9′36.24″S 18°53′6.21″V / 49,1600667°S 18,8850583°V |
| Strečno II | 593 m | 1939 | 49°10′11.08″S 18°52′36.43″V / 49,1697444°S 18,8767861°V |
| Strečno III | 524/546 m | 1871 | 49°10′11.13″S 18°52′32.88″V / 49,1697583°S 18,8758000°V |
História
[upraviť | upraviť zdroj]- Strečno III (Starý Strečniansky tunel)
Rakúsko-Uhorsko veľmi rýchlo poznalo význam železnice pre rozvoj krajiny, preto malo veľký záujem o budovanie dôležitých dopravných trás. Bankrot monarchie výstavbu zastavil, no vďaka prísunu súkromného kapitálu sa postupne rozvoj siete rozbehol. Kľúčovou traťou pre územie Slovenska bola Košicko-bohumínska železnica, ktorá viedla údolím Kysuce, Váhu a Hornádu. Náročný horský terén s úzkymi údoliami si vyžiadal výstavbu 5 tunelov, medzi ktorými bol aj Strečniansky (dnes Strečno III.) s dĺžkou 524 metrov, ktorý prekonával masív Baniska. Zdvojkoľajnenie trate si pred II. svetovou vojnou vyžiadalo predĺženie tunela III, úpravu trasy a vybudovanie dvoch nových tunelov.[2]
Pre skapacitnenie trate bolo realizované jej zdvojkoľajnenie a práve tunely boli problematickým miestom. Zúžený priestor Strečnianskej úžiny, ktorou okrem železničnej trate a cesty viedlo koryto Váhu, limitoval možnosti výstavby. Pôvodný tunel bol dlhý 524 metrov, no pri jeho východnom portáli bolo úrovňové priecestie, komplikujúce tak železničnú, ako aj cestnú dopravu. Preto bolo vybudované premostenie, čím sa starý tunel predĺžil o ďalších 22 metrov.[3]
- Strečno II
Druhý tunel bol vybudovaný ako jednokoľajný tunel počas zdvojkoľajňovania trate v rokoch 1937 – 1939. Má dĺžku 593 metrov, nachádza sa 20 až 80 metrov severne od tunela Strečno III a vedie popod vrch Banisko.[4] Od žilinskej strany sa pred vjazdom do tunela II aj III nachádza most ponad Váh.
- Strečno I
Dvojkoľajný tunel Strečno I prechádza pod Košariskami a má dĺžku 318 metrov. Bol vybudovaný počas budovania druhej koľaje v rokoch 1937 – 1939 z dôvodu narovnania trasy.[5]
Poškodenie tunelov
[upraviť | upraviť zdroj]Počas II. svetovej vojny bol priestor Strečnianskej úžiny dôležitým strategickým miestom. Počas povstania i koncom vojny prebiehali v okolí silné boje a železničná trať bola opakovane poškodená. Pokým povstalci tunely zatarasili vlakmi, pričom poškodili najmä koľaje, ustupujúci Nacisti značne poškodili tunely i mosty ponad Váh. Oprava strategickej trate začala hneď po skončení vojny a v plnom rozsahu bola doprava obnovená až v roku 1946.
Pozri aj
[upraviť | upraviť zdroj]Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Tunely na koľajových tratiach na Slovensku [online]. rail.sk, [cit. 2017-11-13]. Dostupné online.
- ↑ Tunely na trati Košice - Žilina [online]. rail.sk, [cit. 2017-11-13]. Dostupné online.
- ↑ Starý Strečniansky tunel (dnes Strečno III) [online]. rail.sk, [cit. 2017-11-13]. Dostupné online.
- ↑ Strečno II [online]. rail.sk, [cit. 2017-11-13]. Dostupné online.
- ↑ Strečno I [online]. rail.sk, [cit. 2017-11-13]. Dostupné online.
Zdroje
[upraviť | upraviť zdroj]- vlaky.net, [cit. 2017-11-13]. Dostupné online.
- Naši partneri [online]. vlaky.net, [cit. 2017-11-13]. Dostupné online.