Clase 9 Simeóna

Descargar como pdf o txt
Descargar como pdf o txt
Está en la página 1de 4

INSTITUTO DE FORMACIÓN DOCENTE “GRAL.E.

AQUINO”
Ciudad de Gral. Elizardo Aquino – Dpto. San Pedro
Calle Curupayty e/ 24 de Mayo y 25 de Octubre
Ifd Aquino Mec [email protected] 0418 – 215399
Visión: Ciudadanos reflexivos, críticos y generadores de cambio en el contexto donde se desenvuelven.
COORDINACION DEL PROFESORADO DE FORMACION DOCENTE INICIAL
PROFESORADO DE E.E.B. para el 1º y 2º Ciclos. “La Nueva Formación Docente” CURSILLO DE
INGRESO – COHORTE 2.024 – 2.026

Módulo: Comprensión lectora en lenguas oficiales (Guaraní)


Catedrática: Lic. Gloris Lorenza Galeano Navarro
Katupyryrã: Ohesa’ŷijo opaichagua moñe’ěrã guaraní ha guaraníme jaguerekóva Paraguáipe
ohechakuaakuévo ko’ã mba’e:
Ejesareko porã emoñe’ẽ jave ko moñe’ẽrã, ejapo haḡua chugui upéi
tembiapoeta.
Simeóna

Eguapymína che ykére tamombe’u ndéve ko che rekove: Chéko heta mba’e areko ha’eva’erãhína.
Ambotyramoite jave katórse áño mamíta chemomendami peteĩ karia’y de tréinta áñore. Chéningo ndaikuaái
mba’épa he’ise la ñemenda ha ajapómanteningo la che sy he’íva chéve. Simeóna, pe karai’ýko ipláta
heta, ndeguerekoporãtako. Ko’ẽrõitéko che amanova’erã ha reikotevẽta peteĩ arriéro neamparava’erã che
memby.

Oikopa rire la fárra roho peteĩ ogaguasúpe, Villarríkape. Ha’ekatu cheretũséntevoi. Che katu akyhyje
chugui ha añemoĩ adipara okupe gotyo. Opuka puku cherehe ha chemuña ápe ha pépe. Che, che sái che
pópe ha che sapatu un lado ajere pe póso rehe. Oiméningo la kuátro de la mañana rupira’e pe che
kane’õvu rire ajeity pe kapi’ipépe ha apyta ake. Upéi apáy peteĩ tupa potĩ porãme añandúgui tuguy osyry
che retymáre.

Nuéve mése rire katu ambotororemahína mitã kyhápe. Peteĩ pyharépe hasẽva hasẽva ko inosénte sin parar.
La che ména katu de dónde. Che añemoĩ ajahe’o avei ko che memby porãite ndive. Ajopýanganingo
hatã pe ijapysami che pyti’áre ha okirirĩ. Oreko’ẽ oñondivemi upépe che kambire ijurúpe. Upe árape
ndajatapýi.

Chekueráigui chugui aju Paraguaýpe. Ko’ápe ajejuhu peteĩ kamba jukýre. Iguénoko chendive. Itrabajador
ha ikuñaséro, ha la pavaláta výresa henondépe. Chememby chugui jaguáicha ha oremboriahuve anguja
tupãógui. Upéi katu Ñandejára oity ko’ẽre aguejýma katu rrío kótape aipokyty hagua ao ky’a ahéno
amongaru hagua che membykuérape. Ha’ekatu oiméne iko’ẽra’e Ña Margo pupilakuéra ndive. Embohasa
chéve pe kalavasíta rogue che memby ha pe che náko oĩva rrádio atukupépe. Reho mboyve emoĩ hatãmie
chéve pe novéla amokã aja che resay.

Pyharekue chekeraguata ha añe’ẽreipa. Mba’e rejapo ko árape Simeóna?. Ajapo kosído mitãnguérape guarã.
Ajohéi Ña Sartu ao ky’a. Akosina puchéro. Agueroja y, haimete amano cheahy’opa’ãgui peteĩ so’o pedásope
ha Pelóncho cheipytyvõ oitývo pe ipokuetuja che lómore. Peloncho?. Ha’éma ndéve anive hagua reñe’ẽti
hendive. Péaningo ojegusta nderehe hína ndesinverguénsa reikóva.
Ha’éichava iselóso ndaipóri ko múndope. Máva piko omañavéta ko so’okangue montón rehe? Oiva’erã
piko la cherayhúva gueteri ko yvy ape ári?.

