Veda Padas Tava
Veda Padas Tava
Veda Padas Tava
Brief Introduction: This Vedapada stava on Lord Nataraja was composed by Maharshi Jaimini at
Chidambaram. It has the quintessence of the Vedas. Each of the stava ends with a phrase from Vedas
(hence it is called Vedapada stava). The portion from Vedas are shown in bold and blue font in this
compilation. Reference to the Veda Mantra is also provided. Ex: Y. 4-5-1 means the Mantra occurs
in Krishna Yajur Veda 4th Khanda, 5th Prapathaka, 1st Anuvaka. Swara markings are provided for
other padas, however it is only to facilitate the chanting and they are not necessarily from Vedas.
Similar to this work, there is Tripurasundari Vedapadastava composed by Adi Shankara – in praise
of Goddess Tripurasundari.
May the Lord with an indentured trunk and a huge physical stature, with the effulgence equivalent
to millions of suns protect us from all impediments and lead us to success.
I bow unto the Dundi Raj whose ear-rings are formed by the serpent kings, who secured the crescent,
who is capable of collecting all the impediments into one mass.
My salutations unto Him, whose maternal grand father is the mighty Himalayas and who has
become greater because of none claiming to be his paternal grand father, who has the form of
elephant above his neck, the one who is the origin of all the worlds.
My Salutations to Shambhu, to Vignesha (the great Lord who has control over all the impediments),
to Subramanya (the Lord with six faces), to Guru, to Nandi, to the sages and to all devotees.
1
उमापं उमाजािनं उमां चोमा सहोदरम ।्
उमाननारं पां िविधं वयमुपाहे ॥५॥
Umāpatyaṁ umā jāniṁ umāṁ chomā sahodaram |
umānanāntaraṁ padmāṁ vidhiṁ vayamupāsmahe ||5|
Our obeissance to those Devas who trace their relationship to Lord Shiva (Uma Pathi), to Uma
herself, to her brother Vishnu and to her sister-in-law and her nephew Brahma.
My salutations to Him (Sri Dakshinamurthy), the Guru incarnate with the sacred five- syllabled
mantra (Panchakshara) as his body, the five faces representing the symbol of Om (Pranava), the
very personification of compassion.
My salutations to that Great Lord, formless and effulgent, who is immaculate and who is the life
principle in all the animate beings and who controls the entire creation.
My salutations to the five faced Lord who is extolled by the Pranava, who has Pranava as his symbol,
who is the Lord of creation and other ordinances.
My pranams are dedicated to that Shambhu, the greatest of all preceptors, who is an amalgam of
the five Brahmas, intent on creation, maintenance, dissolution, obscuration and benevolence and
who is meditated upon with and without his divine attributes.
2
प ुडरीक प ुराधीशं प ुडरीकािजनारम ।्
प ुडरीकिचं वे प ुडरीका सेिवतम ॥१०॥
्
puṇḍarīka purādhīśaṁ puṇḍarīkājināmbaram |
puṇḍarīkaruciṁ vande puṇḍarīkākṣa sevitam ||10||
My Pranams to the Lord of Pundarikapura (the heart region manifest as Chidambaram). He adorns
the tiger skin. He outwits the lotuses in effulgence. He is worshipped by the Lotus eyed Maha Vishnu.
नृिररैिदगान ै शोिभते ।
नृं परमीशानं ददश सदिस भुम ॥१३।
्
nṛtyadbhirapsarassaṅghairdivyagānaiśca śobhite |
nṛtyantaṁ paramīśānaṁ dadarśa sadasi prabhum ||13||
Sootha said:
In days of yore, when the revered Bhagavan Jaimini reached this Pundarikapura (Chidambaram) he
had a grand darshan of the Great Lord of the Universe in his dancing pose, tuned to the sublime
chorus of the Apsaras, surrounded by the great Sages, Ghandarvas, Yakshas and Kinnaras attending
on Him.
