Jon Fosse
| Jon Fosse | |
| Nórsky spisovateľ, dramatik a prekladateľ | |
 Nórsky spisovateľ | |
| Osobné informácie | |
|---|---|
| Rodné meno | Jon Olav Fosse |
| Narodenie | 29. september 1959 (65 rokov) |
| Haugesund, Nórsko | |
| Národnosť | nórska |
| Alma mater | Universitet i Bergen |
| Zamestnanie | spisovateľ, dramatik, básnik, esejista |
| Manželka | 1.Bjørg Sissel(1980-1992) 2.Grethe Fatima Syédová (1993-2009) 3. Anna Fosseová (2011) |
| Deti | 6 |
| Dielo | |
| Žánre | román, poviedka, báseň, esej, dráma, preklad |
| Obdobie | postmodernizmus a avantgarda |
| Debut | "Raudt, svart", román, 1983 |
| Významné práce | Trilogien, trojdielny román, 2014 |
| Významné ocenenia | Nobelova cena za literatúru 2023 |
| Ovplyvnený | |
| Odkazy | |
 | Jon Fosse (multimediálne súbory na commons) |
Jon Fosse, rodné meno Jon Olav Fosse (* 29. september 1959, Haugesund, Nórsko) je nórsky spisovateľ, dramatik a esejista, ktorý píše v jednom zo štyroch nórskych úradných spisovných jazykov nynorsk. Za rok 2023 sa stal nositeľom Nobelovej ceny za literatúru.
Život
[upraviť | upraviť zdroj]Jon Olav Fosse sa narodil v nórskej obci Haugesund a vyrastal na vidieku na farme starých rodičov neďaleko Strandebarm v rodine obchodného manažéra a ošetrovateľky. Svoje prvé básne a neskôr poémy začal písať vo veku dvanásť rokov. Na "Universitet i Bergen" (univerzita v Bergene) získal v roku 1987 diplom Master of Arts v porovnávacej literatúre. Počas štúdia pracoval v novinách "Gula Tidend" a tiež sa oženil s matkou svojho dieťaťa v roku 1980. V nasledujúcich desaťročiach sa oženil ešte dvakrát a stal sa otcom ďalších štyroch detí.[1] V súčasnosti je ženatý so slovenskou prekladateľkou nórskeho jazyka Annou Fosseovou, s ktorou má šiesteho potomka - dcéru[2]. Okrem Nobelovej ceny je nositeľom mnohých nórskych literárnych ocenení.
Dielo[1]
[upraviť | upraviť zdroj]Mladý spisovateľ Jon Fosse začal písať postmodernú prózu. Postupne si vypracoval vlastný štýl zachádzajúci do minimalizmu, podobne písal aj poéziu. Literárnu obec zaujal ...pre sugestívne, rytmizované vnútorné monológy na hranici uchopiteľnosti, ako aj pre výrazový a formálny minimalizmus, repetitívnosť[3].
Tvorba pred rokom 2000[4]
[upraviť | upraviť zdroj]V 80. rokoch 20. storočia, Jon Fosse publikoval svoje prvé romány, ktoré mu vyniesli popularitu. Jeho debut "Raudt, svart" (1983, slov. Červený, čierny) pojednával o téme samovraždy a román "Stengd gitar" (slov. Uzamknutá gitara 1985)[5] bol príbeh o matke, ktorá sa vymkla z domu, v ktorom zostalo jej dieťa. Spomenutými dielami sa neskôr stal Fosse slávnym. V roku 1986 tiež zverejnil svoju zbierku poézie "Engel med vatn i augene" (slov. Anjel s vodou v očiach). Svoju poéziu definuje ako nositeľku rytmu, ktorý je určovacím prvkom poetickosti v diele[6]. Fosseho poetické dielo z obdobia 1986 - 2013 pozostáva zo zbierok básní "Anjel s vodou v očiach" (1986),"Pohyby psa" (1990), "Pes a anjel" (1992), "Nové básne" (1997) , "Oko vo vetre" (2003), "Z kameňa na kameň" (2013)[7].
V roku 1989 vydal prvú zbierku esejí "Frå telling via showing til writing" (slov. Najprv telling, potom showing a napokon writing). Vyniesla mu miesto inštruktora písania na akadémii písania v Hordalande. Zároveň sa Fosse stal známym vo svojej domovine románom "Naustet" (1989, slov. Lodenica).
