Preskočiť na obsah

Liptovský Mikuláš

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
O rovnomennom okrese pozri Liptovský Mikuláš (okres).
Liptovský Mikuláš
mesto
Centrum mesta, v pozadí Západné Tatry
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Žilinský kraj
Okres Liptovský Mikuláš
Región Liptov
Vodný tok Váh
Nadmorská výška 577 m n. m.
Súradnice 49°05′03″S 19°36′08″V / 49,084167°S 19,602222°V / 49.084167; 19.602222
Rozloha 70,11 km² (7 011 ha) [1]
Obyvateľstvo 30 040 (31. 12. 2023) [2]
Hustota 428,47 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1286
Primátor Ján Blcháč[3] (HLAS-SD, SMER-SD)
PSČ 031 01
ŠÚJ 510262
EČV (do r. 2022) LM
Tel. predvoľba +421-44
Adresa mestského
úradu 		Mestský úrad
Štúrova 1989/41
031 42 Liptovský Mikuláš
E-mailová adresa lmikulas@mikulas.sk
Telefón 044 / 556 51 11
Fax 044 / 562 13 96
Poloha mesta na Slovensku
Poloha mesta na Slovensku
Map
Interaktívna mapa mesta
Wikimedia Commons: Liptovský Mikuláš
Webová stránka: liptovskymikulas.sk
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:
Námestie osloboditeľov

Liptovský Mikuláš (v minulosti do roku 1952 slov. Liptovský Svätý Mikuláš; nem. Liptau-Sankt-Nikolaus, poľ. Liptowski Mikułasz, maď. Liptószentmiklós) je okresné mesto na severe Slovenska, centrum stredného Liptova (centrom dolného Liptova je Ružomberok a centrom horného Liptova je Liptovský Hrádok).

Polohopis

[upraviť | upraviť zdroj]

Mesto Liptovský Mikuláš leží v centrálnej časti geomorfologického podcelku Liptovská kotlina a je obklopené pohoriami Západné Tatry na severe, Nízke Tatry na juhu a Chočské vrchy na severozápade. Mesto sa rozprestiera prevažne na pravom brehu rieky Váh, priamo pri jeho vtoku do vodnej nádrže Liptovská Mara. Mesto je rozložené v rovnobežkovom smere (východ – západ), centrum mesta leží v nadmorskej výške 577 m n. m. (je teda 10. najvyššie položeným mestom na Slovensku). Je sídlom okresu Liptovský Mikuláš, prirodzeným centrom regiónu stredný Liptov a zároveň najľudnatejším sídlom Liptova. Z hľadiska počtu obyvateľov je na 21. mieste medzi mestami na Slovensku (r. 2016), kým z hľadiska hustoty zaľudnenia na 47. mieste (448,74 obyv./km²).

Katastrálne územie

[upraviť | upraviť zdroj]

Katastrálne územie mesta zaberá plochu 6 996 800 m² a je súborom jedenástich katastrálnych území: Benice, Bodice, Demänová, Iľanovo, Liptovská Ondrašová, Liptovský Mikuláš, Okoličné, Palúdzka, Ploštín, Ráztoky a Svätý Štefan. Medzi mestami Slovenska mu z hľadiska veľkosti katastrálneho územia patrí 28. miesto.

Katastrálne územie Benice v západnej časti mesta zaberá mestské časti Benice, Andice a tiež katastrálne územie zaniknutej osady Čemice. Katastrálne územie Ráztoky v severozápadnej časti mesta je územím zaniknutej rovnomennej obce a v súčasnosti sa tu nachádza Aquapark Tatralandia. Katastrálne územie Liptovská Ondrašová tiež v severozápadnej časti mesta zahŕňa rovnomennú mestskú časť a od katastrálneho územia južnejšie ležiacej Palúdzky ho oddeľuje rieka Váh. Katastrálne územie vlastného mesta Liptovský Mikuláš sa nachádza v centrálnej časti celého územia a zahŕňa obvody Staré mesto a Nábrežie. Južnejšie ležia tri katastrálne územia mestských častí Iľanovo (pričom katastrálne územie vytvára úzky klin smerujúci ďaleko na juh do Nízkych Tatier), susedného Ploštína a tiež Demänovej. V juhozápadnej časti územia mesta sa nachádza katastrálne územie bývalej obce Bodice. Napokon vo východnej časti mesta leží katastrálne územie Okoličné, na území ktorého ležia mestské časti Okoličné, Stošice, Vitálišovce a taktiež sídlisko Podbreziny. Súčasťou mesta je aj katastrálne územie Svätý Štefan (vzniklo oddelením z katastrálneho územia Okoličné, v minulosti označované ako Okoličné II), ktoré však územne nesúvisí so zvyškom územia a je obklopené katastrálnymi územiami obcí Smrečany, Žiar, Veterná Poruba, Liptovský Ondrej, Konská a Jamník. Okrem týchto obcí susedí mesto ešte s katastrálnym územím 9 obcí: Trstené, Bobrovec, Liptovský Trnovec, Galovany, Svätý Kríž, Pavčina Lehota, Demänovská Dolina, Závažná Poruba, Beňadiková a Liptovský Ján.

Vodné toky

[upraviť | upraviť zdroj]

Vodné plochy

[upraviť | upraviť zdroj]

Najväčšou vodnou plochou v meste je Liptovská Mara, ktorej východná časť je súčasťou katastrálneho územia mesta. Na brehu priehrady, medzi priehradou a železničnou traťou, sa nachádzajú tri štrkoviská, dve západne od Palúdzky a jedno severne od Beníc. Okrem toho tesne za východnou katastrálnou hranicou, južne od Stošíc na pravom brehu Váhu, ležia dva rybníky, ktoré sú hojne využívané obyvateľmi východnej časti mesta v lete (rybolov) i v zime (korčuľovanie).

