Preskočiť na obsah

Grécki Slovania

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Grécki Slovania (gr. Σλάβοι της Ελλάδας - Slavi tis Elladas) sú Slovania obývajúci územie dnešného Grécka. Rozdeľujú sa na kresťanských Slovanov, pričom títo sami seba označujú ako Σλαβόφωνοι Έλληνες - Slavofoni Ellines (Slavofónni Gréci) a na moslimských, tzv. Pomákov, ktorí sa zvyknú identifikovať ako Turci. Z hľadiska koncentrácie obývajú severné Grécko, severné územie kraja Makedónia (kresťania) a Trácia (moslimovia).

V oficiálnych sčítaniach dnes kresťanskí Slovania nie sú uznaní ako menšina, pretože sami sa tradične považujú za Grékov (od 18. - 19. stor.), takže ich počet vyplýva z rôznych (aj gréckych) odhadov. Moslimskí Pomáci sa radia k tureckej menšine Grécka. Počet kresťanských Slovanov v Grécku je cez 100 000. Predpokladá sa, že približne 200 000 Grékov má aspoň jedného slovanského predka, pričom väčšina z nich už neovláda slovanský jazyk.

Dejiny

[upraviť | upraviť zdroj]

Slovania prišli do Grécka v druhej polovici 6. stor. po Kr. a usadili sa tu. Prenikli až na západný Peloponéz, no väčšina z nich bola z Grécka postupne odvedená zákrokmi byzantskej armády. Takéto opatrenia robili cisári Konstans II.., Justinián II., generál Staurakios a nakoniec cisár Nikeforos. Iná situácia však bola v Macedónii, kde ostali žiť v celej severnej časti regiónu, pričom Gréci sa udržali iba v južných oblastiach. Od 12. stor. Macedóniu ovládajú Srbi, no už v 14 stor. sa regiónu postupne zmocnili Turci. V osmanskom období sa macedónski Slovania hlásili k Bulharom a patrili pod bulharskú ortodoxnú cirkev. Miestni Slovania, ktorí sa cítili byť Grékmi bojovali spoločne s macedónskymi Grékmi v Grécko-bulharskej partizánskej vojne o Macedóniu. V roku 1919 bola už Macedónia ovládnutá Grékmi, no Gréci tu tvorili menšinu.

Slovanská komunita Makedónie po prvej svetovej vojne spočiatku mala štatút menšiny a mali aj vlastné školy, Gréci im povolili vydávať učebnice s názvom Abecedar [chýba zdroj]. V rokoch 1925 – 1927 sa však konala výmena obyvateľstva medzi Gréckom a Bulharskom a časť Slovanov Macedóniu opustila (cca 50 000) výmenou za etnických Grékov z Bulharska. Keďže Gréci pribudli aj v rámci výmeny obyvateľstva s Tureckom (1923), počet Grékov sa v Macedónií výrazne zvýšil. Približne 700 000 Maloázijských Grékov sa usadilo v Macedónií. V roku 1926 boli v Grécku v rámci cielenej helenizácie povinne všetky toponymá zmenené na grécke, v roku 1936 bol macedónsky (slovanský) jazyk metaxasovou vládou zakázaný zákonom, po páde metaxasovho režimu je slovanský jazyk opäť povolený a tak to platí dodnes. Slovania sú oficiálne označovaní ako "slavofónni Gréci", Pomáci ako Turci.

Navyše po druhej svetovej vojne sa Slovania v Grécku stali terčom gréckych antikomunistických politikov, ktorí po vojne vyháňali Slovanov do zahraničia (Bulharska, Juhoslávie, Austrálie a pod.), pretože tvorili značnú časť povstalcov. Po týchto zákrokoch tu ostalo iba malé slovanské etnikum. Rok 1951 bol posledný rok, v ktorom sa v sčítaní vôbec zisťoval materinský (teda aj slovanský) jazyk obyvateľstva. Vyše 40 000 osôb uviedlo slovanský materinský jazyk.

Dnes

[upraviť | upraviť zdroj]

Dnes, po spomínaných presídlovaniach ostali Slovania v severozápadnej Makedónií, v okolí miest Florina (slov. Lerin), Kastoria a Edessa (slov. Vodena), nakoľko odtiaľto bolo presídlených iba málo Slovanov a po roku 1923 sa tu usadil iba malý počet Pontských Grékov. Severná centrálna a severná východná Macedónia je už dnes obývaná predovšetkým Pontskými Grékmi. Materinský Slovanský jazyk dnes v Grécku uvádza približne 50 000 osôb a väčšina z nich žije práve v prefektúre Kastoria. Grécki Slovania sa sami nazývajú Gréci a sú bilingválni, veľa z nich sa však v poslednej dobe vysťahovalo do Solúna, kde sa zmiešanými manželstvami s Grékmi asimilujú.

Jazyk

[upraviť | upraviť zdroj]

Jazyk gréckych Slovanov (často vrátane gréckych Bulharov, menej často aj gréckych Pomákov) sa označuje najčastejšie ako egejská macedónčina; po grécky sa nazýva jednoducho slavika, (slovančina) alebo dopika (miestna), v miestnom slovanskom dialekte sa označuje, ako balgartski, alebo bulgratski ezik. Niektorí ho považujú za prechodný južnoslovanský jazyk medzi macedónčinou a bulharčinou, iní ho považujú len za súhrnné označenie pre macedónčinu, bulharčinu a pomáčtinu v Grécku. Aj keď už mnohí z mladšej generácie kresťanských Slovanov v ich pôvodných územiach slovansky nerozpráva, uchovali si v gréčtine silný južnoslovanský prízvuk. Moslimskí Pomáci si naopak adoptovali za materinský jazyk turečtinu, cítia sa byť Turkami, ovládajú však aj gréčtinu.

Kultúra

[upraviť | upraviť zdroj]

Kultúra gréckych Slovanov je rovnaká, ako aj severogrécka kultúra, typické ľudové tance sú Zaramo, Zaiko, Raiko, Pusteno či Paiduska. Ľudová hudba je hraná na trúbu, gajdy či klarinet v severogréckom štýle.

Významní Slovania a významné Slovanky z Grécka

[upraviť | upraviť zdroj]
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Grécki_Slovania&oldid=7218685“