Veselá vdova
Veselá vdova (Die lustige Witwe) je opereta v troch dejstvách, ktorú zložil Franz Lehár a stala sa jeho najslávnejším a dodnes najviac hraným dielom. Kladie obrovský dôraz na ľudské vášne a Lehár v ňom prvýkrát naplno rozvinul svoje schopnosti v ich hudobnom vyjadrovaní, ako aj v inštrumentácii.
Premiéra sa konala 30. decembra 1905, v divadle Theater an der Wien, Viedeň. Libreto v nemeckom jazyku napísali Victor Léon a Leo Stein. Libreto pochádza z nemeckého originálu "Atašé" od Henriho Meilhaca (ktorý sa preslávil ako Offenbachov libretista). Leo Stein a Victor León libreto prerobili a ponúkli R. Heubergerovi. Neboli však spokojní s jeho hudbou, tak ho ponúkli Lehárovi. Ani Lehárova hudba ich príliš nenadchla a rovnako ani riaditeľa v Theater an der Wien, Viliama Karczaga. Ten neveril, že opereta sa dlho udrží na programe a preto povolil len málo dní pre skúšky. Herci divadla sa postavili na stranu Lehára a boli ochotní skúšať aj cez noc. Tak sa podarilo operetu do premiéry dobre naštudovať. Ako prvý spoznal kvalitu diela Ludwig Karpath.
Premiéra sa nejavila ako prevratný úspech. Nálady obecenstva sa však čoskoro zmenili a opereta dosiahla takmer 20000 predstavení len počas nesledujúcich 5 rokov.
Predstavenia boli zo začiatku poznačené protestami černohorcov proti svojmu "zosmiešňovaniu" v operete. Miništátik, ktorý sa v pôvodnom diele Meilhaca volal "Marsovia" bol totiž premenovaný na "Pontevedro" (Podľa podobnosti s "Montenegro", t. j. Čierna Hora). Takisto mená postáv aj hudba miestami poukazuje na súvislosť s Čiernou Horou. Napriek tomu si opereta prebojovala cestu k srdciam publika. Po dvoch mesiacoch mala premiéru v Hamburgu a odtiaľ vyštartovala na svoj úspech do celého sveta.
Hlavné postavy
[upraviť | upraviť zdroj]| Rola | Hlasový rozsah | Meno herca počas premiéry, 30. Decembra 1905 (Dirigent: Franz Lehár ) |
|---|---|---|
| Hanna Glawari, Veselá vdova | soprán | Mizzi Günther |
| Gróf Danilo Danilovitsch, Prvý sekretár veľvyslanectva a bývalý milenec Hanny |
tenor alebo lyrický barytón | Louis Treumann |
| Barón Mirko Zeta, veľvyslenec | baritón | Siegmund Natzler |
| Valencienne, barónka, manželka baróna Zetu | soprán | Annie Wünsch |
| Kamill, Gróft de Rosillon, Francúzsky atašé barónkin obdivovateľ |
tenor | Karl Meister |
| Njeguš, sekretár veľvyslanectva | hlavne činoherná rola | Oskar Sachs |
| Kromow, člen vojenskej rady Pontevedry | barytón | Heinrich Pirl |
| Bogdanovič, Vojenský atašé Pontevedry | barytón | Fritz Albin |
| Sylvia, Bogdanovičova žena | soprán | Bertha Ziegler |
| Raoul de St Brioche, Francúzsky diplomat | barytón | Carlo Böhm |
| Vicomte Cascada, diplomat | barytón | Leo von Keller |
| Olga, Kromowova manželka | mezzosoprán |
Obsah
[upraviť | upraviť zdroj]
Upozornenie. Článok alebo jeho časť prezrádza zápletku, pointu alebo rozuzlenie diela!Prvé dejstvo
[upraviť | upraviť zdroj]Veľvyslanec Mirko Zeta z malého kniežatstva, Pontevedra, dostane pokyny od vlády, že musí zariadiť aby sa bohatá vdova Hana Glavari vydala za občana Pontevedra. Peniaze by tak ostali v krajine. Touto úlohou poverí aristokrata Danilo Daniloviča, netušiac, že toho viaže k Hane stará láska. Danilo sa však cíti urazený kvôli minulosti a navyše nechce, aby bol považovaný za lovca majetku, preto sa na začiatok uspokojí s tým, že od Hany odháňa ženíchov.
Druhé dejstvo
[upraviť | upraviť zdroj]Hana usporiada vo svojom Parížskom zámku večierok. Miluje Danila, ten sa však snaží ukrývať svoju lásku. Súčasne sa odvíja príbeh lásky medzi veľvyslancovou ženou Valenciou a Kamilom Rosilionom, ktorí sa utiahnu do záhradného pavilónu. Aby ich veľvyslanec neodhalil, v poslednej chvíli sa Valencia v Pavilóne vymení s Hanou. Danilo uverí, že v Pavilóne flirtovala Hana, cíti sa dotknutý, a preto radšej z večierka odíde.
Tretie dejstvo
[upraviť | upraviť zdroj]Danilo chce ísť zapiť žiaľ do parížskeho kabaretu Maxim, ale kabaret je zavretý. Hana vediac, pozvala parížske tanečnice do svojho domu. Danilo sa vracia na večierok, kde mu Hana vysvetlí, čo sa skutočne udialo v tom pavilóne. Súčasne povie, že podľa závetu, keď sa vydá, tak svoje milióny stratí. Danilo má, na rozdiel od ostatných nápadníkov, o Hanu stále záujem a požiada ju o ruku. Hana ponuku prijme a dokončí myšlienku, že ona síce milióny stratí, ale len preto, že tie milióny budú prepísané na jej manžela.
Skladby
[upraviť | upraviť zdroj]Najznámejšie skladby sú vyznačené hrubým písmom.
- Verehrteste Damen und Herren - vstup
- So kommen Sie - duet (Valencienne, Cascada)
- Bitte, meine Herren - vstup Hany
- O Vaterland - vstup Danila
- Ja was – ein trautes Zimmerlein - duet (Valencienne, Kamill)
- pieseň o Vilji - (Hana)
- Heia, Mädel, aufgeschaut - Dummer, dummer Reitersmann - duet(Hanna, Danilo)
- Ja, das Studium der Weiber ist schwer (Štúdium vlastností našich žien) - septet (Danilo, Zeta, St. Brioch, Cascada, Kromow, Bogdanvič, Njeguš)
- Wie eine Rosenknospe - Sieh, dort das kleinen Pavillon - duet (Valencienne, Kamill)
- Ja, wir sind es, die Grisetten - chanson
- Lippen schweigen - duet (Hanna, Danilo)
Opereta obsahuje aj finále každého z dejstiev, intermezzo a tanečnú scénu v 3. dejstve