Európska investičná banka
| Európska investičná banka | |
 | |
| Právna forma | vlastná právna forma |
|---|---|
| Odvetvie | Medzinárodná finančná inštitúcia |
| Založená | 1958 |
| Sídlo | Kirchberg, Luxemburg, Luxembursko |
| Vedenie | Werner Hoyer Prezident |
| Zamestnancov | 3200 |
| Web | www.eib.org |
Európska investičná banka (EIB) bola zriadená v roku 1958 na základe Rímskej zmluvy. Jej úlohou je požičiavať peniaze na projekty európskeho záujmu (ako železničné a cestné spojenia, letiská, alebo programy na ochranu životného prostredia), najmä v menej bohatých regiónoch, kandidátskych krajinách a rozvojovom svete. Malým podnikom poskytuje aj úvery na investície.
1. januára 2012 sa prezidentom EIB stal Werner Hoyer z Nemecka vystriedajúc tak Philippa Maystadta z Belgicka, ktorý tento post zastával predchádzajúcich 12 rokov.
Činnosť EIB
[upraviť | upraviť zdroj]EIB je nezisková organizácia a nezískava žiadne peniaze zo sporiteľských, alebo bežných účtov. Nevyužíva ani prostriedky z rozpočtu EÚ. EIB je namiesto toho financovaná z výpožičiek na finančných trhoch a akcionármi banky - členskými štátmi EÚ. Tieto spoločne upisujú jej kapitál, pričom vklad každého štátu odráža jeho ekonomickú váhu v Únii. Krytie členskými štátmi poskytuje EIB najvyšší možný úverový rating (AAA) na peňažných trhoch, kde preto môže získať veľmi veľké sumy kapitálu za veľmi dobrých podmienok oproti iným trhovým subjektom. To zasa umožňuje, aby banka investovala do projektov verejného záujmu, ktoré by inak nezískali peniaze - alebo by si museli požičať omnoho drahšie.
Projekty, do ktorých banka investuje, sa starostlivo vyberajú podľa týchto kritérií:
- musia pomáhať dosahovať ciele EÚ, ktorými je napríklad vyššia konkurencieschopnosť európskych priemyselných odvetvía malyćh podnikov, vytvorenie transeurópskych sietí (doprava, telekomunikácie, energetika), podpora sektora informačných technológí, ochrana prírodného a mestského životného prostredia, zlepšovanie zdravotníckych a vzdelávacích služieb;
- prospech z nich musí smerovať predovšetkým do najzaostalejších regiónov;
- musia pomáhať prilákať ďalšie zdroje financovania.
EIB podporuje aj udržateľný rozvoj v štátoch stredomorskej, karibskej a tichomorskej oblasti, ako aj projekty v Latinskej Amerike a Ázii. EIB je väčšinovým akcionárom Európskeho investičného fondu, s ktorým tvorí skupinu EIB.
Organizácia práce EIB
[upraviť | upraviť zdroj]EIB je nezávislá inštitúcia. Robí vlastné rozhodnutia o prijímaných a poskytovaných úveroch výlučne na základe výhodnosti každého projektu a príležitostí dostupných na finančných trhoch. Každý rok predkladá správu o všetkých svojich činnostiach. EIB spolupracuje s inštitúciami EÚ. Jej zástupcovia sa napríklad môžu zúčastňovať vo výboroch Európskeho parlamentu a prezident EIB sa môže zúčastňovať na zasadaniach Rady. Rozhodnutia banky prijímajú tieto orgány:
- Rada guvernérov je zložená z ministrov (zvyčajne ministrov financií) všetkých členských štátov. Stanovuje všeobecnú úverovú politiku banky, schvaľuje výročnú správu, poveruje banku financovať projekty mimo EÚ a rozhoduje o zvyšovaní kapitálu.
- Predstavenstvo schavaľuje operácie poskytovania a prijímania úverov a zabezpečuje, aby EIB bola správne riadená. Je zložené z 26 riaditeľov vymenovaných členskými štátmi EÚ a jedného vymenovaného Európskou komisiou.
- Riadiaca rada predstavuje výkonný orgán banky na plný pracovný úväzok. Rieši každodenné záležitosti EIB a má deväť členov.