Even from a distance, Jaimini Maharshi sighted the Lord and fell to the ground in prostration like a
cudgel and drank the nectar of the divine dance to the full length of his gullet.
3
पाि तां महादेव पय त ताडवम ।्
ा सुसंमनाः पपात प ुरतो मुिनः ॥१५॥
pārśvasthitāṁ mahādevīṁ paśyantīṁ tasya tāṇḍavam |
dṛṣṭvā susaṁhṛṣṭaptanāḥ papāta purato muniḥ ||15||
Jaimini with great composure made obeissance falling to the ground in prostration to the great Devi
feasting her eyes with the dance who was occupying a side (of Mahadeva).
ततिशान समाय
् वेदशााथ पारगान ।्
अिके शमके शं च शतयागं जटाधरम ् ॥१६॥
tataśśiṣyān samāhūya vedaśāstrārtha pāragān |
agnikeśamakeśaṁ ca śatayāgaṁ jaṭādharam ||16||
Jaimini with a host of disciples like Agnikesha (having locks like Agni), Akesha (the clean shaven),
Shatayaagam (one who has performed hundred sacrifices), Jatadhara (with matted locks), Dhuma
Gandi (having perfume of sacrificial smoke), Vakranasa (with aquiline nose), Samithpani (one with
faggots in hand ready to perform sacrifices), Kushana (seated in meditation of Kusha grass),
everyone of them well versed in the Shastras and Vedas offered oblations to Mahadeva.
In order that he may impart the quintessence of the renowned Vedas and Vedanta, Jaimini with
folded hands, recited this Sthava ending with phrases from Vedas.
4
िहरय कु डलं वे कु म॒ ारम प् ु॒ र॑जम ॥२॥
्
umākomaḻahastābja saṁbhāvita lalāṭikam |
hiraṇya kuṇḍalaṁ vande ku̱māram̎ puṣka̱rasra̍jam ||2||
पादिभािहलोकाय मौिळिभाडिभये ।
भुजािदगाय भू॒ तानां॒ पत॑य े॒ नम॑ ॥५॥
pādabhinnahilokāya mauḻibhinnaṇḍabhittaye |
bhujabhrāntadigantāya bhū̱tānāṁ̱ pata̍ye̱ nama̍ ḥ ||5||
(Y. Rudram 4-5-2)
5
धना॑नां॒ पतये तु॒ मा॑नां॒ पत॑य े॒ नम॑ ॥९॥
śaṅkarāya namastubhyaṁ̍ ma̱ṅgaḻāya namo'stu te |
dhanā̍nāṁ̱ pataye tubhya̱mannā̍n āṁ̱ pata̍ye̱ nama̍ḥ ||9||
(Y. Rudram 4-5-2)
6
स ुदेहाय॑ नमुगँ ॑ स
् ुमृडी॒काय॑ मी॒ढषु े ॥१६॥