Časti mesta

[upraviť | upraviť zdroj]

Podľa štatútu mesta je Liptovský Mikuláš tvorený 16 mestskými časťami:[4] Andice, Benice, Bodice, Demänová, Iľanovo, Liptovská Ondrašová, Okoličné, Palúdzka, Ploštín, Podbreziny, Ráztoky, Staré Mesto, Stošice, Svätý Štefan, Vitálišovce a Vrbica-Nábrežie. Podľa ÚGK SR je Liptovský Mikuláš tvorený 12 časťami mesta[5]: Andice, Benice, Bodice, Demänová, Iľanovo, Liptovský Mikuláš, Palúdzka, Liptovská Ondrašová, Okoličné, Stošice, Vitálišovce, Ploštín

V Liptovskom Mikuláši existujú nasledujúce menšie územia:

Mestská časť Trvalý pobyt Prechodný pobyt
Podbreziny 7 564 25,0% 143
Vrbica - Nábrežie 7 392 24,4% 105
Staré Mesto 5 594 18,5% 105
Palúdzka 3 531 11,7% 51
Liptovská Ondrašová 1 623 5,4% 75
Okoličné 1 050 3,5% 10
Demänová 889 2,9% 16
Ploštín 526 1,7% 8
Iľanovo 519 1,7% 14
Neidentifikované 516 1,7% 0
Bodice 404 1,3% 12
Stošice 264 0,9% 2
Benice 144 0,5% 3
Vitálišovce 138 0,5% 2
Andice 136 0,4% 1
Celkom 30 290 100,0% 547
Výhľad na mesto z Hája Nicovô
Vodná nádrž Liptovská Mara

Zdroj: Evidencia MsÚ Liptovský Mikuláš k 30. 6. 2022

Pešia zóna

Dejiny

[upraviť | upraviť zdroj]

Prvá písomná zmienka o meste je z roku 1286. Mesto nesie názov po svojom patrónovi svätom Mikulášovi. Mesto vtedy tvoril len rímskokatolícky kostol a pár domov okolo neho. V prvej polovici 14. storočia mal Liptovský Mikuláš významné obchodné postavenie, od roku 1424 mal výsadu organizovať trhy dvakrát ročne. Od roku 1677, kedy sa mesto stalo aj sídlom okresu, bol sídlom Liptovskej stolice, neskôr župy. V meste zasadali okresné stretnutia a súdy. V roku 1713 tu bol odsúdený a popravený legendárny slovenský zbojník Juraj Jánošík. V roku 1848 tu boli podpísané tzv. Žiadosti slovenského národa. 1. mája 1918 sa tu uskutočnila v budove Čierneho orla robotnícka manifestácia. V roku 1923 bolo k vtedajšiemu Liptovskému Svätému Mikulášu pripojené susedné mestečko Vrbica, ktoré s ním už úplne územne splynulo. Cez druhú svetovú vojnu bolo mesto počas bojov na začiatku roku 1945 zhnité v priebehu tzv. bitky o Liptovský Mikuláš. V 60. a 70. rokoch sa súčasťou mesta stali ďalšie dovtedy samostatné obce.

Obyvateľstvo

[upraviť | upraviť zdroj]

V meste žijú prevažne obyvatelia slovenskej národnosti. Počet príslušníkov iných národnostných menšín je veľmi nízky. Po náboženskej stránke majú veľké zastúpenie príslušníci evanjelickej cirkvi a. v. Mesto bolo dôležitým centrom protestantizmu na severnom Slovensku a rekatolizácia v tomto regióne nebola veľmi úspešná. Preto je aj dnes okolie Liptovského Mikuláša charakteristické početným zastúpením evanjelikov a. v. V súčasnosti sa dominantným vierovyznaním stáva katolícke.

Národnostné a jazykové zloženie obyvateľstva

[upraviť | upraviť zdroj]

Sčítanie 2021

Národnostné zloženie (v %):
Počet obyvateľov:30522
slovenská
  
 90,64 %
ostatné
  
 7,59 %
česká a moravská
  
 1,27 %
rómska
  
 0,55 %

údaje: Štatistický úrad Slovenskej republiky

Sčítanie 2011

[upraviť | upraviť zdroj]
Národnostné zloženie (v %):
Počet obyvateľov: 31921
slovenská
  
 87,91 %
ostatné
  
 8,23 %
rómska
  
 2,01 %
česká a moravská
  
 1,44 %

údaje: Štatistický úrad Slovenskej republiky

Sčítanie 2001

[upraviť | upraviť zdroj]
Národnostné zloženie (v %):
Počet obyvateľov: 33007
slovenská
  
 94,07 %
rómska
  
 2,30 %
česká a moravská
  
 2,24 %
ostatné
  
 1,39 %

údaje: Štatistický úrad Slovenskej republiky

Sčítanie 1991

[upraviť | upraviť zdroj]
Národnostné zloženie (v %):
Počet obyvateľov: 31725
slovenská
  
 94,33 %
česká a moravská
  
 3,28 %
rómska
  
 1,72 %
ostatné
  
 0,66 %

údaje: Štatistický úrad Slovenskej republiky

Sčítanie 1930

[upraviť | upraviť zdroj]
Národnostné zloženie (v %):
Počet obyvateľov: 6855
česká a slovenská
  
 84,39 %
nemecká
  
 6,54 %
židovská
  
 5,37 %
ostatné
  
 2,79 %
maďarská
  
 0,92 %

údaje: Štatistický úrad Slovenskej republiky

Sčítanie 1910

[upraviť | upraviť zdroj]
Jazykové zloženie (v %):
Počet obyvateľov: 3251
slovenský
  
 50,94 %
maďarský
  
 27,68 %
nemecký
  
 20,15 %
ostatné
  
 1,23 %

údaje: Štatistický úrad Slovenskej republiky

Sčítanie 1880

[upraviť | upraviť zdroj]
Jazykové zloženie (v %):
Počet obyvateľov: 1777
nemecký
  
 48,51 %
slovenský
  
 38,10 %
maďarský
  
 10,13 %
ostatné
  
 3,27 %

údaje: Štatistický úrad Slovenskej republiky

Kultúra a zaujímavosti

[upraviť | upraviť zdroj]