Dráma[4]
[upraviť | upraviť zdroj]V roku 1992 sa rozhodol pre písanie scenárov hier z ekonomických dôvodov, ktorá činnosť sa mu tak zapáčila, že ju považoval za najväčší objav svojej kariéry. Začal písať dialógy a následne celé hry. Prvou z týchto prác bola "Nokon kjem til å komme" (1996, slov. Niekto príde). Prvá jeho dráma inscenovaná na javisku v National Theater in Bergen v roku 1994 bola "Og aldri skal vi skiljast" (slov. A nikdy sa nerozlúčime). Nasledovali "Namnet" (slov. Meno 1995), "Natta syng sine songar" (slov. Noc spieva svoje piesne 1998). V roku 1999 adaptoval francúzsky režisér Claude Régy jeho hru "Nokon kjem til å komme" v Paríži, čo napomohlo prielomu Fosseho prác do európskeho a svetového divadla.
Po divadelných úspechoch sa Fosse sústredil na písanie dramatických diel. Počas milénia sa inscenovali jeho hry "Ein sommars dag" (1999; slov. Letný deň), "Dødsvariasjonar" (slov. Variácie smrti 2002), "Eg er vinden" (slov. Som vietor 2008). Väčšina hier, ktoré napísal Fosse, sa tematicky sústreďuje na individuálne príbehy typických nórskych postáv, ich súkromné problémy, medziľudské vzťahy, rodinné a partnerské konfliktné situácie, v ktorých je dôležitou zložkou psychológia postavy.
Próza po roku 2000[4]
[upraviť | upraviť zdroj]V 90. rokoch 20.storočia a v miléniu sa príležitostne publikovala jeho próza. Patrí k nej "Melankolia I" (1995) a "Melankolia II" (1996), ktorá je fiktívnym príbehom nórskeho maliara Larsa Herterviga z 19. storočia a jeho pádu do šialenstva. V roku 2000 napísal novely "Morgon og kveld" (slov. Ráno a večer), o mužovi, ktorý spomína na svojich rodičov a novelu "Det er Ales" (slov. To je Ales) s podobným rozprávaním ako v "Ráno a večer", v ktorej žena prežíva deň pred dvadsiatimi rokmi, keď jej manžel sadol na svoju loď a viac sa nevrátil.
Jon Fosse vytvoril rozsiahlejšiu trilógiu "Trilogien", ktorú dopísal v roku 2014, pozostávajúcu z dielov "Andvake" ("Bdenie", 2008), "Olavs Draumar" (slov. Sny Olavove, 2012) a "Kveldsvævd" (slov. Na sklonku dňa, 2014)[5] . Sága je príbehom dvojice Asleho a Alidy, smrti Asleho a ďalšieho Alidinho života. Za dielo bol ocenený v roku 2015 Nordic Council Literature Prize for the work[8].
Najrozsiahlejším dielom Fosseho tvorby je "Septology". Začal ho písať v roku 2012 a skončil siedmou časťou v roku 2021. Romány pojednávajú o živote maliara Asleho, ktorý práve konvertuje na katolicizmus a stretáva zrkadlový obraz svojho priateľa tiež maliara Asleho, ktorý zomiera na alkoholizmus.
Nedávne diela z 20. rokov 20. storočia "Slik var det", "Sterk vind", "I svarte skogen inne" sú dramatické opusy adaptované na scéne "Nórskeho divadla" v Oslo. V roku 2023 mu vyšiel príbeh o šoférovi blúdiacom v hlbokom lese, ktorý tam stretol neznámeho tvora. Fosse tiež preložil z nemčiny do nynorsk diela rakúskeho básnika Georga Trakla a "Desať elégií" tiež od Rakúšana Rainera Maria Rilkeho. Vytvoril aj literatúru pre deti, napríklad "Hardanger Zoo", 1993, Spelejenta (2009).