Che membykueramimi ojeheka cheipytyvõ hagua Ikunu’ũnguéramante chemombarete aguerotyryry hagua


ko che rekovemi che lómore Ñandejára he’i peve vásta. Kuimba’égui ndaikuaasevéima mba’eve. Simeóna,
ko’ẽrõitéko che amanova’erã ha reikotevẽta peteĩ arriéro neamparava’erã che memby. Tuicha rejavy mamíta.
Anive chembotavýtei.

Nelson Aguilera rembiapokue.


Emoñe’ẽ porãke ã porandukuéra, ehesa’yijo opa mbohovái oñeme’ẽva ndéve ha emongora upe
tai oguerekóva ñembohovái hekoitépe. Peteĩ tai añónte oguereko mbohovái hekopete.
1. Ã ñembohovái apytégui piko máva hína moñe’ẽrã rehe oñe’ẽva.
a. Kuña ñemomba’e’ỹ sociedápe
ã. Jepy’apy sy imembýre
ch. Kuña rembiasa hekove pukukuépe
e. Kuña ñemomba’e sociedápe
2. Haihára piko mba’e omoguahesẽ upe omoñe’ẽvape
a. Ombovy’a haçua omoñe’ẽva upe tema rehe
ã. Oipota omoñe’ẽva ombyasy upe tema rehe
ch. Ojapo peteĩ denuncia omoñe’ẽvape upe tema rehe
e. Omomaranduse omoñe’ẽvape upe tema rehe

3. Simeóna heta mba’e ohasa ára ha ára. Mávapa omoirũ chupe hekove jehasápe.
a. Isy
ã. Imembykuéra
ch. Iména
e. Pelóncho

4. Simeóna ndojehayhúi ijupe ojekuaa ã ñe’ẽjoaju rupive.


a. Omenda peteĩ karia’y ohayhu’ỹvape
ã. Imemby heta upe kamba jukúgui
ch. He’ihaguépe maavéa omañave’ỹta hese
e. Ojahe’ógui imemby ndive

5. Moñe’ẽrãme ningo heta apañuái jahechakuaa. Mávapa hína upéva.


a. Peteĩ apañuái op árape oikóva kuña rehe sociedápe
ã. Peteĩ apañuái kuña Paraguaypeguánte ohasáva
ch. Peteĩ apañuái ymavénte ojehecháva ohasaha kuña sociedápe
e. Peteĩ apañuái oñembotapykuéma ñande sociedápe ko’aga rupi

6. Oipy’apýva Simeóna sýpe ningo…


a. Omanotamaha ha’e
ã. Imemby oikuaa’ỹva ñemendágui
ch. Ijahy’opa’ãgui so’o pedásope
e. Imemby opytaramo ha’eño ko arapýre

7. Ko moñe’ẽẽrã ningo…
a. Mombe’urã
ã. Morangu
ch. Mombe’upyrusu
e. Mombe’ugua’u

8. ¿Mávapa ã serie apytépe ha’e hína tenda oikohague moñe’ẽrã?


a. Tupão - rrádio atukupépe
ã. Villarríka - Paraguaýpe
ch. Ñ a Margo rógape - ysyry rembe’ýre
e. Peloncho rógape – póso jerére

9. Mávapa ã serie apytépe omombe’u mba’eichaitépa hína Simeóna.


a. Iplatapota –iñembotavy – ikyre’ỹ
ã. Itie’ỹ – hesangy – imbarete
ch. Iñeha’ã– noñemomba’éi – imembyrayhu
e. Iñe’ẽrei – ipy’aguasu - imara’ỹ
10. … Oity pe ipokuetuja che lómore, oipuru ñe’ẽtemaindu
a. Ñ ehendúva
ã. Ipireandúva
ch. Ñehetũva
e. Jehecháva