Pamiatky

[upraviť | upraviť zdroj]
Kostol sv. Mikuláša
Evanjelický kostol
Synagóga

Sakrálne pamiatky

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Rímskokatolícky kostol sv. Mikuláša, trojloďová ranogotická stavba s polygonálnym ukončením presbytéria a predstavanou vežou z obdobia rokov 1280 – 1300. Stojí na mieste staršieho románskeho kostola. Nachádza sa v južnej časti Námestia osloboditeľov, v centre mesta. V polovici 15. storočia bol poškodený v bojoch s Bratríkmi. V druhej polovici 15. storočia bol stavebne upravený, rozšírený a zaklenutý v duchu neskoroej gotiky. Od príchodu reformácie v polovici 16. storočia až do konca 17. storočia bol kostol evanjelický. V rokoch 1632 – 1637 tu bol kazateľom český exulant, významný barokový spisovateľ Juraj Tranovský. Od roku 1685 je kostol katolícky, nasledovali barokové úpravy v 18. storočí. V roku 1883 bol postihnutý požiarom a obnovený v roku 1903. Ďalšou obnovou prešiel v rokoch 1940 – 1943 pod vedením architektov M. M. Harminca a J. Záchenského, kedy mu bol vrátený stredoveký charakter, za cenu straty neskorších slohových úprav. V tomto období došlo k asanácii obranného múru a súboru historických obchodov, s ktorými tvoril urbanistický celok. Boli pristavané bočné kaplnky, na ktorých výzdobe sa podieľali poprední umelci doby ako Janko Alexy, Fero Kráľ a Ján Želibský. Hlavný oltár sv. Mikuláša s bočnými sochami sv. Štefana a sv. Ladislava je neogotická práca s gotickými tabuľami a predelou. Staré gotické tabuľové maľby boli umiestnené do Liptovského múzea v Ružomberku. V severnej lodi je umiestnený gotický mariánsky krídlový oltár z obdobia rokov 1470 – 1480. V južnej lodi sa nachádza gotický oltár Božieho tela z obdobia okolo roku 1520. Dochovala sa aj gotická krstiteľnica z roku 1490 s medeným vekom zo 17. storočia.[6] Fasády kostola sú členené opornými pilermi a oknami s kamennými osteniami ukončenými lomeným oblúkom. Na veži sa nachádzajú združené okná so stredným stĺpikom, nárožia sú lemované kvádrovaním. Ukončená je barokovou helmicou.
  • Kostol sv. Mikuláša
    Kostol sv. Mikuláša
  • Portál
    Portál
  • Evanjelický kostol, jednoloďová tolerančná stavba s pravouhlým ukončením presbytéria a predstavanou vežou z rokov 1783 – 1785. Nachádza sa v areáli evanjelickej fary a bývalej budovy evanjelickej školy, dnes upravenej na Liptovskú galériu P. M. Bohúňa. V rokoch 1883 – 1885 prešiel neorománskou úpravou fasády a bola pristavaná veža orientovaná na os dlhšej strany lode. V interiéri sa nachádzajú dve protiľahlé empory. Oltár je neskorobarokový s obrazom Ježiša na kríži a sochami sv. Trojice a apoštolov Jána a Matúša z doby vzniku stavby. Klasicistická kazateľnica pochádza z 19. storočia. Fasáda kostola je dekorovaná podstrešným oblúčkovým vlysom. Polkruhovo ukončené okná majú profilované rímsové suprafenestry. Vstup je umiestnený do podvežia, ide o ústupkový portál s polkruovým ukončením. Veža je členená lizénovým rámom, v najvyššej časti má skosené nárožia. Ukončená je korunnou rímsou s terčíkom a ihlancovou helmicou. Pred vstupom do kostola sú umiestnené sochy M. M. Hodžu a J. Tranovského, miestnych kazateľov, diela Ladislava Polláka z roku 1950.[7]
  • Židovská synagóga, halová klasicistická stavba na pôdoryse obdĺžnika z rokov 1842 – 1846. Stojí na mieste staršej synagógy. V roku 1906 prešla úpravami pod vedením Leopolda Baumhorna, ktorý uplatnil v interiéri secesné prvky. Nachádza sa tu oceľová konštrukcia, ktorá nesie ženskú galériu. Zachoval sa aj výtvarne spracovaný Aron hakodeš.[8] Priečeliu dominuje monumentálny trojosový portikus ukončený trojuholníkovým štítom s tympanónom. Fasády sú členené vysokým pilastrovým rádom, polkruhovo ukončené okná majú profilované šambrány s klenákmi. Synagóga prešla obnovou po roku 1990 a slúži ako kultúrny priestor.
  • Synagóga
    Synagóga
  • Interiér synagógy
    Interiér synagógy
  • Detail interiéru
    Detail interiéru

