The Tomb
Hrobka | |||||
---|---|---|---|---|---|
The Tomb | |||||
| |||||
Autor | Howard Phillips Lovecraft | ||||
Pôvodný jazyk | angličtina | ||||
Krajina vydania | USA | ||||
Dátum 1. vydania originálu | marec 1922 | ||||
Literárny druh | poviedka | ||||
Literárny žáner | horor | ||||
Slovenské vydania knihy | |||||
| |||||
The Tomb (doslovne Hrobka, vyšlo v češtine pod názvom Hrobka) je poviedka, ktorej autorom je spisovateľ Howard Phillips Lovecraft. Napísal ju v júni 1917 a prvýkrát publikoval roku 1922 v marcovom čísle časopisu The Vagrant. Je to prvá poviedka, ktorú Lovecraft ako dospelý napísal.
Dej
[upraviť | upraviť zdroj]Poviedka je príbehom čudáckeho vizionára Jervasa Dudleyho, v danom čase pacienta ústavu pre duševne chorých, ktorý je zároveň jej rozprávačom. Už ako dieťa bol považovaný za zvláštneho: bol samotársky a čas trávil štúdiom obskúrnych starých kníh a prechádzkami po okolí rodného sídla.
Ako desaťročný narazil na svojich potulkách na zabudnutú žulovú hrobku starobylého a vznešeného rodu Hydeov. Hrobka bola zabudovaná do svahu kopca, na ktorom v minulosti stálo ich sídlo, a ktoré pred mnohými rokmi pri búrke do tla vyhorelo. Vstup do hrobky bol uzavretý čiastočne pootvorenou kamennou bránou, opásanou hrdzavými reťazami s visiacimi zámkami. Jervasa hrobka od začiatku fascinovala a opakovane sa pokúšal do nej dostať. Jeho snaha však bola márna. Šepkané povesti o bezbožných obradoch a radovánkach jej majiteľov len viac a viac vzbudzovali jeho zvedavosť.
Zhruba rok po náleze hrobky sa dostáva do Jervasových rúk kniha Životopisy od Plutarcha. V nej si prečíta životný príbeh Thésea, ktorého znamenie osudu je ukryté pod veľkým kameňom, a ku ktorému sa Théseus môže dostať, až keď bude dosť silný, aby ho nadvihol. Jervas v tom videl analógiu so svojou situáciou a rozhodol sa počkať, kým mu osud dovolí do hrobky vstúpiť. Neskôr zisťuje, že je z matkinej strany s rodom Hydeov vo vzdialenom príbuzenskom zväzku.
O niekoľko rokov neskôr, pravdepodobne v období dosiahnutia plnoletosti, Jervas pred dverami do hrobky zaspí a pri prebúdzaní sa mu zazdá, že z nej počuje hlasy a vidí náhle zhasnuté svetlo sviečky. Vráti sa domov a tam v práchnivejúcej truhlici v podkroví nachádza kľúč do hrobky. Ešte v ten deň vstupuje do hrobky, ktorá je mu podivne známa; nachádza v nej rakvu so svojim menom a v náhlom popude sa do nej uloží.
Začne v truhle spávať každú noc, pričom sa začína jeho osobnosť podivuhodne meniť: jeho reč nadobudla archaický charakter, z pôvodne samotárskeho a utiahnutého mládenca sa stáva sveták a objaví sa uňho panický strach z búrky. Jervasovi rodičia, znepokojení týmito zmenami, dali syna sledovať. Jervas neskôr s úžasom zisťuje, že jeho vstupy a výstupy z hrobky sú akýmsi tajomným spôsobom skryté pred očami sliedičov, ktorí ho vidia len sedieť pred kryptou a zízať na zamknuté dvere.
Jedného dňa sa Jervas vyberie k hrobke v deň, ktorý hrozí búrkou, a to i napriek akémusi vnútornému varovaniu. Keď podvečer dorazí k zrúcaninám sídla Hydeov, náhle ho vidí v jeho pôvodnej, nedotknutej kráse. Práve sa v ňom koná veľká zábava, do ktorej sa Jervas okamžite zapojí.
Náhle do sídla udrie blesk a vypukne obrovský požiar. Jervasa opanuje paralyzujúci strach, že v dome zhorí na popol a nikdy nebude môcť spočinúť v hrobke Hydeov.
Keď sa preberie z tranzu, zistí, že ho pevne držia dvaja muži, s ktorými je i jeho otec. V zrúcaninách sa zároveň objaví malá starobylá truhlička, ktorú odkryl úder blesku. V nej sa okrem dokumentov našla i porcelánová podobizeň muža s iniciálami JH, ktorá sa nápadne podobá na Jervasa.
Následné Jervasove rozprávanie o návštevách v krypte ho dostalo do ústavu pre duševne chorých. Všetci očití svedkovia totiž tvrdili, že do hrobky nikdy nevstúpil, že noci trávil pre jej vchodom a že na zámky nikto viac ako 50 rokov nesiahol.
Jediný, kto mu ešte veril, bol jeho prostoduchý sluha Hiram. Ten na Jervasovu žiadosť nakoniec prestrihol reťaze a vstúpil do hrobky. Tam skutočne našiel truhlu so zašlou platničkou, na ktorej bolo vyryté meno Jervas.
Poviedka končí Jervasovým tvrdením, že mu bolo sľúbené, že v Hrobke po smrti spočinie.
Rozbor
[upraviť | upraviť zdroj]Už v tejto prvotine sa objavujú tézy, ktoré sa tiahnu celým Lovecraftovým dielom: že svet okolo nás vnímame veľmi nedokonale a že medzi nami existujú citlivé osoby (často považované za šialencov a zatvárané do ústavov), ktoré vidia, počujú i vnímajú ten skutočný svet, ktorý je pre väčšinu skrytý. Tento svet je však nebezpečný a desivý a stretnutie s ním má za následok často šialenstvo a smrť.
Ďalšie spracovania
[upraviť | upraviť zdroj]- Existuje niekoľko verzií komiksu na motívy tejto poviedky, vrátane The Worlds of H.P. Lovecraft: The Tomb (1992, 1997).[1]
- HP Lovecraft's The Tomb – film z roku 2007 vydaný na DVD, napriek svojmu názvu bez vzťahu k samotnej poviedke. Film má motív podobný hororovej sérii Saw.
- Skupina The Darkest of the Hillside Thickets odvodzuje svoje meno z frázy v tejto poviedke
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ STEVE, Jones, Octavio Cariello H.P. Lovecraft: The Tomb #1 of 1. [s.l.] : Caliber Comics, 1997. Dostupné online. S. 36.
Zdroje
[upraviť | upraviť zdroj]- LOVECRAFT, Howard P.. Dagon and Other Macabre Tales. Ed. S. T. Joshi (ed.). Sauk City, WI : Arkham House, 1922, 1986. (9. korigované vydanie.) ISBN 0-87054-039-4. Kapitola The Tomb.
- LOVECRAFT, Howard Phillips. Hrobka. Praha : nakladatelství Plus, 2010. ISBN 978-80-259-0051-2. Kapitola Hrobka, s. 7-20. (česky)
- Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku The Tomb (short story) na anglickej Wikipédii.
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]- Wikizdroje ponúkajú pôvodné diela od alebo o The Tomb
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému The Tomb
Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]- Kompletná poviedka v The H. P. Lovecraft Archive (anglicky)