Annie Ernauxová
| Annie Ernauxová | |
| francúzska spisovateľka | |
.jpg) | |
| Narodenie | 1. september 1940 (84 rokov) Lillebonne, Normandia, Francúzsko |
|---|---|
| Alma mater | Université de Rouen-Normandie Université de Bordeaux |
| Odkazy | |
| Webstránka | annie-ernaux.org |
| Commons |  Annie Ernauxová |
Annie Ernauxová[1][2] (franc. Annie Ernaux; * 1. september 1940, Lillebonne, Francúzsko)[3] je francúzska spisovateľka. Známa je svojimi autobiografickými knihami, ktorých vydala dve desiatky.[4]
Životopis
[upraviť | upraviť zdroj]Narodila sa v obci Lillebonne v Hornej Normandii.[3] Jej rodičia vlastnili kaviareň spojenú s obchodom s potravinami.[5] Vyrastala v mestečku Yvetot.[6] V roku 1958 vo veku 18 rokov odišla z domu na leto, aby pracovala v detskom prázdninovom tábore. Stretla sa tam po prvý raz bližšie s rovesníkmi a prežila svoju prvú sexuálnu skúsenosť. Na základe nej neskôr napísala román Mémoire de fille.[7] Učiteľstvo a modernú literatúru študovala na univerzitách v Rouene a Bordeaux, získala titul (agrégée) oprávňujúci vyučovať francúzsku literatúru na univerzite.[5] Svoj prvý román vydala v roku 1974.[4] V tom čase pracovala ako stredoškolská učiteľka a mala dve deti.[8] Román mal názov Les Armoires vides (Prázdne skrine) a tematizoval detstvo príslušníčky robotníckej triedy a nelegálny potrat, ktorý podstúpila.[5] V roku 1977 sa s rodinou presťahovala do Cergy, mesta v parížskom regióne.[7] V období 1977 až 2000 pracovala a učila na Centre national d’enseignement à distance (CNED).[6] Na začiatku 80. rokov sa rozviedla a v roku 2000 odišla z učiteľského postu, aby sa naplno venovala písaniu.[8] Bývať zostala v Cergy.[7]
Tvorba
[upraviť | upraviť zdroj]Debut Les armoires vide bol publikovaný v roku 1974, v angličtine pod názvom Cleaned Out v roku 1990.[6] Píše o témach, ktorým sa francúzski autori a autorky „skôr vyhýbali“.[5] Predseda komisie pre Nobelove ceny za literatúru Anders Olsson povedal, že Ernauxová samu seba nevníma ako autorku beletrie, ale opisuje sa ako „etnologička seba samej“.[4] Podľa Denisy Ballovej „Jej písanie [...] balansuje medzi literatúrou, sociológiou a históriou.“[5] V roku 2008 vydala knihu Les Années, ktorej anglický preklad bol neskôr nominovaný na Bookerovu cenu.[5] Svoj zatiaľ posledný román Jeune homme vydala v roku 2022.[5]
Vydavateľ Jacques Testard ju považuje za veľmi dôležitú feministickú autorku, podľa neho bola Ernauxová ovplyvnená francúzskou autorkou Simone de Beauvoir, predchodcom bol aj Marcel Proust.[6]
Ernauxová bola tiež autorkou a režisérkou dokumentárneho filmu Les années Super-8.[9]
Romány
[upraviť | upraviť zdroj](výber)
- 1974 – Les Armoires vides (Prázdne skrine), debut
- 1997 – Je ne suis pas sortie de ma nuit (Zostávam v temnote)[5]
- 2008 – Les Années (Roky), kniha je považovaná za „ikonické dielo francúzskej memoárovej prózy“[10]
- 2016 – Mémoire de fille (Spomienky dievčaťa), o prvej noci s mužom
- 2022 – Jeune homme (Mladý muž)
V slovenskom preklade
[upraviť | upraviť zdroj]- knižné
- ERNAUX, Annie. Miesto medzi ľuďmi. Žena. Preklad Katarína Kenížová-Bednárová. 1. vyd. Bratislava : Causa editio, 1994. 134 s. ISBN 80-85533-08-1.
- ERNAUX, Annie. Roky. Preklad Mária Michalková Rovná. 1. vyd. V Bratislave : Inaque, 2021. 204 s. ISBN 978-80-8207-105-7.
Ocenenia
[upraviť | upraviť zdroj]- Román La Place (Miesto, 1983) bol ocenený v roku 1984 Prix Renaudot.
- Román Les Années získal v roku 2008 francúzske ceny Prix Marguerite Duras a Prix François-Mauriac a v roku 2019 sa anglický preklad dostal do výberu Bookerovej ceny.
- 6. októbra 2022 komisia oznámila, že Annie Ernauxová získala Nobelovu cenu za literatúru.[4] Získala ju za „odvahu a klinickú precíznosť, s ktorou odkrýva korene, odcudzenia a kolektívne ovplyvňovania osobnej pamäti“.[5] Stala sa prvou Francúzskou, ktorá získala Nobelovu cenu za literatúru.[8]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ francúzska literatúra. In: Encyclopaedia Beliana. 1. vyd. Bratislava : Encyklopedický ústav SAV; Veda, 2005. 698 s. ISBN 80-224-0847-6. Zväzok 4. (Eh – Gala), s. 558. ; Ernauxová, Annie. In: Encyclopaedia Beliana. 1. vyd. Bratislava : Encyklopedický ústav SAV; Veda, 2005. 698 s. ISBN 80-224-0847-6. Zväzok 4. (Eh – Gala), s. 152.
- ↑ VANTUCH, Anton, et al. Dejiny francúzskej literatúry. Vyd. 1. Bratislava : Causa editio, 1994. 451 s. (Litteraria.) ISBN 80-85533-14-6. S. 316 – 318.
- ↑ a b Annie Ernaux [online]. nobelprize.org, [cit. 2022-10-08]. Dostupné online.
- ↑ a b c d RTVS, ČTK. Nobelovu cenu za literatúru získala Annie Ernauxová [online]. Bratislava: Rozhlas a televízia Slovenska, 2022-10-06, [cit. 2022-10-08]. Dostupné online.
- ↑ a b c d e f g h i BALLOVÁ, Denisa. Kto je francúzska spisovateľka a nobelistka Annie Ernaux. Denník N (Bratislava: N Press), 2022-10-06. Dostupné online [cit. 2022-10-08]. ISSN 1339-844X.
- ↑ a b c d SHAFFI, Sarah. Annie Ernaux wins the 2022 Nobel prize in literature. The Guardian (Londýn: Guardian News and Media Limited), 2022-10-06. Dostupné online [cit. 2022-10-08]. ISSN 0261-3077.
- ↑ a b c Page Header [online]. annie-ernaux.org, [cit. 2022-10-08]. Dostupné online.
- ↑ a b c BUSHBY, Helen; YOUNGS, Ian. Annie Ernaux: 'Uncompromising' French author wins Nobel Literature Prize [online]. BBC, 2022-10-06, [cit. 2022-10-08]. Dostupné online.
- ↑ Annie Ernaux [online]. Internet Movie Database, [cit. 2022-10-08]. Dostupné online. (anglicky)
- ↑ O preklade knihy Roky nobelistky Annie Ernaux [online]. Bratislava: Rozhlas a televízia Slovenska, 2022-10-07, [cit. 2022-10-08]. Dostupné online.
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Annie Ernauxová
Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]- Oficiálna stránka
- Annie Ernaux v Internet Movie Database (po anglicky)