Ostatné pamiatky

[upraviť | upraviť zdroj]
Bývalý župný dom
Bývalý jezuitský kláštor
Pongrácovská kúria
  • Bývalý Župný dom, trojpodlažná štvortraktová pôvodne baroková stavba na pôdoryse štvorca s vnútorným nádvorím z roku 1713. Nachádza sa uprostred Námestia osloboditeľov, v samotnom jadre mesta. Rozšírený bol v druhej polovici 18. storočia a dokončený staviteľom Petrom Grossmanom z Banskej Bystrice v roku 1793. V roku 1907 bol nadstavaný o tretie podlažie, v tejto etape bol historizujúco prefasádovaný podľa projektu Imre Hégánya.[9] Priečelie domu je orientované južným smerom ku katolíckemu kostolu trojosovým rizalitom členeným pilastrami. Na ose balkóna je umiestnený reliéfny erb Liptovskej stolice. Okná vstupného schodiska zdobia vitráže od E. Šimerovej-Martinčekovej z roku 1960. Nárožia budovy sú lemovaná bosážou, okná majú šambrány s klenákmi, medziokenné priestory vypĺňajú dekoratívne kazety.
  • Pongrácovská kúria, dvojpodlažná trojtraktová stredoveká stavba na pôdoryse písmena L pravdepodobne z 30. rokov 15. storočia. Nachádza sa v juhozápadnej časti Námestia osloboditeľov. Renesančne bola upravovaná v roku 1630. V 17. a začiatkom 18. storočia bola budova sídlom Liptovskej župy. V rokoch 1976 – 1980 prešla pamiatkovou obnovou.[10] Objekt má jednoduchú renesančnú fasádu. Okná majú šambrány a vstup je riešený ako oblúková brána. Pod korunnou rímsou sa nachádza renesančný meander. V súčasnoti tu sídli Galéria Kolomana Sokola.
  • Bývalý jezuitský kláštor, dvojpodlažná trojtraktová baroková stavba na pôdoryse obdĺžnika z roku 1764. Nachádza sa na Školskej ulici.[11] Fasáda kláštora je členená pilastrami, okná majú dekoratívne šambrány s klenákmi. Priečeliu dominuje atika ukončená trojuolníkovým štítom s tympanónom.
  • Stará evanjelická fara, jednopodlažná dvojtraktová klasicistická stavba na pôdoryse obdĺžnika z roku 1788. Ide o významné miesto slovenských dejín, stredisko slovenského kultúrneho života v 19. storočí. Farárom tu bol Michal Miloslav Hodža, za ktorého pôsobenia tu boli v roku 1848 spísané Žiadosti slovenského národa. V roku 1844 tu bol založený spolok Tatrín.[12] Stavba má neorománsku fasádu s oblúčkovým vlysom pod korunnou rímsou. Okná majú profilované šambrány s trojuholníkovými suprafenestrami.
  • Čierny orol, dvojpodlažná klasicistická meštianska stavba na pôdoryse písmena L s vnútorným nádvorím z prelomu 18. a 19. storočia.[13] Nachádza sa na rohu ulíc 1. mája, Bellova a Garbiarska ulica. Na nádvorí Čierneho orla sa 1. mája 1918 uskutočnila manifestácia robotníkov, na ktorej bola po prvýkrát verejne proklamovaná požiadavka vytvorenia československého štátu. Na priečelí sa nachádza bronzová tabuľa L. Majerského z roku 1928. Budova má nárožné kvádrovanie a okná s jednoduchými šambránami. Vstup je riešený ako oblúková brána.
  • Meštianske domy
    Meštianske domy
  • Evanjelická fara
    Evanjelická fara
  • Čierny orol
    Čierny orol
  • Súbor meštianskych domov (Námestie osloboditeľov a priľahlé ulice), ide o radové dvojpodlažné stavby so sedlovými strechami a vnútorným nádvorím. Najstaršie majú ešte stredoveké jadro (Seligovský dom, Námestie osloboditeľov č. 31) či renesančné a barokové. Úprava fasád je načastejšie historizujúca z konca 19. storočia.
  • Bývalý Katolícky dom, dvojpodlažná pôvodne baroková stavba na pôdoryse písmena L z 18. storočia.[14] Zásadne bol prestavaný pre potreby rímskokatolíckej cirkvi v roku 1929, kedy získal modernistickú podobu. Nachádza sa v severnej časti Belopotockého ulice, v blízkosti kostola sv. Mikuláša. Na jeho mieste stála stará katolícka fara ako aj rodný dom J. L. Bellu. Na priečelí budovy sú umiestnené pamätné tabule J. L. Bellu a J. Bartoša.
  • Pamätník a vojenský cintorín na háji Nicovô, miesto posledného odpočinku okolo 1400 príslušníkov 1. československého armádneho zboru, ktorí sa zúčastnili na oslobodzovacích bojoch v okolí Liptovského Mikuláša na jar 1945. Pamätník predstavuje kamenný obelisk v štýle socialistického realizmu, dielo Aladára Búzika z roku 1950.
  • Bývalý župný dom
    Bývalý župný dom
  • Pongrácovská kúria
    Pongrácovská kúria
  • Katolícky dom
    Katolícky dom
  • Pamätník a vojenský cintorín
    Pamätník a vojenský cintorín

Múzeá a galérie

[upraviť | upraviť zdroj]
Galéria Petra Michala Bohúňa
Budova Tatrín
  • Slovenské múzeum ochrany prírody a jaskyniarstva je jediným múzeom svojho zamerania na Slovensku. Má tri stále expozície: 1. Chránená príroda, 2. Kras a jaskyne Slovenska, 3. Minerály – výskyt, využitie a ochrana. Sídli na Školskej ulici, jedna z expozícií (Kras a jaskyne Slovenska) na ulici 1. mája.
  • Múzeum Janka Kráľa plní úlohu vlastivedného múzea mesta a regiónu stredného Liptova. Svoje zbierky má rozčlenené do štyroch stálych expozícií: 1. Kapitoly z histórie mesta Liptovský Mikuláš, 2. Tatrín a Žiadosti slovenského národa, 3. Rázusovie dom, 4. Židovská synagóga. Múzeum má sídlo na Námestí osloboditeľov v bývalom župnom dome (v tzv. Seligovskom dome), kde sídli aj expozícia Kapitoly z histórie mesta Liptovský Mikuláš. Expozícia Tatrín a Žiadosti slovenského národa sídli na starej evanjelickej fare na Tranovského ulici, Rázusovie dom vo Vrbici na Vrbickej ulici a synagóga stojí na Hollého ulici.
  • Galéria P. M. Bohúňa je treťou najstaršou galériou na Slovensku. Sídli na Tranovského ulici a zbierky sú rozdelené do troch stálych expozícií: 1. Staré umenie (gotika, renesancia, barok), 2. Slovenské výtvarné umenie 19. storočia s dôrazom na tvorbu P. M. Bohúňa, 3. Slovenské výtvarné umenie 20. storočia. Súčasťou galérie je aj vysunutá expozícia – Galéria Jana Hálu vo Važci.
  • Centrum Kolomana Sokola je stálou expozíciou diel Kolomana Sokola pod správou Galérie P. M. Bohúňa. Sídli v budove Pongrácovskej kúrie. V rámci expozície sú vystavené grafiky a kresby, doplnené dokumentačným materiálom, reáliami a fotografiami.
  • Dom fotografie je jediná špecializovaná inštitúcia svojho druhu na Slovensku. Podáva systematický prehľad historickej i súčasnej fotografie a usporadúva výstavy začínajúcich i uznávaných fotografov. Sídli v budove Galérie P. M. Bohúňa, pôvodne vznikla v Poprade v rámci Tatranskej galérie, od 1. marca 2006 je presunutá do Liptovského Mikuláša.
  • Čierny orol je sídlom Hornoliptovského kultúrneho centra a zároveň vysunutým pracoviskom Liptovského múzea v Ružomberku. Budova na ulici 1. mája je národnou kultúrnou pamiatkou. Uskutočňujú sa tu výstavy výtvarného umenia, vlastivedné a etnografické výstavy.

Parky

[upraviť | upraviť zdroj]

V meste absentuje centrálny mestský park na väčšej ploche. Parkmi menších rozmerov sú Park M. R. Martákovej pri svetelnej križovatke na Rachmaninovom námestí, Park Martina Rázusa pri mestskom úrade s pamätníkom Martina Rázusa, Park mládeže (Rohonciho záhrada) za OC Centrál, Park Spomienok medzi Štúrovou, Bottovou a Jilemnického ulicou, dva parky na pravom brehu Váhu: Park Margity Dobrovičovej na Nábreží 4. apríla a Park Ivana Laučíka na Nábreží Dr. Aurela Stodolu, Galerijná záhrada na Tranovského ulici (pri Galérii P. M. Bohúňa). Ďalšími plochami parkového charakteru sú nepomenované parky pri autobusovej stanici (na rohu Hurbanovej a Štefánikovej ulice), parky pri kaštieli Vranovo a na Parkovej ulici v Palúdzke, park pri kaštieli v Okoličnom (dnes súkromný pozemok), park v Demänovej (medzi Demänovskou cestou a ulicami Mládeže a P. J. Kerna) a iné.

