Studienka

Studienka
obec
Kostol svätého Štefana
Pôvod názvu: Hasprunka
Štát	Slovensko
Kraj	Bratislavský kraj
Okres	Malacky
Región	Záhorie (Pomoravie)
Časti	Stará Studienka, Nová štvrť
Vodné toky	Rudava, Studienský potok, Žliabok
Nadmorská výška	203 m n. m.
Súradnice	48°32′00″S 17°08′00″V
Rozloha	16,79 km² (1 679 ha)
Obyvateľstvo	1 751 (31. 12. 2023)
Hustota	104,29 obyv./km²
Prvá pís. zmienka	1392
Starosta	Ivona Hlavenková (nezávislá)
PSČ	908 75
ŠÚJ	504874
EČV (do r. 2022)	MA
Tel. predvoľba	+421-34
Adresa obecného úradu	OcÚ Studienka Studienka 364 908 75
Poloha obce na Slovensku
Interaktívna mapa obce
Wikimedia Commons: Studienka
Webová stránka: obecstudienka.sk
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:  Geografický portál  Slovenský portál

Studienka (nem. Hausbrunn maď. Iwanusfalua, Istvánfalva, Haszprunka, Szentistván, Poszony-Szentistván, Szentistvánkút slov. Hasprunka) je obec na Slovensku v okrese Malacky, ležiaca na severe Bratislavského kraja, v centrálnej časti kultúrno-historického regiónu Záhorie.

Geografia

Studienka je najsevernejšou obcou Bratislavského samosprávneho kraja, vzdialená štrnásť kilometrov severovýchodne od okresného mesta Malacky, osem kilometrov juhozápadne od obce Lakšárska Nová Ves a sedem kilometrov juhovýchodne od časti obce Borský Svätý Jur – Tomky. Územie obce o rozlohe 1563 hektárov sa rozkladá na podloží Borskej nížiny, konkrétne na Lakšárskej pahorkatine. Zo severnej strany je obklopené Chránenou krajinnou oblasťou Záhorie a na južnej a východnej strane Vojenským obvodom Záhorie. Z geologického hľadiska sa obec rozkladá prevažne na eolitickom georeliéfe pieskových dún ležiacich na neogénnom podklade, avšak východne až severovýchode od obce sa vyskytujú aj pôdy ílovito-prachovitých sedimentov.

Vodstvo

Rieka Rudava, najväčší miestny tok, pretekajúca územím obce priamo do dedinskej časti nezasahuje, ohraničuje však niekoľké okolité osady. Vlievajú sa do nej dva menšie prítoky: Studienský potok pretekajúci stredom obce a zásobujúci vodou miestny rybník, a potok Žliabok vytvárajúci pred sútokom s Rudavou početné mokrade a močariská. Oba potoky majú prameň v oblasti severovýchodne za obcou zvanej Hladký bor.

Fauna a flóra

Najmä charakter podložia eolitického georeliéfu a dôsledky jeho možného priesypu podmieňujú prírodné a umelé zalesnenie okolia obce – Stopovo sa tu v stredných množstvách vyskytujú listnaté porasty dubov a briez, avšak dominantným je predovšetkým súvislý borovicový porast s celkovou rozlohou vyše 40 000 hektárov. Ráz prírody však nie je podmienený iba pieskovým podkladom – v okolí sa striedajú suché pieskové duny s oblasťami močiarov a tečúcich vôd, ktoré vytvárajú unikátne prostredie pre viac ako tisíc druhov chrobákov, medzi ktorými sa nachádzajú aj niektoré glaciálne relikty. Z týchto dôvodov sa v okolí obce nachádza šesť biotopov národného, a sedemnásť biotopov európskeho významu.

