Makedónia (moderné Grécko)

Vlajka Makedónie

Makedónia, gr. Μακεδονία, bulh. Егейска Македония (Egejska Makedonija), arumunsky Makedonia Gãrtseascã, je región a historické územie Grécka. Žije tu približne 2 700 000 obyvateľov, z toho 98% Grékov. Hlavné mesto je Solún. Nachádza sa tu pohorie Olymp a ostrovy Thasos a Ammuliani.

Makedónia je po Atike druhé najbojhatšie územie Grécka. Najdôležitejším prístavom je Solún, významný je aj prístav v meste Kavala. Letiská sú v Solúne, Kavale, Kozani a Kastorii. Mestá spája grécka diaľnica, Egnatia Odos, pomenovaná po starovekej rímskej ceste Via Egnatia. Pestuje sa tu veľa plodín, hlavne hrozno, z ktorého sa vyrábajú rôzne druhy gréckeho vína. Najväčšie rieky sú Aliakmonas, Axios (bulh. Vardar) a Strymonas (bulh. Struma). Najvýznamnejšie dovolenkové destinácie sú Chalkidiki, Imathia, Pieria a ostrov Thasos.

Dejiny

Alexander a jeho kôň Bukefalos na mozaike v Pompejách (Národné archeologické múzeum v Neapole)

Panoráma mesta Kastoria

• Hlavný článok: Macedónia (historické územie)

Prvé doklady o gréckom osídlení nachádzame v Makedónii už v 14. storočí pred Kr. Macedónci boli jedným z gréckych kmeňov (možno Dóri), ktorí nepokračoval osídľovať juh Grécka. Do 5. storočia Macedónci kolonizovali a asimilovali trácke kmene a na území dnešnej západnej a strednej gréckej Makedónie vytvorili osídlenie a kráľovstvo, ktoré sa líšilo od juhogréckych poleis, naopak príbuznosť v riadení štátu nachádzame s Epirótskymi Grékmi. Hlavné mesto starovekej Macedónie bolo najskôr Aigai, potom Pella. Najznámejší macedónsky kráľ bol Filip II., ktorý ovládol Grécko a jeho syn Alexander Veľký, ktorý dobyl rozsiahle územia až po Indiu. Po jeho smrti sa Macedónia stala významným gréckym štátom, no potom, čo sa kráľ Filip V. spojil s Hannibalom proti Rímu sa jej moc značne oslabila zásahmi Rimanov, ktorí si ju v roku 168 pred Kr. definitívne podmanili. V nasledujúcej dobe sa Macedónia teší prosperite. Starogrécky macedónsky dialekt postupne ustúpil jednotnému gréckemu jazyku koiné. V 1. storočí v Solúne kázal Svätý Pavol. Od tej doby sa tu rozmáha kresťanstvo. v 3. storočí Macedóniu vyplienili Ostrogóti a Heruli, v 4. storočí Vizigóti. Od roku 395 patrí Východorímskej (Byzantskej) ríši. V 5. storočí Macedóniu vyplienili Huni. V tejto dobe bola väčšina obyvateľov kresťania. Odvtedy je najvýznamnejším mestom Solún, druhé najvýznamnejšie mesto po Konštantinopole. V 6. storočí sa cez Dunaj prevalili Slovania, ktorí obsadili celý Balkán a dostali sa aj do Macedónie a pevninského Grécka. V dnešnej gréckej Makedónii sa Slovania usadili v severnej časti kraja, severne od mesta Kastoria a severne od Solúna. Na juhu sa udržali Gréci. Od roku 1204 do roku 1261 patrila Macedónia európskemu Latinskému cisárstvu, potom sa obnovila Byzantská ríša.