Doprava

[upraviť | upraviť zdroj]

Mesto leží na hlavnej železničnej trati č. 180 Žilina – Košice. Južnou časťou mesta prechádza diaľnica D1 a mesto sa nachádza na križovatke ciest I/18 a II/584. Najbližšie letiská sú v Poprade a v Žiline. Na území mesta slúži motoristom 5 čerpacích staníc a ďalšie dve na zemný plyn. V septembri 2010 bol v meste odovzdaný do užívania prvý kruhový objazd na mieste dovtedy najviac dopravne vyťaženej svetelnej križovatky pri hoteli Jánošík. V súčasnosti je v meste 7 križovatiek riadených svetelnou signalizáciou: na diaľničnom privádzači pri obchodných domoch Tesco a Kaufland, na križovatke diaľničný privádzač – Garbiarska – Jánošíkovo nábrežie (pri bývalom obchodnom dome Hypernova), na križovatke Garbiarska – Hollého a na Rachmaninovom námestí (križovatka ul. 1. mája – kpt. Nálepku/J. Janošku), križovatka Garbiarska – Kollárova, ako aj križovatka Hollého – M. Martinčeka/Moyzesova z dôvodu regulácie dopravy od/k bývalému obchodnému domu Hypernova.

Cestná doprava

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Diaľnica D1: Územím mesta vedie od západu na východ, tento úsek patrí medzi najstaršie vybudované diaľnice na Slovensku. Vedie z Ivachnovej pozdĺž južných brehov Liptovskej Mary a obchádza mesto z juhu po ľavom brehu Váhu. V súčasnosti je prístup do mesta z diaľnice možný na mimoúrovňovej križovatke Liptovský Mikuláš cez diaľničný privádzač, resp. do východnej časti mesta cez križovatku Liptovský Ján. V budúcnosti sa uvažuje s vybudovaním mimoúrovňovej križovatky Závažná Poruba[15][16].
  • Cesta I/18: Mestom prechádza tiež v smere západ-východ, pôvodná trasa viedla územím zaplaveným vodami Liptovskej Mary, ktorú v súčasnosti v úseku Ivachnová – Liptovský Mikuláš obchádza veľkým oblúkom z juhu. Na území Liptovského Mikuláša najprv prechádza okrajom mestských častí Andice a Benice, prechodne sa stáča na sever, križuje diaľnicu D1 a vstupuje do intravilánu mestskej časti Palúdzka, kde sa opätovne stáča na východ. Ďalej prekračuje rieku Váh, vedie okrajom centra mesta, následne okrajom miestnej priemyselnej zóny a mostom cez Smrečianku vstupuje do intravilánu mestskej časti Okoličné. Za odbočením do mestskej časti Stošice opúšťa územie mesta a ďalej smeruje do Liptovského Hrádku.
  • Cesta II/584: Cez mesto prechádza zo severu na juh, od Liptovského Trnovca smeruje na juhovýchod popri Aquaparku Tatralandia do mestskej časti Liptovská Ondrašová, stáča sa smerom na juh a vedie po pravom brehu Váhu. Ďalej mostom prekračuje rieku (diaľničný privádzač), križuje diaľnicu a cez mestskú časť Demänová vstupuje do Demänovskej doliny.
  • Cesty III. triedy:
    • III/2321: Odbočuje z cesty II/584 v Liptovskej Ondrašovej a ďalej smeruje do obcí Bobrovec a Jalovec.
    • III/2332: Odbočuje z cesty III/2321 v Bobrovci, prechádza cez Trstené a pokračuje po ulici Pod stráňami.
    • III/2330: Odbočuje z cesty I/18, prechádza mestskou časťou Benice a opätovne sa spája s cestou I/18.
    • III/2333: Odbočuje z cesty I/18 (ulica 1. mája), vedie cez Vrlíkovu ulicu a končí v mestskej časti Ploštín (dĺžka 3,761 km).
    • III/2334: Odbočuje z cesty III/2333 a končí v mestskej časti Iľanovo (dĺžka 2,430 km).
    • III/2335: Odbočuje z cesty I/18 v Okoličnom, prechádza cez sídlisko Podbreziny, okrajom mestskej časti Vitálišovce a ďalej pokračuje do obcí Smrečany a Žiar.
    • III/2336: Odbočuje z cesty III/2335 na sídlisku (horné) Podbreziny a končí v obci Veterná Poruba.
    • III/2337: Odbočuje z cesty I/18 v Okoličnom a pokračuje do obce Závažná Poruba.

Železničná doprava

[upraviť | upraviť zdroj]

Mesto leží na hlavnom železničnom ťahu Žilina – Košice, na železničnej trati č. 180, ktorá je dvojkoľajná a elektrifikovaná. Trať obchádza mesto zo západu a severu (severne od trate ležia mestské časti Liptovská Ondrašová, Podbreziny, Vitálišovce a Stošice). Na miestnej železničnej stanici zastavuje okrem osobných vlakov, regionálnych rýchlikov a rýchlikov taktiež vlaky kategórie REX, EC, EN, SC a RJ. Okrem štátneho dopravcu Železničnej spoločnosti Slovensko tu zastavujú tiež EC vlaky súkromného dopravcu LEO Express na trase Praha – Košice a vlaky dopravcu RegioJet na trase Bratislava – Košice a Praha – Košice. Liptovský Mikuláš má priame spojenie do Bratislavy, Košíc, Humenného, Čadce a Prahy. Na železničnej zastávke Okoličné zastavujú všetky osobné vlaky. Zastávka slúži predovšetkým obyvateľom okolitých mestských častí Okoličné a Podbreziny.

Mestská hromadná doprava

[upraviť | upraviť zdroj]

Autobusová stanica sa nachádza v tesnej blízkosti železničnej stanice na Štefánikovej ulici. Je rozdelená na dva nástupné ostrovčeky so 16 nástupnými stanovišťami a dvomi stanovišťami na vystupovanie. Súčasťou celého areálu stanice je aj parkovisko, stanovište taxi, čerpacia stanica a budova autobusového dopravcu ARRIVA Liorbus.