suka̍polāya somāya sulalāṭāya subhruve |
sudehāya̍ namastubhyg̍ sumṛḍī̱kāya̍ mī̱ḍhuṣe̎ ||16||
(R. 1-2-16)
अधाळकमवाधम अुलदळ॑
् जम ।्
अध पल
ं ु ॑ णं॒ वे प॒ षं
ु ॑ कृ ॒ िप॑ ळम ् ॥२१॥
ardhāḻakamavastrādham asthyutpaladaḻa̍srajam |
ardha puṁla̍kṣaṇaṁ̱ vande pu̱ruṣaṁ̍ kṛṣṇa̱pinṅga̍ḻam ||21||
(Y. Aru. 10-23)
7
नते ारं ॒ म॑तां वे जेतारम
॒ प॑रािजतम ् ॥२३॥
dhātāraṁ jagatāmīśaṁ̱ dā̱tāraṁ sarvasaṁpadām |
netāraṁ̱ maru̍tāṁ vande jetā̎ra̱mapa̍rājitam ||23||
(R. 4-1-18)
8
अवाप ुं ॑ मैय॒ देवा सः पूषरा॒तया ॥३०॥
namāmi tamimaṁ rudraṁ̍ yamabhyarcyaṁ sakṛtpurā |
avāpussvaṁ̍ svamaiśvaryaṁ̱ devā̎ saḥ pūṣarā̱tayāḥ ||30||
(R. 2 -8-9)
9
हयीान
॑ े॒ तु॑म॒ तोत॒
ु इष॑व॒ े नम॑ ॥३७॥
namaḥ paraśave devaśūlāyā̱nala̍ rociṣe |
harya̍gnīndvātmane̱ tubhya̍mu̱tota̱ iṣa̍ve̱ nama̍ ḥ ||37||
(Y. Rudram 4-5-1)
सुरेत
॑ रवधूहारहारीिण॒ हर यािन ते ।
अा॑याहं ॒ तूणिम॒
॑ द ं तेो॑ऽकरं ॒ नम॑ ॥३८॥
sure̍taravadhūhārahārīṇi̱ hara yāni te |
anyā̍nyastrānyahaṁ̱ tūrṇa̍mi̱daṁ tebhyo̍'karaṁ̱ nama̍ḥ ||38||
(R. 8-3-23, Y. Rudram 4-5-1)
मुख
ं ियं ं ॑ रमामीश शम ।्
माशाना॑महं ॒ न ॑ , द॒ ं िव॒ािम रा॒धसे ॥४१॥
durmukhaṁ duṣkriyaṁ duṣṭaṁ̍ rakṣamāmīśa durdṛśam |
mādṛśānā̍mahaṁ̱ na tva̍da̱nyaṁ vi̱ndāmi rā̱dhase̎ ||41||
(R. 6-2-17)
लौिककै य
ृ तं प ु ैनाव॒मानं सहा॑महे ।
10
देवश
े॑ तव दा॒स
े ो॑ भू॒ िरदा भू॑िरदे॒िह नः ॥४४॥
laukikairyatkṛtaṁ puṣṭairnāva̱mānaṁ sahā̍mahe |
deve̍śa tava dā̱sebhyo̍ bhū̱ridā bhū̍ride̱hi naḥ ||44||
(R. 3-6-30)
लािनसह िनिमिवयोिगनः ।
ोगं मम देवश
े ह॒ िर॒माणं ॑ च नाशय ॥४९॥
labdhāniṣṭasahasrasya nityamiṣṭaviyoginaḥ |
hṛdrogaṁ mama deveśa ha̱ri̱māṇaṁ̍ ca nāśaya ||49||
(R. 1-4-8, Y. 3-7-6)
11
ताीकृ देवश
े ॒ रा॑णो णते ॥५१॥
tvameva rakṣitāsmākaṁ̍ nānyaḥ ka̱ścana vi̍dyate |
tasmātsvīkṛtya deveśa̱ rakṣā̍ṇo brahmaṇaspate ||51||
(R. 1-1-33)
यतमेव देवश
े कता सव कमणः।
ततः म॑ त॒ ॑व य॒ ॒या ॑ ृत॒ म कृ् तम ॥५३॥
्
yatastvameva deveśa kartā sarvasya karmaṇaḥ |
tataḥ kṣama̍sva ta̱tsa̍rvaṁ ya̱nma̱yā du̍ṣkṛta̱m kṛtam ||53||