História

Prvé osídľovanie

Prvé spoločenské usadlosti sa datujú do tzv. laténskej kultúry, kedy bolo súčasné územie obývané keltským kmeňom. Ten sa tu usadil pravdepodobne za účelom ťažby bahenných rúd vyskytujúcich sa na severovýchode dnešnej obce. Dôkazy o keltskom osídlení boli odkryté v rokoch 1980 – 1983 v oblasti Ohrada – Mláky pod vedením doktora Leva Zachara, člena Archeologického ústavu Slovenského národného múzea za spolupráce miestnych brigádnikov. V tomto období bolo objavených 18 objektov ukrývajúcich rôzne železné a bronzové spony, železné hroty oštepov a časti keramiky, ktoré sú dnes súčasťou expozície Slovenského národného múzea.

Prvá písomná zmienka a doosídľovanie

Za prvú písomnú zmienku bola donedávna považovaná posledná časť trojzväzkového diela Mestá a obce Slovenska z roku 1592, kde je obec zapísaná pod svojim nemeckým názvom Haubsrun. Dnes sa však odborníci obracajú skôr na donačnú listinu Žigmunda Luxemburského z roku 1392, ktorou daroval poľskému vojvodovi Stiborovi zo Stiboríc kráľovský hrad Wywar (Holíč), spoločne so všetkými majetkami prináležiacimi k tomuto hradu. Studienka, v tejto listine spomínaná ako obec Iwanusfalua, patrila do tejto spádovej oblasti ako najjužnejšia obec Holíčskeho distriktu.

V období 15. storočia obec zažíva prísun nemecky hovoriaceho obyvateľstva a s tým spojený rozmach obce. Neexistujú žiadne spoľahlivé písomné zmienky o dôvode príchodu nemecky hovoriaceho obyvateľstva, ústnym podaním sa však dochovali dve verzie. Jedna z nich hovorí o rakúskych pastieroch hľadajúcich nové pasienky pre svoje stáda, iná hovorí o nemeckých drevorubačoch prichádzajúcich za účelom ťažby dreva, dreveného uhlia a smoly, ktorými bola obec v tomto období známa.

Prvá svetová vojna

Dňa 28. júla 1914 bola na príkaz v obci vyhlásená mobilizácia. Muži narukovali na východný front a v obci ostali len ženy, deti a starí. Obecná kronika z týchto rokov udáva obdobie hladu a biedy, v roku 1915 boli na vojenské účely zobrané dokonca aj kostolné zvony. Ku konci vojny roku 1918 sa spomína vypuknutie chaosu v obci a následné rabovanie, najmä majetkov bohatšieho židovského obyvateľstva. Celkový počet obetí vojnového obdobia nie je známy, z narukovaných sa však z frontu nevrátilo celkovo 37 mužov. Mená padlých vojakov sú vyryté na pomníku obetiam prvej svetovej vojny z roku 1919, ktorý stojí v parku pri Kostole svätého Štefana.

Židovská komunita v obci

Koncom 19. a začiatkom 20. storočia mala židovská komunita v obci silné zastúpenie. Jej členovia boli bohatšou vrstvou v obci vlastniacou krčmy, obchody a pohostinstvá, medzi iným taktiež pekáreň a mäsiareň. Mnohí z nich boli významnými členmi obecného zastupiteľstva, či samotnými richtármi obce. V tomto období bola vystavaná židovská synagóga, škola a židovský cintorín za obcou. Nepriaznivá situácia pred druhou svetovou vojnou donútila židovské obyvateľstvo opustiť obec, iní boli deportovaní do pracovných táborov – posledný židovský občan opúšťa obec v roku 1939. Do súčasnosti sa zachovala židovská synagóga, ktorá sa dnes využíva ako budova obecného úradu, a pozostatky židovského cintorína za obcou v časti Na Jame.