V meste premáva MHD so 14 linkami (k 30. 5. 2020):

  • Linka č. 1 Liptovská Ondrašová – autobusová stanica – centrum – Nábrežie – ul. Priemyselná – (Liptovská mliekareň)
  • Linka č. 2 Andice – Benice – Palúdzka – autobusová stanica – centrum – Nábrežie – Okoličné – Stošice
  • Linka č. 3 Palúdzka – autobusová stanica – centrum – Iľanovo – Ploštín
  • Linka č. 4 autobusová stanica – centrum – Ploštín – Iľanovo
  • Linka č. 5 autobusová stanica – Palúdzka – (Tesco) – Demänová – Bodice
  • Linka č. 6 Ondrašová – centrum – ul. čsl. brigády – autobusová stanica
  • Linka č. 7 Palúdzka – autobusová stanica / Palúdzka – centrum – Okoličné – Podbreziny
  • Linka č. 8 autobusová stanica – centrum – Okoličné – Podbreziny
  • Linka č. 9 autobusová stanica – centrum – Nábrežie – Priemyselná – Okoličné – Podbreziny
  • Linka č. 10 autobusová stanica – Podtatranského/ul. čsl. brigády – Okoličné – Podbreziny
  • Linka č. 11 autobusová stanica – centrum – Nábrežie – Okoličné – Podbreziny
  • Linka č. 12 Vojenská akadémia – centrum – Nábrežie – Okoličné – Podbreziny
  • Linka č. 13 Aquapark Tatralandia – Liptovská Ondrašová – autobusová stanica – centrum – Nábrežie – Okoličné – Podbreziny
  • Linka č. 14 autobusová stanica – Palúdzka – Tesco – centrum – Nábrežie – Okoličné – Podbreziny

Plány

[upraviť | upraviť zdroj]

V rámci schváleného Generelu dopravy[17] a Územného plánu mesta[18][19] je naplánovaná preložka štátnej cesty č. 18, ktorá bude viesť súbežne s diaľnicou a mesto obíde z juhu (tzv. Južná komunikácia), podobne je schválená aj preložka železničnej trate, pričom na uvoľnenom mieste sa ráta s vybudovaním cestnej komunikácie, ktorá obíde mesto zo západu (prepojenie ciest I/18 a II/584, tzv. Západná komunikácia) a severu (prepojenie cesty II/584 so Žiarskou ulicou, tzv. Severná komunikácia), jej súčasťou bude aj nový most cez Váh. Železničná trať bude viesť južným okrajom mesta v koridore súbežne s diaľnicou, pričom nová železničná stanica (a autobusová stanica) vyrastie v predĺžení súčasnej Vrlíkovej ulice. Taktiež bude zrušená železničná zastávka Okoličné, mestská časť bude obsluhovaná novou železničnou zastávkou Závažná Poruba.

Cestovný ruch

[upraviť | upraviť zdroj]
Aquapark Tatralandia

Liptovský Mikuláš je významným strediskom cestovného ruchu. Je prirodzeným východiskom do Nízkych Tatier (Demänovská dolina), ale aj do Západných Tatier a Chočských vrchov. V meste je viacero ubytovacích zariadení, hotely Jánošík, Elan, Palazzo, Villa Bianca v centre mesta, hotel Bocian v Palúdzke, hotel Pyramída v Liptovskej Ondrašovej, hotely Cestár a Stavoindustria na Ulici 1. mája (tzv. Textilka), hotel Lodenica na Nábreží, Športhotel Tatran na Podbrezinách, viaceré penzióny a priváty prevažne v mestských častiach, atď. Stravovacie zariadenia reprezentujú reštaurácie Liptovská izba, Atlas, Gurmán, Rotunda, Route 66, Ohnivý drak, Soda club (Bellova ul.) a v lokalite Kamenné pole prevádzka rýchleho občerstvenia McDonald’s. Na katastrálnom území mesta sa nachádza Aquapark Tatralandia v lokalite Ráztoky.

Priemysel

[upraviť | upraviť zdroj]

V meste je zastúpený priemysel kožiarsky s dlhoročnou tradíciou (Kožiarske závody), v minulosti bolo 7 továrni rozmiestnených po meste, ale už nefungujú približne od roku 1999. A ešte tu sú: potravinársky (St. Nicolaus, Liptovská mliekareň), strojársky (Liptovské strojárne – HACO) najvyšší komín v meste z výškou 120 metrov, elektrotechnický (VEREX-ELTO), drevospracujúci (Linapo) i stavebných hmôt (tehelňa v Liptovskej Ondrašovej). Spoločnosť Quiltex vyrába antialergické posteľné prikrývky. Poľnonákup Liptov sa zaoberá spracovaním a predajom osív, sadív a krmív. Do r. 2009 tu existoval aj obuvnícky priemysel reprezentovaný firmou Gabor.

Priemyselný park sa nachádza na ľavom brehu Váhu, pri ceste z Okoličného do Závažnej Poruby. Hlavným podnikom je Swedwood Slovakia. Na priemyselnú zástavbu bola zároveň vyhradená plocha aj v priestore medzi pravým brehom Váhu a cestou č. 18, od Okoličného až k Uhorskej Vsi.[20]

V roku 2006 bol zlikvidovaný areál bývalého závodu Maytex (v minulosti najväčší podnik v meste), na jeho mieste vznikli menšie prevádzky. Podobná situácia je s podnikom Glejona v Palúdzke, kde má vyrásť obytná štvrť[21]. Súčasným trendom v meste je vytláčanie priemyselných podnikov do okrajových častí a do priemyselného parku. V posledných rokoch došlo k postupnému prebudovaniu areálov bývalých podnikov na obchodné i obytné účely (napr. na mieste jednej z prevádzok Kožiarskych závodov na Garbiarskej ulici vzniklo nákupné centrum Nicolaus Shopping Center).

Obchod

[upraviť | upraviť zdroj]

Nákupné centrá

[upraviť | upraviť zdroj]

Nicolaus Shopping Center je nákupné centrum v Liptovskom Mikuláši. Bolo to prvé nákupné centrum v meste. Nachádza sa v centre mesta na Garbiarskej ulici pri hlavnom cestnom ťahu Žilina – Poprad. Pôdorys nákupného centra má tvar písmena „U“ otvoreného ku Garbiarskej ulici a obklopuje parkovisko v jeho vnútri. Jeho súčasťou je supermarket Billa, Tatrabanka, reštaurácia Onur kebab, lekáreň a viaceré značkové obchodné prevádzky (napr. predajňa s obuvou Gabor, predajňa s hračkami a iné). Okrem obchodných prevádzok sú v komplexe aj kancelárske priestory, ambulancia lekára, pizzéria a podobne.