(Y. Aru. 10-1)
12
िपबः काममीशान॒ ना॑म श॒ रद॑श॒ तम ॥५८॥
्
sadāarā bandhubhissārdhaṁ tva̱dīyaṁ̱ tāṇḍavā̍mṛtam |
pibantaḥ kāmamīśāna̱ nandā̍ma śa̱rada̍śśa̱tam ||58||
(Y. Aru. 4-42)
ृित॑ माेण
॑ सं॒सार॑ िव॒ नाश॒ न परा॑िण ते ।
नामा॑िन तव िदािन॒ प॑वाम श॒ रद॑श॒ तम ॥६२॥
्
smṛti̍ mātre̍ṇa saṁ̱sāra̍ vi̱nāśa̱na parā̍ṇi te |
nāmā̍ni tava divyāni̱ pabra̍vāma śa̱rada̍śśa̱tam ||62||
(Y. Aru. 4-42)
इष ुसा॑न मा॒ण
े दध ि॒ प ुर धू॑ज टे ।
आिधिभ॒ ािध॒ िभिन ॒मजी॑तााम श॒ रद॑श॒ तम॥६३॥
्
iṣusandhā̍na mā̱treṇa dagdha tri̱pura dhū̍rjaṭe |
ādhibhi̱rvyādhi̱bhirnitya̱majī̍tāssyāma śa̱r ada̍śśa̱tam ||63||
(Y. Aru. 4-42)
मथे
॑ ावृत ं ॑ , ीतवदनं , ियभािषणम ।्
13
सेिव॑ ऽे हं ॑ कदा॒ सां स॒ भासं
ु शु॒शोिचषम ॥६५॥
्
pramathe̍ndrāavṛtaṁ̍ prītavadanaṁ priyabhāṣiṇam |
sevi̍ṣye'haṁ̍ kadā̱ sāmbaṁ su̱bhāsaṁ̎ śu̱kraśo̎ciṣam ||65||
(R. 6-2-13)
14
मूध ं च॑ चतु॒मू न॒ मा कल ्मली॒िक॒ नम ् ।७२॥
manmū̍rdhan ma̍rutā̱mūrdhvaṁ̍ bha̱vaṁ ca̱ndrārdhamū̍rdhajam |
mūrdhaghnaṁ ca̍ catu̱rmūrdhno̍ na̱masyā kal̎ malī̱ ki̱nam̎ |72||
(R. 2-7-17)
नय॑न े न॑यनोू॑तदहना॒लीढम॑थम।्
पयतं तणं सौं॒ ाज॑मानं िहर॒मयम ् ॥७३॥
naya̍ne na̍yanodbhū̍tadahanāa̱līḍhama̍nmatham |
paśyataṁ taruṇaṁ saumyaṁ̱ bhrāja̍mānaṁ hira̱ṇmayam̎ ||73||
(R. 6-7-26)
15
महा॒ िकरी॑टाय महे
॑ ॒ राय॒ म॒ होम॒ह सु॑ िु त॒ मीर॑ यािम ॥७९॥
mahā̱mayūkhāya mahā̍bhu̱jāya̱ mahā̱śa̱rīrāya ma̱ hāmbarāya |
mahā̱ kirī̍ṭāya mahe̍śva̱rāya̱ ma̱homa̱hīṁ su̍ṣṭuti̱mīra̍yāmi ||79||
(R. 2-7-17)
16
नमा॑िम देवं िवष॑नील॒ कठं ॒ िहरय॑द
॒ ं शुिच॒ वण॒मारात ॥८६॥
्
murā̍ri netrārcita pādapadmam mumāṁghrilākṣāpariraktapāṇim |
namā̍mi devaṁ viṣa̍nīla̱kaṇṭhaṁ̱ hiraṇya̍da̱ntaṁ śuci̱varṇa̱mārā̎t ||86||
(Y. Aru. 10-1)
अनममिचमेकं हरमाशारमराम ।्
अजं ॑ प ुराणं ॑ ण॑मािम॒ योऽय॑म॒णोरणी ॑याह॒तो मही ॑यान ॥८७॥
्
anantamavyaktamacintyamekaṁ harantamāśāmbaramambarāṅgam |
ajaṁ̍ purāṇaṁ̍ praṇa̍māmi̱ yo'ya̍ma̱ṇoraṇī̍yānmaha̱to mahī̍yān ||87||
(Y. Aru. 10-12)
चा॑ितं च॒ कला॑व॒तस
ं ॒ ं गौरी॑कटााहम॒य ुमने॑ म ।्
