Nefrón
Nefrón je základná stavebná a funkčná jednotka obličky. Skladá sa z Malphigiho telieska a siete kanálikov. Jeden nefrón má dĺžku asi 3 až 10 cm, pričom každá oblička obsahuje okolo milión nefrónov. Celková dĺžka ich kanálikov sa pohybuje okolo 10 km.
Malpighiho teliesko
[upraviť | upraviť zdroj]Tvorba moču sa začína práve v Malpighiho teliesku (niekedy označované aj obličkové), uloženom v povrchovej časti kôry. Je to okrúhly útvar s priemerom asi 200 mikrometrov. Tvoria ho glomerulus (klbko vlásočníc; lat. glomerulus) a Bowmanov vačok (alebo puzdro; lat. capsula glomeruli).
Glomerulus je klbko krvných vlásočníc (kapilár) v strede obličkového telieska. Krv doň privádza tenká prívodná cieva (vas afferens) a odvádza ešte tenšia odvodná cieva (vas efferens). Obaľuje ho Bowmanov vačok, ktorý má dva listy. Vnútorný prilieha tesne na kapiláry glomerulu, vonkajší tvorí obal telieska obličky. Vonkajší a vnútorný list od seba prechádzajú v mieste, kde do glomerulu vstupujú a vystupujú prívodná a odvodná cieva. Toto miesto sa nazýva cievny pól (polus vasculosus).
Medzi vonkajším a vnútorným listom je úzky priestor, do ktorého sa z glomerulu dostáva ultrafiltráciou z krvi pretekajúcej cievami glomerulu veľmi riedky primárny moč. Filter je priepustný pre všetky zložky krvi, okrem krvných buniek a bielkovín s molekulovou hmotnosťou vyše 70 000 - 80 000. Tento primárny moč je teda čistá krvná plazma, len bez proteínov.
Glomerulárny filter tvoria bunky vnútornej steny Bowmanovho vačku. Jeho základ tvorí bazálna membrána, na ktorú zo steny glomerulu priliehajú endotelové bunky krvných kapilár. Zo strany Bowmanovho puzdra sú to veľké bunky (podocyty) vnútorného listu. Ich výbežky sa navzájom tesne prepletajú.
Obličkové kanáliky
[upraviť | upraviť zdroj]Na opačnej strane, než ako do Malpighiho telieska vstupujú cievy, z neho vystupuje kanálik I. rádu (proximálny tubulus). Toto miesto sa nazýva močový pól (lat. polus urinarius). Prvá časť proximálneho tubulu je stočená (lat. pars contorta) a nachádza sa v blízkosti Malpighiho telieska. Ďalšia časť je rovná (lat. pars recta) a smeruje dnu do drene obličky. Na túto časť nadväzuje zúžený kanálik, ktorý sa prudko ohýba a tým tvorí Henleho slučku (alebo kľučku). Nasleduje rovná a stočená časť kanálika II. rádu (distálny tubulus). Tá znova leží v blízkosti príslušného Malpighiho telieska.
V proximálnom a distálnom tubule, spojenými Henleho slučkou dochádza k spätnej resorpcii vody, glukózy, aminokyselín a odčerpávaniu iónov. Výsledná tekutina je koncentrátom pre telo nepotrebných a toxických látok. Nazýva sa sekundárny alebo definitívny moč.
Moč odvádza distálny kanálik, ktorý ústi do zberného kanálika (lat. tubulus colligens), ktorý zbiera moč z viacerých nefrónov. Zberné kanáliky sa spájajú a smerujú k vrcholu pyramídy (lat. papilla renalis), kde ústia do obličkových kalichov (lat. foramina papillaria). Odtiaľ sa moč dostáva do obličkovej panvičky a močovodov, močového mechúra a von z tela.