Slovenské vydania diel
[upraviť | upraviť zdroj]- Hry, Divadelný ústav, Bratislava[9]
- Sestra, kniha pre deti
- Básne 1986-2013, výber poézie
- Eseje, súbor esejí
- Trilógia, román, tri diely[10]
- Kant, filozofický príbeh pre deti[11]
- Lodenica, román
- Ráno a večer, román
Vybrané diela
[upraviť | upraviť zdroj]- "Raudt, svart", 1983, (1983, slov. Červený, čierny),román
- "Stengd gitar" 1985, (slov. Uzamknutá gitara), román
- "Engel med vatn i augene" 1986, (slov. Anjel s vodou v očiach), román
- "Frå telling via showing til writing" 1989, (slov. preklad: Najprv telling potom showing a napokon writing) (1989)[5]
- "Naustet" 1989, (slov. Lodenica) , román
- "Nokon kjem til å komme" 1996, (slov. Niekto príde), dráma
- "Og aldri skal vi skiljast" 1994, (slov. A nikdy sa nerozlúčime).dráma
- "Namnet" 1995, (slov. Meno), dráma
- "Natta syng sine songar" 1998, (slov. Noc spieva svoje piesne), dráma
- "Ein sommars dag" 1999, (slov. Letný deň), dráma
- "Dødsvariasjonar" 2002, (slov. Variácie na smrť), dráma [5]
- "Eg er vinden" 2008, (slov. Som vietor), dráma[5]
- "Slik var det" (slov. Tak to bolo), dráma
- "Sterk vind" (slov. Silný vietor), dráma
- "I svarte skogen inne" (slov. V čiernom lese vo vnútri), dráma
Cyklická próza
[upraviť | upraviť zdroj]- "Melankolia I" (1995) a "Melankolia II" (1996), dva diely
- "Trilogien", 3 diely, "Andvake", (Bdenie, 2007), "Kveldsvævd" (slov. Na sklonku dňa, 2014) a "Olavs Draumar" (slov. Sny Olavove, 2012) [12]
- "Septology", 7 dielov, 2012 - 2021, "Det andre namnet" I -II, (2019;Druhé meno), III - V "Eg er ein annan" (2020; Som niekto iný), VI - VII "Eit nytt namn" (2021; Nové meno).
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ a b ZELAZKO, Alicija. Jon Fosse - Norwegian author [online]. Encyclopaedia Britannica, [cit. 2024-02-15]. Dostupné online.
- ↑ ČOBEJOVÁ, Eva. Nobelista Jon Fosse: Chcel sa učiť slovenčinu, v Hainburgu ho vídavajú v kostole a píše krásne knihy [online]. postoj.sk, 2023-11-19, [cit. 2024-02-13]. Dostupné online.
- ↑ ZUMRÍK, Miroslav. Jon Fosse: Vyslovovať nevysloviteľné [online]. litcentrum.sk, 2023-11-15, [cit. 2024-02-19]. Dostupné online.
- ↑ a b c Biobiblio [online]. nobelprize.org, [cit. 2024-02-24]. Dostupné online.
- ↑ a b c d e FOSSE, Anna. Na stope strateného zmyslu. Prozaická tvorba Jona Fosseho. 1. vyd. Levoča : Modrý Peter, 2014. ISBN 978-80-89545-33-9. S. 167-174.
- ↑ BELÁKOVÁ, Beata. Píše za mňa jazyk (rozhovor s nórskym autorom Jonom Fossem) [online]. litcentrum.sk, 2015-05-15, [cit. 2024-02-16]. Dostupné online.
- ↑ FOSSE, Jon. Básne. 1. vyd. Levoča : Modrý Peter, 2018. Preklad Anny Fosse z nórčiny. ISBN 978-80-89545-65-0. S. 91.
- ↑ ZUMRÍK, Miroslav. Trilogia - Jon Fosse [online]. Slovenské literárne centrum, 2015-06-12, [cit. 2024-02-18]. Dostupné online.
- ↑ Hry [online]. theatre.sk - Divadelný ústav, [cit. 2004-02-16]. Dostupné online.
- ↑ Jon Fosse: Trilógia [online]. Modrý Peter, medziknihami.sk, [cit. 2024-02-16]. Dostupné online.
- ↑ FARKAŠOVÁ, Etela. Kant - recenzia [online]. Slovenské literárne centrum, 2016-12-13, [cit. 2024-02-18]. Dostupné online.
- ↑ FOSSE, Jon. Trilógia. 1. vyd. Levoča : Modrý Peter, 2014. ISBN 978-80-89545-33-9. S. 174.
Bibliografia
[upraviť | upraviť zdroj]- Básne, autor:Jon Fosse, vydavateľ Modrý Peter, rok vydania 2018, Levoča, ISBN 978-80-89545-65-0, str.91, slovenský jazyk
- Trilógia, autor: Jon Fosse, vydavateľ Modrý Peter, rok vydania 2014, Levoča, ISBN 978-80-89545-33-9, str. 174, slovenský jazyk
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Jon Fosse
Zdroj
[upraviť | upraviť zdroj]Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Jon Fosse na anglickej Wikipédii.