Nákupné centrum RGB (predtým Liptov a Idea) je obchodné centrum v Liptovskom Mikuláši. Bolo otvorené v roku 2009. Je lokalizované na okraji mesta pri diaľničnom privádzači na ulici Kamenné pole, oproti obchodnému domu Kaufland. Bolo postavené pri hypermarkete Tesco, vedľa stoja obchodné domy Nay, Decodom Mekury Market, SIKO kupeľne, Mcdonalds, Intersport, Reštaurácia Veža, samoobslušná umyvárka, KIK atď. V dvojpodlažnej budove sú lokalizované viaceré značkové predajne, napr. predajňa obuvi spoločnosti Baťa a CCC, obchod s hračkami Dráčik, prevádzka odevnej značky Just play, ale tiež pobočka mBank, bankomat Slovenskej sporiteľne, detský kútik Handy-Dandy, drogéria dm, Pepco, Orión, predajňa turistických / lyžiarských oblečení North Finder, predajňa elektrospotrebičov Planeo Elektro atď. V pasáži susediaceho hypermarketu Tesco sa nachádza napr. lekáreň a pošta (PSČ 031 06). Pri obchodnom centre stojí aj čerpacia stanica Tesco. K nákupnému centru premáva linka č. 14 miestnej MHD. Od 6. decembra 2013 je súčasťou nákupného centra aj Multikino Golden Apple Cinema.

Jasná Shopping City je obchodné centrum v Liptovskom Mikuláši. Stojí na Garbiarskej ulici v centre mesta. Prvá etapa obchodného centra bola dokončená v auguste 2008, má výmeru 4 260 m², z čoho je 2 600 m² určených na prenájom. Súčasťou je 90 miest na parkovanie. V budove obchodného centra sídlia pobočky bánk Slovenská sporiteľňa a VÚB. a zopár obchodov. Prvá časť vyrástla na mieste bývalého evanjelického gymnázia, ktorého budova bola zakomponovaná do obchodného centra. Druhá časť mala byť vybudovaná na území asanovaného podniku Liptov (bývalý výrobca nábytku) a tzv. Domu zeleniny a okrem obchodnej bude mať tiež zábavnú funkciu. V súčasnosti (r. 2016) sa od tohto zámeru z dôvodu nedostatku financií nateraz upustilo.

STOP.SHOP bol otvorený v novembri 2010. Bol vybudovaný na mieste časti schátraného areálu nábytkárskeho podniku LINAPO na ulici 1. mája na východnom okraji centra mesta. Na ploche cca 13 000 m² ponúka svoje služby vyše 40 obchodných prevádzok, vrátene supermarketu Tempo, značkových predajní s oblečením (C&A, New Yorker, GATE, Takko, KiK,), dvoch kaviarní, jednej cukrárne, reštaurácie (Pizza Bongiorno, Majo s food, Vietrice, Big kebab), športové obchody (A3 Sport, EXI sports a Sportisimo), lekárňa (Benu), Poštová banka, kníhkupectvo Panta Rhei a ostatné: Buble tea, Orange, Tedi, predajňa hračiek All Toys, fitnes centrum, 5D kino, kvetinárstvo Victoria a mnohých iných.

OC Central (predtým Dom služieb) je obchodné centrum na Námestí mieru vedľa budovy Prioru. Začiatkom roka 2016 mesto predalo Dom služieb súkromnej spoločnosti, ktorá ho zrekonštruovala a na treťom podlaží postavila loftové byty. Na jar v roku 2016 sa začala rekonštruovať až do roku 2017. Súčasne je tu viacero obchodných a služby poskytujúcich prevádzok: informačné centrum mesta Liptovský Mikuláš, supermarket COOP Jednota, drogéria Teta, lekáreň, elektotechnika mobil online, reštaurácia THAI food sushi bar, fitness centrum Arny Club, obchod so zdravou výživou BioTopka a iné.

OC Verimex je malé OC v mestskej časti Podbreziny. Vedľa Verimexu je futbalový klub MFK Tatran Liptovský Mikuláš, železničná zastávka Okoličné a niekoľko bytoviek. Vo Verimexe sa nachádzala supermarket CBA Verex, stávková kancelária, predajňa tabaku, predajňa krmív pre zvieratá, obchod so zdravou výživou a ČSOB banka.

Retail Park Liptovský Mikuláš je nákupné centrum na kamennom poli, medzi Mercury Marketom a RGB Liptov. Postavené bolo koncom roku 2017. Je to prízemné nákupné centrum s okolo 30 obchodnými prevádzkami (napr. H&M, Reserved, Trespass, Gate, Sportisimo, Teta a ďalšie) a cca 150 parkovacími miestami.

Občianska vybavenosť

[upraviť | upraviť zdroj]

Mesto je sídlom pobočiek 8 bánk s hustou sieťou bankomatov. Slovenská pošta zabezpečuje poštové služby prostredníctvom piatich pôšt (1 – hlavná pošta, 3 – Nábrežie, 4 – Podbreziny, 5 – Liptovská Ondrašová, 6 – Kamenné pole, pasáž Tesco).

Na Jánošíkovom nábreží je pôvodná budova polikliniky (v súčasnosti sa jednotlivé ambulancie presúvajú do susednej súkromnej budovy bývalej Stavoindustrie na Jilemnického ulici) a v Palúdzke sa nachádza nemocnica s moderným chirurgickým pavilónom. Zdravotnícke služby dopĺňa sieť lekární (Ambra, Apia, Avicena, BENU, Dr. Max, Máj, Podbreziny, Pri Bille, Sabadilla, Schneider, Slnko, Sunpharma, Tilia a ďalšie).