11. Mba’e trámapa ojehechakuaa moñe’ẽrãme.


a. Descriptiva - narrativa
ã. Explicativa - descriptiva
ch. Narrativa - dialogada
e. Dialogada - descriptiva
12. Ko techapyrãme “Chéko heta mba’e areko ha’eva’erãhína…. Ambotyramoite jave katórse áño
mamíta chemomendami….” Ojehechakuaa.
a. Oñemombe’ u ava mbohapyhápe ha ha’evoi ohecha mba’épa he’i ha ojapo umi avakuéra.
ã. Oñemombe’u ava peteĩháme, oikuaágui avakuéra ojapóva ha avei hemimo’ã
ch. Oñemombe’u ava mbohapyhápe, oikuaágui avakuéra ojapóva ha hemimo’ã avei
e. Oñemombe’u ava mokõiháme ohechágui mba’épa ojapo umi avakuéra
13. Máva ã avakuéra apytépe jehechakuaa ojoavyha Simeóna rekovégui.
a. Iména ypy
ã. Imembykuéra
ch. Isy
e. Pelóncho

14. Ko techapyrãme “Ajopyanganingo hatã pe ijapysami che pyti’áre ha okirirĩ” oipuru


a. Ñe’ẽmbotuicháva
ã. Ñe’ẽtemiandukõi
ch. Tekome’ẽva
e. Ñe’ẽhekopegua’ỹva

15. “Nueve mese rire ambotororémahína mitã kyhápe” ojehai


a. Joparápe
ã. Guaranietépe
ch. Jopara ha jehe’ápe
e. Jehe’ápe

16. “…reikotevẽta peteĩ arriéro neamparava’erã che memby” ojehai


a. Jopara ha jehe’ápe
ã. Jehe’ápe
ch. Joparápe
e. Guaranietépe

17. ¿Mba’e relación léxicapa oĩ ko’ã ñe’ẽme ojejuhúva moñe’ẽrãme?


“… apyta ake . Upéi apáy tupa potĩme”
a. Deixis
ã. Ñe’ẽhe’isejojáva
ch. Pronominalización
e. Ñe’ẽhe’iseavýva

18.Mba’e relación léxicapa oĩ Ko’ã techapyrãme


“mitã- inosénte / kuimba’e - arriéro”
a. Elipsis
ã Deixis
ch.Ñe’ẽmyengovia
e. Terarangue
19.Mba’erelación léxicapa oĩ ko techapyrãme
“… Ko’ápe ejejuhu peteĩ kamba jukýre… Che memby chugui jaguáicha… Ha’ekatu oiméne iko’ẽ
a. Terarangue
ã. Elipsis
ch. Deixis
e. Ñe’ẽmyengovia
20. Mba’erelación léxicapa oĩ ko techapyrãme
…“adipara okupe gotyo. ? Opuka puku cherehe” / Chemembykueramimi ojeheka cheiptyvõ hagua ?
Ikunu’ũmante chemombarete
a. Terarangue
ã. Elipsis
ch. Deixis
e. Ñe’ẽmyengovia

21. Mba’eichagua referénciapa ojepuru ko techapyrãme


…“karia’y de treinta áñore … akyhyje chugui”
a. Referencia endofórica
ã. Referencia catafórica
ch. Referencia exofórica
e. Referencia anafórica

22. Mba’eichagua referénciapa ojepuru ko techapyrãme


…“oiméne iko’ẽ Ñ a Margo pupilakuéra ndive”
a. Referencia catafórica
ã. Referencia endofórica
ch Referencia exofórica
e. Referencia anafórica

23 …“chemuña ápe ha pépe” oipuru deixis


a. Sustituto de
lugar
ã Sustituto
ch. Determinante
e. Sustituto de tiempo

24. “…Upéi apáy tupa potĩ porãme…” ko ñe’ẽjoaju oipuru


a. Sustituto
ã. Determinante
ch. Sustituto de tiempo
e. Sustituto de lugar

25. … “pe chekane’õvu rire” ha’ehína deixis.


a. Sustituto de tiempo
ã. Sustituto de lugar
ch Sustituto
e. Determinante

También podría gustarte