Prašivá (vrch v Nízkych Tatrách; 1 667 m n. m.)
| Prašivá | |
| vrch | |
 Prašivá v strednej časti
| |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Región | Žilinský |
| Okres | Liptovský Mikuláš |
| Obce | Demänovská Dolina, Liptovský Ján |
| Časť | Ďumbier |
| Pohorie | Nízke Tatry |
| Podcelok | Ďumbierske Tatry |
| Povodie | Váh |
| Nadmorská výška | 1 667,4 m n. m. |
| Súradnice | 48°57′23″S 19°37′52″V / 48,9563°S 19,6311°V |
| Orogenéza/vrásnenie | Alpínske vrásnenie |
| Najľahší výstup | z Demänovskej Doliny |
  | |
 Poloha v rámci Žilinského kraja
| |
| Wikimedia Commons: Prašivá (1667 m) | |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Prašivá (1 667,4 m n. m.[1]) je vrch v Nízkych Tatrách. Leží nad Demänovskou Dolinou, približne 13 km južne od Liptovského Mikuláša.[2]
Poloha
[upraviť | upraviť zdroj]Nachádza sa v strednej časti Nízkych Tatier, v geomorfologickom podcelku Ďumbierske Tatry a časti Ďumbier.[3] Leží v Žilinskom kraji, v okrese Liptovský Mikuláš a zasahuje na katastrálne územie obcí Demänovská Dolina a Liptovský Ján.[4] Najbližším sídlom je západne situovaná Demänovská Dolina, severným smerom leží Liptovský Ján, Závažná Poruba, Iľanovo a Pavčina Lehota a južným smerom Mýto pod Ďumbierom a Bystrá. Masív patrí do Národného parku Nízke Tatry.[2]
Opis
[upraviť | upraviť zdroj]Prašivá je súčasťou dlhej rázsochy, vybiehajúcej severným smerom z Krúpovej hole (1 928 m n. m.) v hlavnom hrebeni. Severným smerom sa nachádza sedlom oddelená Tanečnica (1 681 m n. m.) a Krakova hoľa (1 752 m n. m.), no tiež Škopovo (1 288 m n. m.) a Pusté (1 501 m n. m.), západným Ostredok (1 167 m n. m.), Bôr (1 888 m n. m.) a Konský grúň (1 771 m n. m.), južným Konské (1 875 m n. m.), Krúpova hoľa (1 928 m n. m.) a Ďumbier (2 046 m n. m.) a východným Ludárova hoľa (1 731 m n. m.), Rovná hoľa (1 723 m n. m.) a Ohnište (1 533 m n. m.).[1] Masív patrí do povodia Váhu, kde vodu zo západných svahov odvádza riečka Demänovka a z východných potok Bystrá cez Štiavnicu. Hrebeňom vedie hranica Národnej prírodnej rezervácie Ďumbier, do ktorej patrí jeho východná časť. Vrcholovou časťou vedie značený chodník zo sedla Javorie.[2]
Výhľady
[upraviť | upraviť zdroj]Hôľnatý hrebeň i vrchol s nesúvislým porastom kosodreviny umožňuje kruhový rozhľad. Pri vhodných podmienkach je možné pozorovať mnohé vrcholy Nízkych Tatier, no tiež Tatry, Chočské vrchy, Oravskú Maguru i Beskydy a Malú Fatru.[5]
Prístup
[upraviť | upraviť zdroj]- po
žltej turistickej trase:
- zo severu z rázc. Kosienky, poľana cez sedlo Javorie a Tanečnicu
- od juhu z Krúpovej hole v hlavnom hrebeni (Cesta hrdinov SNP) cez rázc. Kráľov stôl
- po
červenej značke cez sedlo Javorie z Demänovskej i Jánskej doliny[2]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ a b Nízke Tatry - Chopok. Turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s., 2000.
- ↑ a b c d Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2022-07-15]. Dostupné online.
- ↑ KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2022-07-15]. Dostupné online.
- ↑ Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2022-07-15]. Dostupné online. Archivované 2023-12-08 z originálu.
- ↑ Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2022-07-15]. Dostupné online.