Ján Levoslav Bella
Ján Levoslav Bella | |
---|---|
| |
Základné informácie | |
Narodenie | 4. september 1843 Liptovský Mikuláš |
Úmrtie | 25. máj 1936 (92 rokov) Bratislava |
Pôsobenie | hudobný skladateľ, hudobný pedagóg, dirigent, organista |
Hrá na nástrojoch | organ, klavír, husle |
Ján Levoslav Bella, pseudonymy tiež Janko Pravdomil a Poludničan (* 4. september 1843, Liptovský Mikuláš – † 25. máj 1936, Bratislava) bol slovenský duchovný, hudobný skladateľ, zbormajster, dirigent, hudobný pedagóg, hudobný publicista a organista. Operety: Eva 1922, Kováč Wieland 1925
Životopis
[upraviť | upraviť zdroj]Narodil sa v Liptovskom Mikuláši ako Ján Ignác Bella v rodine organistu Jána Bellu a jeho manželky Terézie rod. Veselovskej ako najstaršie z desiatich detí. V rokoch 1853 – 1861 študoval na gymnáziu v Levoči a v Banskej Bystrici, v rokoch 1861 – 1863 teológiu v seminári v Banskej Bystrici, 1863 – 1865 na univerzite vo Viedni, 1866 vysvätený za kňaza, 1928 dr.h.c. na Filozofickej fakulte UK v Bratislave. Od roku 1865 pôsobil v Banskej Bystrici, 1866 prebendát katedrálneho chrámu.
Od roku 1869 bol mestským kapelníkom v Kremnici. Od roku 1881 nasledujúcich takmer štyridsať rokov pracoval ako organista v sedmohradskom Sibiu, kde konvertoval na protestantizmus a oženil sa.
Profesor hudby, riaditeľ Hudobného spolku, 1901 dirigent speváckeho zboru Hermania, od 1916 žil vo Viedni, od 1917 v Sibiu, od 1922 opäť vo Viedni, od 1928 až do svojej smrti v Bratislave.
Výrazný reprezentant slovenskej hudby, ktorá sa jeho rozsiahlou tvorbou emancipovala ako národná hudba na profesionálnej úrovni. Základy hudobného vzdelania získal u rodičov, prehĺbil si ho na levočskom gymnáziu, kde si osvojil základy hry na niektoré hudobné nástroje, teóriu hudby a skladby. Vzdelával sa aj u Jána Egryho v Banskej Bystrici, kde zorganizoval spevácky zbor a sláčikové kvarteto, pre ktoré komponoval. Počas teologického štúdia v Banskej Bystrici skomponoval inštrumentálne omše, motetá a svetskú hudbu pre klavír ap. Pod vplyvom Štefana Moyzesa ukončil teologické štúdium vo viedenskom seminári, kde bol organistom a dirigentom.
Počas pôsobenia v Banskej Bystrici pod vplyvom reprezentantov slovenského národného hnutia stal sa popredným bojovníkom za národné oslobodenie. Je autorom prvej slovenskej opery Kováč Wieland (komponovaná v rokoch 1880 až 1890, v premiére uvedená v roku 1926 v SND) na nemecké libreto Richarda Wagnera Wieland der Schmied, komornej hudby pre klavír, husle a klavír, sláčikové kvartetá, skladby pre organ, orchestrálne skladby, piesne pre spev a klavír, zbory, svetské kantáty. Publikoval básne, články o hudbe, hudobno-estetické rozpravy o národnej a cirkevnej hudbe.
Telesné ostatky tohto významného umelca sú dnes uložené na evanjelickom Cintoríne pri Kozej bráne.