Mnohé služby sú koncentrované v Dome služieb na Námestí mieru, ktorý bol v roku 2020 výrazne obnovený[22]. V centre mesta stojí najstarší obchodný dom – Prior-Stred, okrem toho v meste vyrástli viaceré supermarkety a hypermarkety Billa (jeden na Garbiarskej ulici ako súčasť obchodného centra Nicolaus, druhý na sídlisku Podbreziny je súčasťou obchodného centra Verimex a tretí v budove Prioru), Tempo (Jednota) v nákupnom centre Stop.Shop, Kaufland, Lidl. Pred vstupom do mesta (od diaľnice) je nákupné centrum Liptov s hypermarketom Tesco, multikinom Golden Apple Cinema, špecializovanými obchodnými domami Nay a Decodom a reštauráciou rýchleho občerstvenia McDonald's v lokalite Kamenné pole (diaľničný privádzač). Na Garbiarskej ulici bola koncom roka 2008 dokončená prvá časť obchodného centra Jasná Shopping City, kým na konci r. 2010 bolo otvorené plošne najväčšie obchodné centrum Stop.Shop v areáli bývalej nábytkárskej fabriky na Ulici 1. mája. V auguste 2016 ukončil svoju prevádzku v meste hypermarket Hypernova.

V meste sídli Rádio Liptov.

Školstvo

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Predškolskú výchovu zabezpečujú detské jasle a 11 materských škôl (1 súkromná, 1 spojená so ZŠ Demänová).
  • V meste sídli osem základných škôl: Palúdzka, Demänová (ZŠ s materskou školou), Čsl. brigády, Dr. A. Stodolu, 4. apríla, Okoličné, ZŠ-Janka Kráľa, evanjelická ZŠ biskupa J. Janošku (ako evanjelická spojená škola).
  • Stredné školstvo reprezentuje štvorročné a osemročné Gymnázium M. M. Hodžu, Obchodná akadémia, Hotelová akadémia, Dievčenská odborná škola, Združená stavebná škola, Stredná odborná škola Polytechnická (bývalá Združená stredná škola poľnohospodárska), Stredná zdravotná škola, Stredné odborné učilište (bývalé SOU kožiarske a textilné) a evanjelické gymnázium J. Tranovského (ako evanjelická spojená škola).
  • Sieť škôl dopĺňa vysoké školstvo, Akadémia ozbrojených síl generála Milana Rastislava Štefánika v Demänovej a detašované pracovisko Elektrotechnickej fakulty Žilinskej univerzity v lokalite pod Hájom. V meste sídli aj regionálne konzultačné stredisko českej súkromnej vysokej školy Bankovní institut vysoká škola.
  • Mimoškolské aktivity pre deti a mládež zabezpečujú Základná umelecká škola J. L. Bellu a Centrum voľného času detí a mládeže.
  • Poradenské služby poskytuje Pedagogicko-psychologická poradňa v Okoličnom, Palkovo centrum na Školskej ulici a Detské integračné centrum na ulici Čsl. brigády.

Ochrana prírody

[upraviť | upraviť zdroj]

Na katastrálnom území mesta sa nachádzajú tri chránené územia. Všetky ležia v južnej časti mesta v ochrannom pásme NAPANT-u. Prvým je chránený areál Bodický rybník s ochranou lúčnych a brehových porastov podhorskej krajiny na brehoch Demänovky. Druhým je prírodná rezervácia Jelšie, predmetom ochrany je súvislý komplex porastov jelše lepkavej ako najväčšieho zachovaného areálu tejto dreviny v Liptovskej kotline. Tretím je chránený areál Demänovská slatina, kde predmetom ochrany sú slatinné biotopy európskeho významu.

V severnej časti mesta existoval tiež chránený areál Háj Nicovô s porastom smreka obyčajného v okolí miestneho pamätníka. Od 1. 12. 2001 bol zrušený z dôvodu zániku predmetu ochrany.

Mestské časti Andice, Benice, Bodice, Demänová, Iľanovo a Ploštín ležia v ochrannom pásme NAPANT-u, hranica prechádza po štátnej ceste I/18 a diaľnici D1.

Šport

[upraviť | upraviť zdroj]
Areál vodného slalomu Ondreja Cibáka

V Liptovskom Mikuláši stojí zimný štadión, kde hráva svoje domáce zápasy. Tipsport ligový klub MHk 32 Liptovský Mikuláš. Miestny futbalový klub MFK Tatran AOS Liptovský Mikuláš hrá od sezóny 2009/2010 v prvej futbalovej lige. V meste sa tiež nachádza najstarší areál vodného slalomu na Slovensku, Areál vodného slalomu Ondreja Cibáka na Váhu na južnom okraji mesta, kde sa v dňoch 14.-17. júna 2007 uskutočnili Majstrovstvá Európy vo vodnom slalome seniorov. V meste sídli aj kanoistický klub KTK Dukla Liptovský Mikuláš, z ktorého už vzišlo viacero úspešných športovcov.

Osobnosti mesta

[upraviť | upraviť zdroj]

Rodáci

[upraviť | upraviť zdroj]

Partnerské mestá

[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. ↑ Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2024-03-28, [cit. 2024-04-10]. Dostupné online.
  3. ↑ Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2022-10-30. Dostupné online.
  4. ↑ http://www.mikulas.sk/files/Image/samosprava/statut_t02010109.pdf
  5. ↑ http://www.skgeodesy.sk/index.php?www=sp_file&id_item=10100
  6. ↑ Liptovský Mikuláš - Kostol sv. Mikuláša [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.
  7. ↑ Liptovský Mikuláš - Evanjelický kostol [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.
  8. ↑ Liptovský Mikuláš - Synagóga [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.
  9. ↑ Liptovský Mikuláš - Župný dom [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.
  10. ↑ Liptovský Mikuláš - Pongrácovská kúria [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.
  11. ↑ Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
  12. ↑ Liptovský Mikuláš - Stará evanjelická fara [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.
  13. ↑ Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
  14. ↑ Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
  15. ↑ http://www.mikulas.sk/files/File/uznesenia/uz0172007.pdf
  16. ↑ Archivovaná kópia [online]. [Cit. 2010-10-18]. Dostupné online. Archivované 2010-11-25 z originálu.
  17. ↑ http://www.mikulas.sk/files/File/pdf_zakl_dokumenty/text_cast.pdf
  18. ↑ http://www.mikulas.sk/files/File/pdf_zakl_dokumenty/uzemny_plan.pdf
  19. ↑ Archivovaná kópia [online]. [Cit. 2010-10-18]. Dostupné online. Archivované 2010-10-15 z originálu.
  20. ↑ Archivovaná kópia [online]. [Cit. 2010-10-18]. Dostupné online. Archivované 2009-10-18 z originálu.
  21. ↑ http://www.mikulas.sk/files/File/pdf/5656.pdf
  22. ↑ http://liptov.sme.sk/c/7236135/novy-investor-zachrani-vymierajuce-centrum.html

Pozri aj

[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Liptovský_Mikuláš&oldid=7893631“