Vavrinec Rímsky
Svätý Vavrinec Rímsky (lat. Laurentius; * ? – † 10. august 258, Rím) bol jeden zo siedmich diakonov, ktorí boli umučení počas prenasledovania kresťanov rímskym cisárom Valeriánom v roku 258.
Svätý Vavrinec je patrón knihovníkov a archivárov, vzývaný proti ohňu a moru.
Životopis
[upraviť | upraviť zdroj]Vavrinec sa narodil okolo r. 230 v Španielsku. Ako mladík prišiel do Ríma a tam bol vychovaný. Dňa 30. augusta 257 na Petrov trón nastúpil kňaz, pôvodom Aténčan, známy pod menom sv. Sixtus II. Vavrinec sa stal jeho najobľúbenejším žiakom v Ríme, neskôr diakonom a archidiakonom. Roku 258 nášho letopočtu tohto mladého človeka nevšednej krásy a urodzeného pôvodu poveril pápež Sixtus II. zodpovednosťou za cirkevné vatikánske klenoty vrátane vzácnych kníh. Vavrinec bol prvý zo siedmich rímskych diakonov, z ktorých každý mal na starosti jednu štvrť mesta a ako taký sa spolu s pápežom staral o štyridsaťtisíc kresťanov, ktorí boli v polovici 3. storočia v Ríme za panovania cisára Valeriána. V tom čase bolo právne postavenie cirkvi veľmi slabé, zato majetku mali dosť. Vlastnili kostoly, domy, pozemky. Cisár Valeriána chcel vykoreniť cirkev a získať cirkevné poklady. Predvolal si na výsluch pápeža Sixta. Keďže ten nechcel spolupracovať, cisár ho nechal sťať a Vavrinca uväznil a mučil. Vo väzení pokrstil mnohých pohanov, medzi nimi aj Luculla, ktorému vrátil zrak. Istý Hippolitus bol svedkom zázračného uzdravenia a s celou rodinou sa stal kresťanom. Žiadal, aby Vavrinca prepustili a ten dostal tri dni, aby priniesol všetky cennosti do obecného mestského eráru. Mladý ochranca toto odmietol, majetok rozdal chudobným a chorým, ktorých predviedol pred cisára ako cirkevné bohatstvo. Cisár ho dal bičovať, trhať mu kožu železnými hrebeňmi. Napokon nechali priniesť železnú posteľ a rozžeravili ju. Aj pri tomto opekaní zaživa prosil cisára, aby ho obrátil na druhý bok, keďže tento má už spálený. Zomrel 10. augusta 258.
Vavrinca pochovali na Tiburtine neďaleko Campa Verana. Nad jeho hrobom postavili baziliku S. Lorenzo fuori le mura, ktorá podnes patrí k siedmim hlavným kostolom v Ríme.
Ako relikvia sa v kostole uchováva i rošt, na ktorom ho umučili. A mnoho ďalších častí kostí uložených v relikviaroch po celom Taliansku.
Literatúra
[upraviť | upraviť zdroj]- "Vavrinec, archidiakon a mučeník : 10. august." In: Antonín Čížek: Synaxár : Životy svätých. Prešov : Spolok biskupa Petra Pavla Gojdiča, 1998, s. 309-310. ISBN 80-967341-1-3
- "Dňa 10. augusta : Svätý mučeník a arcidiakon Laurentij." In: Andrej Josafát Gregor Truch: Život svätých : Duchovné čítanie pre slovenských gréckokatolíckych veriacich na každý deň kalendárneho roka. Preklad a úprava: Michal Čarný. Prešov : Vydavateľstvo Michala Vaška, 2003, s. 419-420. ISBN 80-7165-381-0
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Vavrinec Rímsky