आलोकियािम कदा॑ न ु देवं आिद॒वण॒ तम॑स॒ पर॑ ात ॥९७॥
्
cāru̍smitaṁ ca̱ndrakalā̍va̱taṁsaṁ̱ gaurī̍kaṭāakṣārhama̱yugmane̍tram |
ālokayiṣyāmi kadā̍ nu devaṁ ādi̱tyavarṇaṁ̱ tama̍sa̱ḥ para̍stāt ||97||
(Y. Purushasuktam)
ये काम ये िवप ुलां ियं ते॒ ीकठ॑ मेन ं सकृ दानमाम ।्
18
ीमानयं ीप॑ितवपाद॑ी॒णामु॑दा॒रो ध॒ णो॑ रयी॒णाम ॥१००॥
्
ye kāma yante vipulāṁ śriyaṁ te̱ śrīkaṇṭha̍menaṁ sakṛdānamantām |
śrīmānayaṁ śrīpa̍tivandyapāda̍śśrī̱ṇāmu̍dā̱ro dha̱ruṇo̍ rayī̱ṇām ||100||
(R. 7-7-28, Y. 4-2-2)
अानयोगादपचारकम यूवम
ािभरन ुितं ते ।
तेव सोा॑ सकलं दयाळो॑ िप॒तवे ॑ पु॒ान ित॑
् नो ज ुष ॥१०६॥
ajñānayogādapacārakarma yatpūrvamasmābhiranuṣṭitaṁ te |
taddeva soḍhvā̍ sakalaṁ dayāḻo̍ pi̱teva̍ pu̱trān prati̍ no juṣasva ||106||
(R. 5-4-21, Y. Eka. 2-15)
19
द॒ ं ा मां दयाळु ः िपनाकी॑ दे॒व॒ ा॒
् ता ायता॒म॑य ुन ् ॥१०७॥
saṁsā̍rākhyakruddha̍ sarpe̍ṇa̱ tīvrai̱ rrāgadveṣonmādalo̱bhādi dantaiḥ |
da̱ṣṭaṁ dṛṣṭvā māṁ dayāḻuḥ pinākī̍ de̱va̱st trā̱tā trā̎yatā̱mapra̍yucchan ||107||
(R. 1-7-24)
जयेम येन सवमते िदमिदगजं भुवः लं नभः लं िदवलं च ततम ।्
य एष सव देव दानवानत॑भापितनो ददातु॒ तं र॒ियं र॒ियं िप॒श॑ सशम ॥११०॥
्
jayema yena sarvametadiṣṭamaṣṭadiggajaṁ bhuvaḥ sthalaṁ
nabhaḥ sthalaṁ divasthalaṁ ca tadgatam |
ya eṣa sarva deva dānavānatassa̍bhāpatissano̎ dadātu̱ taṁ ra̱yiṁ ra̱yiṁ pi̱śaṅga̍sandṛśam
||110|| (R. 2-8-6)
नमो भवाय ते हराय भूित भािसतोरसे नमो मृढाय ते हराय भूतभीित भिन े ।
नमिशवाय िवपाय शााताय शूिलन े न य॑ ह॒ ते॒ सखा॒ न जीयते॒ कदाचन ॥१११॥
namo bhavāya te harāya bhūti bhāsitorase namo mṛḍhāya te harāya bhūtabhīti bhaṅgine |
namasśivāya viśvapāya śāśvātāya śūline na yasya̍ ha̱nyate̱ sakhā̱ na jī̎yate̱ kadā̎cana
||111|| (R. 8-8-10)
21
भवािभ भीतो॑भयाप॒हि भवािन भोया॒भरणैक भोग ैः ।
ियं परां देिह िशव॑ ि॒ य े नो॒ ययाित॒ िवा॑ िर॒ता तरेम
॑ ॥१२१॥
bhavābhi bhīto̍rubhayāpa̱hantri bhavāni bhogyā̱bharaṇaika bhogaiḥ |
śriyaṁ parāṁ dehi śiva̍pri̱ye no̱ yayāti̱ viśvā̍ duri̱tā tare̍ma ||121||
(R. 6-3-28)
22