Od začiatku 15. storočia sem začínajú prenikať Turci, ktorí si celú oblasť dobyli. Solún sa stal najvýznamnejším osmanským mestom na Balkáne, v tej dobe sa v meste usadil veľký počet španielskych Židov. Mnoho miestnych obyvateľov (Slovanov, Grékov, Arumunov) sa islamizovalo a poturčilo. Nepoturčili sa jedine moslimovia severne od mesta Kozani, ktorí rozprávali po grécky. Na Chalkidiki vtedy vzniklo relatívne nezávislé grécke územie, Mademochoria, s podnikateľskými aktivitami. Grécke obyvateľstvo bolo v opozícii voči osmanskej moci a často organizovalo povstania. V 18. storočí sa proti násilnému odvádzaniu detí postavili obyvatelia Nausy a Imathie pod vedením Zisisa Karadimosa. Povstanie bolo tvrdo potlačené. Významným povstalcom bol aj Theodoros Ziakas. Počas Gréckej vojny za nezávislosť tu proti Turkom povstal Emmanuel Pappas. Miestni Slovania s av tejto dobe cítili byť Bulharmi, patrili pod bulharskú ortodoxnú cirkev. Začiatkom 20. storočia vypukli tvrdé boje o Macedóniu medzi Grékmi a Bulharmi, turecká administratíva bola už celkom nečinná a na úpadku. Boje medzi Grékmi a Bulharmi boli tvrdé a často si to odnieslo aj civilné obyvateľstvo. V roku 1919 dobyl územie dnešnej gréckej Makedónie grécky premiér Eleftherios Venizelos. V tejto dobe bolo zloženie obyvateľstva gréckej Makedónie nasledovné: Najviac obyvateľov tvorili Gréci na juhu, na severe žili Bulhari (Slovania) a obývali mestá ako Vodena (gr. Edessa, Koštur (gr. Kastoria) a Kukuš (gr. Kilkis). Týto obyvatelia boli často nelojálni ku Gréckemu štátu a stále sa snažili pripojiť k Bulharsku. Následne sa však problém vyriešil Grécko-bulharskou výmenou obyvateľov, pričom väčšina Slovanov z Makedónie a gréckej Trácie odišlo do Bulharska. Z Bulharska sa v Makedónii usadili miestni Gréci, ale tých bolo oveľa menej, ako vysídlených Slovanov a mnohé časti severnej Makedónie ostali neosídlené. Jediní Slovania, ktorí mohli ostať boli tzv. slavofónni Gréci, teda Slovania, ktorí sa cítili byť Grékmi. Medzinárodná štatistika výmeny obyvateľov udáva presný počet 90 000 vysídlených Bulharov (Slovanov) zo severného Grécka, pričom 41 017 Slovanov v Grécku ostalo, lebo sa považovali za Grékov. Do severného Grécka prišlo z Bulharska 50 000 Grékov. Grécko následne utrpelo porážku od Turecka v Malej Ázii. V roku 1923 sa konala Grécko-turecká výmena obyvateľov, pričom do Grécka prišlo 2 000 000 etnických Grékov z Malej Ázie a tureckej Trácie. Približne 800 000 Maloázijských Grékov sa usadilo v Makedónii. Následne bolo väčšina mien miest, dedín, riek a pohorí, ktoré neboli grécke premenované gréckymi menami. Po občianskej vojne v roku 1947 mnohí z miestnych Slovanov kolaborovalo s gréckymi komunistami, ktorí boli porazení a grécka vláda vykázala vyhostiť z Grécka celé skupiny obyvateľov s komunistickým zmýšľaním. Medzi nimi bol aj veľký počet Slovanov z Makedónie. Po tejto udalosti tu ostalo len malé slovanské obyvateľstvo.

Kultúra

Most Neraida pri Kozani.

Národnosti osmanskej Macedónie (dnešná grécka, bulharská, macedónska a albánska časť) a priľahlých území, koniec 19stor., J.Cvijic. Modrá farba-Gréci, ružová-Turci, zelená-Slovania, oranžová-Albánci, fialová-Arumuni.

Kultúra gréckej Makedónie je rozmanitá. Pontskí Gréci a iní Maloázijskí Gréci si tu udržujú svoju kultúru, zvlášť bohaté sú ľudové zábavy v pontských dedinách. Pôvodná kultúra Makedónie sa zaraďuje pod pevninský štýl gréckeho folklóru a vychádza ešte z predkresťanských dôb. Miestna hudba je sčasti odlišná od ostatnej pevninskej gréckej hudby. Podobnú hudbu nájdeme v gréckej Trácii, Severnom Macedónsku a Bulharsku. Ľudové nástroje sú dychová zurna, flojera, klarina (klarinet), gaida (gajdy) v pozadí znejú brnkacie udi či lauto. Hudba z Chalkidiki je odlišná, v štýle gréckej ostrovnej hudby. Najznámejšia ľudová pieseň je Milo mu kokkino (Červené jablko) a Po, po, po, Maria. Známe tance sú andikristos z Kozani, makedonia a levendikos. Ľudový kostým mužov je jednoduchý, nosili často čiernu suknicu fustanellu. Ženské kostýmy sú pestrofarebné, špecifikum žien z Imathie je ich klobúk v tvare korintskej prilby, čo má ešte pôvod v časoch Alexandra Veľkého. Makedónia je známa aj svojimi bohatými karnevalmi s množstvom pohanských prežitkov. Karneval z mesta Nigrita vychádza z osláv boha Dionýza (dionýzie). Veľmi známi je tradičný karneval v Kozani. Makedónia má aj svoju vlastnú hymnu, Makedonia Xakusti (Slávna Makedónia).