Druhá svetová vojna

Dňa 6. októbra 1938 vzniká v obci miestny útvar Hlinkovej gardy o veľkosti ôsmich členov. V marci 1945 sa v osade Sojáky patriacej ku obci nachádzala skupina partizánov a ilegálna KSČ, ku ktorým sa pridalo niekoľko občanov a za ich pomoci vybudovali v lesoch úkryty pred príchodom nemeckých vojsk. Ku koncu vojny v roku 1945 bola obec približne dva týždne obsadená nemeckými vojakmi. Dňa 2. apríla 1945 na základe mylných informácií o úkryte nemeckých tankov a diel bombardovali sovietske lietadlá oblasť Na Kerchove, kde počas bombardovania zhorelo celkovo 11 stodôl. Spomínané nemecké tanky a delá ostali v okolitých lesoch a do dediny dorazili až nasledujúci deň, aby mohli byť 4. apríla použité na ostreľovanie muničných skladov vo Veľkých Levároch. Nasledujúce ráno, 5. apríla, prišlo k prestrelke medzi nemeckými delostrelcami rozloženými v oblasti Kalvárie, a sovietskymi delostrelcami obliehajúcimi obec. Po prvom zásahu ruských vojsk sa dali nemecké jednotky na ústup a sovietske jednotky oslobodili obec. Celkovo v bojoch v obci a jej okolí zahynulo 5 nemeckých a 4 sovietski vojaci.

Osady patriace k obci

K obci Studienka v súčasnosti patria 4 osady pri rieke Rudava a 2 pri hlavnom ťahu. Pôvodne rodinné mlynárske usadlosti (názvy odvodené od priezviska rodín) sú dnes chatovými rekreačnými usadlosťami. Jediný pozostatok po mlynárskej minulosti sa nachádza v osade Juríky, kde stojí posledný nefunkčný mlyn na rieke Rudava. Sú to:

• Juríky
• Sojáky
• Holbičky
• Tančiboky
• Hájenka
• Vlčie Jamy

Bývalé osady v súčasnosti už neexistujúce:

• Chvály
• Miklhúf

Pamiatky

Kostol svätého Štefana

Kostol svätého Štefana, rímskokatolícky barokový kostol so zvonicou a ochranným múrom, je najstaršou kultúrno-historickou pamiatkou v obci. Základný kameň stavby bol položený dňa 13. augusta 1668 po predchádzajúcom súhlase Juraja Szelepcsényiho, ostrihomského arcibiskupa, a jeho vikára Jána Gubasóczyho. Kostol stavaný z kameňa a tehál bol dokončený v roku 1673, vysvätený však až v roku 1678. Interiéru kostola dominuje pestro vyrezávaný hlavný oltár s obrazom svätého Štefana a nad ním obraz Nanebovzatia Panny Márie od malackého maliara Františka Malovaného. Po bokoch pútajú pozornosť dva bočné oltáre – oltár Božského srdca a oltár Panny Márie Lurdskej.

Rudava

Kaplnka svätého Františka Xaverského

Kaplnka nachádzajúca sa na juhozápadnom cípe kostolného ochranného múru bola postavená v roku 1705 z iniciatívy farára Andreja Čermáka.

Kaplnka Matky Božej Sedembolestnej

Kaplnka nachádzajúca sa na severozápadnom cípe kostolného ochranného múru bola postavená v roku 1705 z iniciatívy farára Andreja Čermáka.

Kaplnka umučenia

Kaplnka umučenia, nachádzajúca sa na bývalej Sološnickej ceste neďaleko oblasti Na Kerchove, bola postavená v roku 1717 miestnym mlynárom Andrejom Chválom. Pôvodná stavba bola drevená, po rekonštrukciách v rokoch 1913, 1958 a 1990 má však už murovaný charakter.

Pomník obetiam 1. svetovej vojny

Pomník z roku 1919, stojaci v parku pri Kostole Svätého Štefana, bol postavený na pamiatku tridsiatim siedmim miestnym mužom, ktorí padli za obeť na východnej fronte počas prvej svetovej vojny.

Jazerá a rybníky

• Materinsé jazero
• Hlavný rybník
• Malé jazierko
• Jazero-Tančiboky
• Jazero-Sojáky

Partnerské obce

• Hausbrunn (Rakúsko)

Iné projekty

Commons

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Studienka