Diela
[upraviť | upraviť zdroj]Bellova tvorba obsahuje viac ako 200 diel. Jeho tvorbu môžeme rozdeliť do dvoch období. Prvé obdobie zahŕňa pôsobenie na mieste mestského kapelníka v Kremnici až po rok 1881, kedy začal pôsobiť v Sibini. Druhé obdobie predstavuje jeho skladateľskú činnosť v Rumunsku.[1]
Operná tvorba
[upraviť | upraviť zdroj]Bella sa polovicu života zaoberal operou Kováč Wieland. Je to jeho jediná dokončená trojdejstvová opera. Začal ju písať už v Kremnici, nakoniec ju ale dokončil v Sibini. V opere hľadá vnútornú rovnováhu. Hlavnú postavu Wiellanda, vnímal ako seba – človeka, ktorí kvôli láske trpí. Videl v ňom samého seba. Ján Levoslav Bella jasne vnímal slovenské cítenie, ale v tejto opere využil značne cudzí námet. Dej opery je príliš komplikovaný a statický. Námet ale veľmi dobre umelecky a hudobne stvárnil, takže je jasné, že mal k námetu blízky vzťah. Hlavnú postavu Wiellanda opísal ako hrdinu, bojovníka a v konečnom dôsledku aj ako umelca. Po hudobnej stránke sa priklonil k Richardovi Wagnerovi. Podobne ako Wagner vychádzal z rečového prízvuku ale na rozdiel od Wagnera, zrovnoprávnil hudbu a drámu.[2]
Orchestrálna tvorba
[upraviť | upraviť zdroj]Bellovu orchestrálnu tvorbu reprezentuje jeho symfonická báseň Osud a ideál. Napísal ju v roku 1874 a je považovaná za prvú symfonickú báseň, ktorej autorom je slovenský skladateľ. Obsahuje tri základné témy, ktoré môžeme opísať ako téma ideálu, téma hrdinov a osudová téma.[1]
Organová tvorba
[upraviť | upraviť zdroj]J. L. Bella bol na organe samoukom. Postupne sa ale vypracoval na úctyhodného interpreta. Organ bol jeho najobľúbenejší nástroj, avšak medzi jeho najpopulárnejšie diela patria len tri skladby: Fantázia-sonáta d mol, trilógia Dôvera v Boha a Cintorín hrdinov.[3]
Klavírna tvorba
[upraviť | upraviť zdroj]V hre na klavíri sa postupom času, vypracoval na profesionálneho muzikanta. Jeho skladby pre klavír sú ale viac kontrastné. V 60. rokoch napísal opusy Variácie na Slovenskú ľudovú pieseň Pri Prešporku a Variácie na slovenskú ľudovú pieseň Letí, letí roj. Bella cítil, že musí čerpať zo zdrojov ľudovej hudby. Medzi jeho vrcholné diela patrí Sonáta b mol.[1]
Literárna činnosť
[upraviť | upraviť zdroj]Ján L. Bella nebol len skladateľ, písal básne, poéziu, články výchovného, národného a náboženského charakteru, hudobno-estetické štúdie. Hudobno-estetické štúdie formovali teóriu slovenskej hudby. Jeho prvým článkom je Naša hudba a náš spev. Slovenskou ľudovou piesňou sa zaoberá aj v článkoch Podmienky a základy národnej hudby slovenskej a v spise Myšlienky o vývine národnej hudby a slovenského spevu.[4]
Ocenenia
[upraviť | upraviť zdroj]- v roku 1928 mu Filozofická fakulta UK udelila titul "Doctor honoris causa" za oblasť teológie a hudobnej vedy[5]
Galéria
[upraviť | upraviť zdroj]-
Pomník Jána Levoslava Bellu na Šulekovej ulici v Bratislave
-
Umelcov náhrobok na Cintoríne pri Kozej bráne
-
Pamätná tabuľa J. L. Bellu na dome v Sibiu
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ a b c BUKOVINSKÁ, Júlia. Malá encyklopédia hudby 3. diel. Košice : Hudobná spoločnosť Hemerkovcov a hudobniny Amadeo s.r.o., 2013. ISBN 80-968239-0-6. S. 124 - 126.
- ↑ ZAVARSKÝ, Ernest. Ján Levoslav Bella - Život a dielo. Bratislava : Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 1955. S. 264 - 271.
- ↑ ZAVARSKÝ, Ernest. Ján Levoslav Bella - Život a dielo. Bratislava : Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 1955. S. 247 - 252.
- ↑ ZAVARSKÝ, Ernest. Ján Levoslav Bella - Život a dielo. Bratislava : Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 1955. S. 85 - 104.
- ↑ Absolventi [online]. Bratislava: Univerzita Komenského, [cit. 2023-10-12]. Dostupné online.
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Ján Levoslav Bella
Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]- Regionálne osobnosti VKMK – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.
- Pocta J. L. Bellovi – krátky dokumentárny film
- Hudobné centrum[nefunkčný odkaz]
- [1]
- Záznam o narodení a krste v matrike - farnosť v Liptovskom Mikuláši; pokrstený ako Joannes Ignatius Bella
Zdroje
[upraviť | upraviť zdroj]- Slovenský biografický slovník. Zväzok I. A – D. Martin : Matica slovenská, 1986. 583 s.
- V. Obuchová, Št. Holčík, Cintorín pri Kozej bráne, Albert Marenčin Vydavateľstvo PT, Bratislava, 2006, ISBN 80-88912-89-X
- Narodenie v matrike: https://familysearch.org/pal:/MM9.3.1/TH-1951-22628-24378-75?cc=1554443
- Narodenia 4. septembra
- Narodenia v 1843
- Úmrtia 25. mája
- Úmrtia v 1936
- Zdroj OSUD VKMK
- Slovenskí hudobní skladatelia
- Slovenskí dirigenti
- Slovenskí hudobní pedagógovia
- Slovenskí organisti
- Osobnosti z Liptovského Mikuláša
- Osobnosti na česko-slovenských poštových známkach
- Osobnosti na slovenských poštových známkach
- Držitelia čestných doktorátov Univerzity Komenského