Turizmus

Makedónia je obľúbeným miestom dovoleniek a turistiky. Známym letným letoviskom je Olympská riviera, a pláže na Chalkidiki. Obľúbené sú aj túry na horu Olymp, z dediny Litochoro. Navštevované sú aj tradičné grécke dediny, s tradičnou architektúrou, ako Nymfeo, Afytos, Aristotelovo rodisko Stajira, či vodopády v Edesse a tradičný karneval v Kozani a Nigrite. Obľúbené sú aj destinácie so zimným športom, lyžiarske strediská sa nachádzajú predovšetkým v dedine Vasilitsa a tiež pri hore Kaimaktsalan, kde sa tiež nachádzajú známe termálne pramene a kúpele. Antické pamiatky sa nachádzajú v Pelle (hlavné mesto antickej Macedónie), Vergine (hrobky macedónskych kráľov), Olynthos, Dion, či Solún.

Obyvateľstvo

Dnes tvoria obyvateľstvo gréckej Makedónie predovšetkým dve skupiny. Jednak sú to pôvodní macedónski Gréci a jednak Gréci, ktorí sem prišli po Grécko-tureckej výmene obyvateľov v roku 1923. Ide hlavne o Pontských Grékov, Maloázijských Grékov a v menšej miere o Grékov ktorí pochádzajú z dnešnej tureckej Trácie, Bulharska a Kapadócie. Títo obyvatelia žijú predovšetkým v severnej časti Makedónie a v Solúne, ktorý je známy ako mesto prisťahovalcov (Poli ton prosfygon). Pontskí Gréci rozprávajú svojim vlastným gréckym jazykom, prezentujú svoju kultúru a udržujú si svoje tradície. Južnú časť Makedónie obývajú pôvodní macedónski Gréci, ktorí v minulosti rozprávali severogréckym dialektom. V niekoľkých dedinách pri mestách Nausa, Kastoria, Grevena, Florina a v dedine Vlacholivadi pri Olympe žijú Arumuni, ktorí sa považujú za Grékov. Severne od mesta Kastoria a v kraji Florina žijú okrem Maloázijských Grékov aj pôvodní Grécki Slovania, ktorí sa tiež považujú za Grékov (asi 100.000 obyvateľov). Grécki Slovania rozprávajú jazykom, ktorý je najviac podobný macedónčine a bulharčine. Miestne grécke obyvateľstvo sa považuje za Macedóncov (Makedones). Za potomkov antickývh Macedóncov sa považujú pôvodní Gréci, ktorí tu žili pred výmenou obyvateľov.

Administratíva

Najväčším a hlavným mestom Makedónie je Solún (gr. Thessaloniki), ktorý je druhým najväčším gréckym mestom. Žije tu viac ako milión obyvateľov. Celá Makedónia sa rozdeľuje na Západnú Makedóniu, Strednú Makedóniu a Východnú Makedóniu.

Mapa gréckej Makedónie	číslo	Kraj	Hlavné mesto	rozloha	Počet obyvateľov
	Celkovo	Západná Makedónia	Kozani	9 451 km²	301 522
	1	Kastoria	Kastoria	1 720 km²	53 483
	2	Florina	Florina	1 924 km²	54 768
	3	Kozani	Kozani	3 516 km²	155 324
	4	Grevena	Grevena	2 291 km²	37 947
	Celkovo	Stredná Makedónia	Solún	18 811 km²	1 871 952
	5	Pella	Edessa	2 506 km²	145 797
	6	Imathia	Veria	1 701 km²	143 618
	7	Pieria	Katerini	1 516 km²	129 846
	8	Kilkis	Kilkis	2 519 km²	89 056
	9	Thessaloniki	Solún	3 683 km²	1 057 825
	10	Chalkidiki	Polyjyros	2 918 km²	104 894
	11	Serres	Serres	3 968 km²	200 916
	Celkovo	Východná Makedónia a Trácia	Kavala	5 579 km²	249 029
	12	Drama	Drama	3 468 km²	103 975
	13	Kavala	Kavala	2 111 km²	145 054
	–	Vrch Athos (auton. republika)	Karyes	336 km²	2 262
	Spolu	Celá Makedónia	Solún	34 177 km²	2 700 000

Externé odkazy

• Makedónska hudba a tradičné kroje
• Tanec a tradičná ľudová kultúra dediny Chrisavgi pri Kozani
• Ľudový tanec a piesne Milo mu kokkino a Po, po Maria

Zdroje

• Ελλάδα, ανάμεσα στο μύθο και την ιστορία/Μαρία Μαυροματάκη, Αθήνα, 2004.